{"guid": "13d04f7e-fde9-4a6a-9cb6-e8bf2a21d879:096d7a17-25a6-48dc-acde-6137dc1ddd35", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1", "spisova_znacka": "5Co/392/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/392/2013 z 12. 8. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. augusta 2014, sp. zn. 5Co/392/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1", "identifikacne_cislo": "3212203303", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2014-08-12", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/096d7a17-25a6-48dc-acde-6137dc1ddd35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/392/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212203303
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212203303.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľov 1/ D. C., bytom D. S. XXX, X/Márie
C., bytom D. XX, 3/ I. Y., bytom R. XX, 4/ N. Q., bytom H. nad H., S. XXX/X, 5/ Y. Q., bytom S. S. XXX
( navrhovatelia 2/ až 5/ ako procesní nástupcovia po zomrelom navrhovateľovi X/N. C.), proti odporcom
1/ Ing. I. D., bytom N. XXXX/X, T. - F., zast. Mgr. Patrik Pálffy, advokát, so sídlom Námestie SNP 5, 036 01
Martin, 2/ N. I., H. Y. XXX, zast. Advokátska kancelária Legal Counsels, s.r.o., IČO: 36364606, so sídlom
Tallerova 10, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. júla 2013, č.k. 6C/73/2012 -230,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľov 2/ až 5/    o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd ako nedôvodný zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali,
aby súd učil, že právne úkony a to kúpna zmluva zo dňa 17.06.2011 uzatvorená medzi navrhovateľom 1/
a 2/ a odporkyňou 1/ a kúpna zmluva zo dňa 28.10.2011 medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/ sú neplatné.

V odôvodnení konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal uplatnenou neplatnosťou kúpnej zmluvy zo
dňa 17.06.2011, ktorá bola uzatvorená a podpísaná medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako predávajúcimi
a odporkyňou 1/ ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. 87,
o ktorej navrhovatelia tvrdia, že je neplatná,  pretože ju uzatvorili v omyle a navyše v tiesni potreby
získania finančných prostriedkov, do ktorého omylu ich dostal p. C. (vypočutý svedok v konaní) spolu
s odporkyňou 1/, pričom skutočnosti tvrdené navrhovateľmi v konaní preukázané neboli. Tvrdenie
navrhovateľov 1/ a 2/, že nikdy nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s odporkyňou 1/, nikdy nemali
záujem ani o to, aby predmetné nehnuteľnosti odpredávali, vedome nikdy nepodpisovali kúpne zmluvy
sa v konaní preukázali ako nepravdivé. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s p. C., sa
mali jednať, že vyplatí 14.500 Eur  pokúsi sa mu predať dom a ostatné doplatí. Požiadal p. C., aby
mu našiel kupca na rodinný dom, chcel ho predať. P. C. uviedol, že chce dom predať, a uviedol mu
aj za akú kúpnu cenu. Obaja navrhovatelia zhodne uviedli, že kúpnu zmluvu jeden krát pred notárom
podpísali, ktoré tvrdenie však vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené a to priamo dopytom na notársky
úrad, na ktorom bola kúpna zmluva zo dňa 17.06.2011 podpísaná, z ktorého vyplýva, že tak navrhovateľ
1/ ako aj navrhovateľ 2/ kúpnu zmluvu dňa 17.06.2011 pred notárom vlastnoručne 4x podpísali a
tiež v ten istý deň každý z nich vlastnoručne pred notárom podpísal  aj plnomocenstvo. Súd prvého
stupňa tvrdenie navrhovateľov, že konali v omyle v tom, že sa jedná o zmluvu k zabezpečeniu záväzku
na získanie finančných prostriedkov od odporkyne 1/ považoval za nepravdivé, a to z dôvodu, že v
konaní nebolo preukázané, a to ani výpoveďou svedkov ale ani navrhovateľov 1/ a 2/, že by odporkyňa



1/ poskytla navrhovateľovi 2/ pôžičku, splnenie ktorého záväzku malo byť zabezpečené dočasným
prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/. Navrhovateľ 2/ vo výpovedi uviedol, že
pôžičku vo výške 14500 Eur mu poskytla Ing. D., pričom nevie kedy a zmluvou o pôžičke nedisponuje.
Tú súd poukázal, že v návrhu navrhovatelia uvádzajú, že pôžička bola poskytnutá v sume 15.600 Eur
a tiež, že navrhovateľ 2/ mal poskytnutú pôžičku od p. C.. Ani navrhovateľ 1/, ktorý mal byť prítomný
pri stretnutí navrhovateľa 2/ so svedkom C., v mesiaci jún 2011 kedy sa stretli v Bánovciach nad
Bebravou pred poštou, kde už mal svedok C. doniesť doklady a to aj zmluvu o pôžičke na 14 500 Eur
existenciu pôžičky medzi navrhovateľom / a odporkyňou 1/ nepotvrdil, uviedol, že na stretnutí p. C. so
sebou nemal listinu - Zmluva o pôžičke a p. C. nespomínal pôžičku. Z dôvodu, že v konaní nebola
preukázaná existencia záväzku medzi navrhovateľom 2/ a odporkyňou 1/ nemohlo medzi navrhovateľmi
1/ a 2/ dôjsť ani k uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splnenie záväzku dočasným prevodom práva
dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa v zmysle ust. § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Písomný právny úkon na základe ktorého odporkyňa 1/ nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. 87, k. ú. Bánovce nad Bebravou od navrhovateľov 1/ a 2/ bol riadne označený
ako kúpna zmluva, ktorá vo svojom znení obsahovala predmet zmluvy - prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a dohodnutú kúpnu cenu, čo sú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Sám navrhovateľ
2/ uviedol, že podpísal kúpnu zmluvu, z kúpnej zmluvy ktorú u notára mal podpisovať videl že ide o
kúpnu zmluvu, tiež uviedol, že u notára podpisoval dokumenty s vedomím že ide o kúpnu zmluvu, a s tým
že barák sa predá, ale s vedomím že sa mu vyplatia peniaze. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ 2/
nepodpisoval zmluvy s vedomím, že splní dlh (ktorého existencia sa v konaní nepreukázala) a predmet
kúpnej zmluvy sa mu  vráti naspäť. Svedok N. C. na otázku, či hovoril s N. C., že má uzatvoriť zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov na zabezpečenie
pohľadávky, a to pôžičky, ktorú mala poskytnúť Ing. D. navrhovateľovi uviedol, že s N. C. sa vždy bavili
iba o kúpnej zmluve a s. p. druhým C. sa stretli pri podpise kúpnych zmlúv a vtedy sa bavili iba o kúpnych
zmluvách. Poukázal, že navrhovateľ 1/ zmluvu podpísal, bez toho aby si ju prečítal, pretože si myslel
že to brat -navrhovateľ 2/ s p. C. a Ing. D. dôkladne prejednal. Aj z tejto skutočnosti, je zrejmé, že
navrhovateľ 1/ nemohol konať v omyle, ktorý voči nemu mali vyvolať odporkyňa 1/ a svedok N. C., keďže
o podmienkach uzatvorenia právneho úkonu s nimi priamo nekonal. Taktiež v konaní nebolo preukázané
tvrdenie navrhovateľov, že odporkyňa 1/ nemala záujem predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho
vlastníctva. Z výpovede odporkyne 1/ ale aj svedkyne F. R. jednoznačne vyplýva, že odporkyňa 1/
nehnuteľnosti chcela nadobudnúť do vlastníctva, svoje rozhodnutie o ich nadobudnutí učinila potom
ako sa oboznámila s fotografiami, ktoré zabezpečil svedok N. C., a k úhrade dohodnutej kúpnej ceny
za prevod týchto nehnuteľnosti malo dôjsť prostredníctvom týchto osôb.  Aj keď navrhovatelia 1/ a 2/
popierali, že im zo strany odporkyne 1/ bola kúpna cena vyplatená (pričom odporkyňa 1/  o úhrade
kúpnej ceny predložila osvedčenú kópiu príjmového dokladu na sumu 60000 Eur, na ktorom by sa
mali nachádzať podpisy navrhovateľa 1/ a 2/, potvrdzujúce prevzatie kúpnej ceny 60000 Eur), uvedená
skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa
návrh v časti o neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ a 2/ a odporkyňou
1/, ale aj v časti o neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/, keď
mal preukázané, že odporkyňa 1/ nehnuteľnosti nadobudla na  základe platnej zmluvy a tieto ako ich
vlastníčka previedla na odporcu 2/,  zamietol.

Z dôvodu väčšieho počtu účastníkov o trovách konania rozhodol súd tak, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ N. C..

Navrhovateľ 1/v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu a zároveň si uplatnil trovy konania.  V odvolaní namietal, že v konaní
na prvom stupni došlo k vadám podľa ust. § 205 ods.2 O.s.p., pričom konkrétne dôvody odvolania
špecifikoval tak že, prvostupňový súd pochybil keď žalobu zamietol a toto rozhodnutie súdu je predčasné.
Súd vyhodnotil dôkazy, písomné právne dokumenty, výpovede svedkov, účastníkov, takým spôsobom,
že nenašiel právny / teda ani skutkový/ dôvod na určenie neplatnosti napadnutých úkonov, pričom s
právnym názorom súdu ani s jeho hodnotením dôkazov sa nestotožňuje pretože,  ak účastníci kúpnej
zmluvy mali v úmysle zabezpečiť nehnuteľnosťou poskytnutý / či sľúbený úver/, potom nebol dôvod na
uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2011 a jednoznačne išlo o neplatný právny úkon / tzv. zastretý/.
Pričom zo strany kupujúcej-  odporkyne 1/ potom zároveň išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi,



pretože vedela za akým účelom má dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, teda že ide len o fiktívny prevod
s cieľom získať majetkový prospech na úkor navrhovateľov a navyše nebolo hodnoverne preukázané
vyplatenie kúpnej ceny. Z vyššie uvedených dôvodov potom nemôže byť platná ani kúpna zmluva
uzavretá medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/. Taktiež navrhovateľom neboli vyplatené žiadne peniaze,
ktoré tvrdenie potvrdil aj svedok C. vo svojej výpovedi. Navrhovatelia tvrdili,  že nepodpísali návrh na
vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, teda ide o spornú skutočnosť, ktorú prvostupňový súd
neodstránil a ani neskúmal. Prvostupňový súd neodstránil tiež rozpory v tvrdení účastníkov či svedkov
a v tejto súvislosti poukázal najmä na výpovede svedkyne R. a odporkyne 1/. Podporne do pozornosti
odvolacieho súdu dal tiež skutočnosti že aj z iných konaní občiansko - právnych či trestných na súdoch či
št. orgánoch v SR vyplýva z tvrdení poškodených účastníkov - rovnaký ,,scenár\" : tzv. sprostredkovateľ
p. C. , ktorý bol vypočutý ako svedok sa často aj v iných prípadoch kontaktuje na osoby ktoré sú vo
finančnej tiesni s úmyslom využiť ich situáciu a s prísľubov riešenia ich situácie využije ich nepozornosť
pri uzatváraní právnych dokumentov s jednoznačným úmyslom  získať nehnuteľnosť do vlastníctva
tretích osôb / ako investorov / za určitú odplatu - pričom rôznymi úskokmi, výhovorkami nie je vyplatená
kúpna cena, tak ako je deklarované v zmluve, ale zaplatené sú len dlhy veriteľom poškodených, aby
mohla byť založená nehnuteľnosť odblokovaná a prevedená do vlastníctva tretích osôb. K tomuto účelu
na strane kupujúcich vystupujú rôzne osoby /označované ako investori/- rovnako sú takto prezentované
názory na tieto osoby C., R.  na internete. Preto si myslí, že súd výpoveď svedkov p. C. a R. vzhľadom
na uvedené okolnosti mal považovať minimálne za nedôveryhodné.

Navrhovateľ 2/ N. C. v podanom odvolaní rovnako žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu a zároveň si uplatnil trovy konania.  Pričom v odvolaní namietal
rovnaké skutočnosti ako navrhovateľ 1/.

K odvolaniu navrhovateľa 1/ sa písomne vyjadril odporca 2/, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy,
ktoré navrhovatelia navrhli a na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Poukázal na konkrétne dôkazy vykonané pred
súdom prvého stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu
a kúpnu cenu prevzali.

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ X/Ján C. po vyhlásení rozsudku prvého stupňa a po podaní
odvolania dňa 25.01.2014 zomrel, preto odvolací súd už v odvolacom konaní konal v zmysle § 107 ods.
3 O.s.p.  s okruhom dedičov a to I. C., I. Y., N. Q. a Y. Q..

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaní, zisťoval,
či odvolania navrhovateľov boli podané v zákonom stanovej lehote.

Podľa ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Spôsob doručovania písomností súdom upravuje ust. § 45 a nasl. O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia
súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ust. § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba
doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ust. § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak
ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,



je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a)  O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene
(t.j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol zomrelému navrhovateľovi 2/
N. C. riadne doručený prostredníctvom pošty dňa 27. augusta 2013, kedy zásielku osobne prevzal, čo
má odvolací súd za preukázané z vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim
dňom začala navrhovateľovi plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pričom posledný deň lehoty pripadol na 11. septembra 2013. Navrhovateľ 2/ N. C.
odovzdal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 12. septembra 2013, o čom svedčí pečiatka pošty  na
pripojenej obálke. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ 2/ N. C. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

Na základe uvedených skutočností, keďže pôvodný navrhovateľ 2/ Ján C. podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa oneskorene, odvolací súd podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie
navrhovateľov 2/ až 5/odmietol.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním navrhovateľa 1/, pričom zistil, že odvolanie navrhovateľa 1/
bolo podané v zákonnej lehote, preto krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom
v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec
po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh
navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané,
že navrhovatelia uzavreli s odporkyňou 1/ dňa 17.06.2011 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. 87, ktorých boli navrhovatelia podieloví spoluvlastníci, každý v podiele
1. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že následne odporkyňa 1/ uzavrela s odporcom 2/ kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností.

Navrhovatelia sa v predmetnom konaní domáhali určenia neplatnosti vyššie uvedenej  kúpnej zmluvy
zo dňa 17.06.2011, ktorá bola uzatvorená a podpísaná medzi nimi ako predávajúcimi a odporkyňou 1/
ako kupujúcou, a to z dôvodu že ju uzatvorili v omyle a navyše v tiesni potreby získania finančných
prostriedkov, do ktorého omylu ich dostal svedok p. C. spolu s odporkyňou 1/. Avšak na základe
vykonaného dokazovanie pred súdom prvého stupňa odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého
stupňa k záveru, že skutočnosti tvrdené navrhovateľmi, a to že nikdy nemali záujem uzatvoriť kúpnu
zmluvu s odporkyňou 1/, nikdy nemali záujem ani o to, aby predmetné nehnuteľnosti odpredávali,
vedome nikdy nepodpisovali kúpne zmluvy,  v konaní preukázané neboli, ale naopak sa po vykonanom
dokazovaní preukázali ako nepravdivé. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne tak ako konštatoval i
súd prvého stupňa poukazuje na výpoveď samotného navrhovateľa N. C., kde uviedol, že s p. C. sa
mali jednať, že vyplatí za neho  14.500 Eur a pokúsi sa mu predať dom, pričom požiadal p. C., aby
mu našiel kupca na rodinný dom, chcel ho predať, teda  p. C. uviedol, že chce dom predať, a uviedol
mu aj za akú kúpnu cenu. Ďalej mal odvolací súd  z oznámenia notárskeho úradu, na ktorom bola
kúpna zmluva dňa 17.06.2011 podpísaná, za preukázané, že tak navrhovateľ 1/ ako aj navrhovateľ 2/
kúpnu zmluvu dňa 17.06.2011 pred notárom vlastnoručne 4x podpísali a v ktorej zmluve aj  splnomocnili
odporkyňu 1/ na zastupovanie pred správou katastra vo veci návrhu na vklad tejto kúpnej zmluvy do
katastra nehnuteľností. Taktiež odvolací súd tvrdenie navrhovateľov, že konali v omyle v tom, že sa
jedná o zmluvu k zabezpečeniu záväzku na získanie finančných prostriedkov od odporkyne 1/ považoval



za nepravdivé, a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, a to ani výpoveďou svedkov ale ani
navrhovateľov 1/ a 2/, že by odporkyňa 1/ poskytla navrhovateľovi 2/ pôžičku, splnenie ktorého záväzku
malo byť zabezpečené dočasným prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/. Z dôvodu,
že v konaní nebola preukázaná existencia záväzku medzi navrhovateľom 2/ a odporkyňou 1/ teda
nemohlo medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ dôjsť ani k uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splnenie záväzku
dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa v zmysle ust. § 553 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Písomný právny úkon na základe ktorého odporkyňa 1/ nadobudla vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 87, k. ú. Bánovce nad Bebravou od navrhovateľa 1/
a 2/ bol riadne označený ako kúpna zmluva, ktorá vo svojom znení obsahovala predmet zmluvy -
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohodnutú  kúpnu cenu, čo sú podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje, že  sám navrhovateľ 2/ uviedol,
že podpísal kúpnu zmluvu, z kúpnej zmluvy ktorú u notára mal podpisovať videl že ide o kúpnu
zmluvu, tiež uviedol, že u notára podpisoval dokumenty s vedomím že ide o kúpnu zmluvu, a s tým
že barák sa predá, ale s vedomím že sa mu vyplatia peniaze. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ 2/
nepodpisoval zmluvy s vedomím, že splní dlh (ktorého existencia sa v konaní nepreukázala) a predmet
kúpnej zmluvy sa mu  vráti naspäť. Ďalej odvolací súd poukazuje, že navrhovateľ 1/ zmluvu podpísal,
bez toho aby si ju prečítal, pretože si myslel že to brat -navrhovateľ 2/ s p. C. a Ing. D. dôkladne
prejednal, teda aj z tejto skutočnosti, je zrejmé, že navrhovateľ 1/ nemohol konať v omyle, ktorý voči
nemu mali vyvolať odporkyňa 1/ a svedok N. C., keďže o podmienkach uzatvorenia právneho úkonu
s nimi priamo nekonal. Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov, že odporkyňa 1/
nemala záujem predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Z výpovede odporkyne
1/ ale aj svedkyne F. R. jednoznačne vyplýva, že odporkyňa 1/ nehnuteľnosti chcela nadobudnúť do
vlastníctva, svoje rozhodnutie o ich nadobudnutí učinila potom ako sa oboznámila s fotografiami, ktoré
zabezpečil svedok N. C., a k úhrade dohodnutej kúpnej ceny za prevod týchto nehnuteľnosti malo dôjsť
prostredníctvom týchto osôb.  Aj keď navrhovatelia 1/ a 2/ popierali, že im zo strany odporkyne 1/
bola kúpna cena vyplatená ( pričom odporkyňa 1/  o úhrade kúpnej ceny predložila osvedčenú kópiu
príjmového dokladu na sumu 60000 Eur, na ktorom by sa mali nachádzať podpisy navrhovateľa 1/
a 2/, potvrdzujúce prevzatie kúpnej ceny 60000 Eur), odvolací súd opätovne konštatuje, že uvedená
skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne návrh v časti o neplatnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ a 2/ a odporkyňou 1/, ale aj v časti o neplatnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/, keď mal preukázané, že odporkyňa 1/ nehnuteľnosti
nadobudla na  základe platnej zmluvy a tieto ako ich vlastníčka previedla na odporcu 2/,  zamietol.

Súd prvého stupňa teda v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke
správne posúdil a  v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal
i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky
navrhovateľa za opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň podľa § 219 ods. 2
O.s.p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/73/2012", "guid": "f9f660c2-34ae-4b30-b268-a81894ff7cda:7635028c-6c7a-43f6-b7b4-bdab36f861fb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97aca5a1-b6ec-4ee0-ad6e-c79a266d4ecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.204.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2015 z 31. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.204.2015.1"}]}