Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/108/2017 z 19. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2019, sp. zn. 6Sa/108/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017202132.4 Krajský súd Bratislava | 6Sa/108/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017202132.4 | 2019-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc92ec41-972a-44c6-95b8-5f91ce410326 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017202132.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202132
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202132.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:
D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXXX/XX, XXX XX V. pri S., zastúpený JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2017 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie
starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil žiadosťou spísanou dňa 02.08.2017, ktorou požiadal
o priznanie starobného dôchodku od 02.04.2016. Štátnu službu príslušníka policajného zboru podľa
zákona č. 410/1991 Zb., zhodnotenú pre priznaný príspevok za službu od 01.08.1995 považovaný od
01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov, vykonával v rozsahu 16 rokov a 308 dní (vrátane vojenskej služby). Podľa potvrdenia
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 04.01.2000 bol žalobca v služobnom
pomere príslušníka policajného zboru od 01.03.1979 do 31.07.1995, kedy služobný pomer skončil
uvoľnením na základe vlastnej žiadosti, podľa ust. § 109 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. Dobu zhodnotenú
pre výsluhový dôchodok, vrátane vojenskej služby od 01.10.1978 do 28.02.1979, má v celkovom
rozsahu 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní, zaradenú v I. kategórii funkcií.

II.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30. augusta 2017 Sociálna poisťovňa
- ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zamietla žiadosť žalobcu o
priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej aj „ZSP“) a podľa ust. § 14, § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej
aj „ZSZ“). Rozhodnutie odôvodnila odkazom na ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP, podľa ktorého poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek
62 rokov veku poistenca, ak ZSP neustanovuje inak. Poukázala na ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z.
v znení zák. č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej
pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok.
Uviedla, že dôchodkový vek žalobcu bol posúdený v zmysle ust. § 274 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 14
ods. 4, § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.06.2017
má žalobca od 01.08.1995 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový



dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená služba príslušníka policajného
zboru, vrátane vojenskej služby v rozsahu 6 148 dní, čo je 16 rokov a 308 dní. Služobný pomer žalobca
ukončil dňa 31. júla 1995. Podľa ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., občan má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov a ak bol
zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podľa ust. § 14
ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred
01. januárom 2000, hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na
dôchodok podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto
prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/
zák. č. 100/1988 Zb., v znení zák. č. 235/1992 Zb. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca
nesplnil podmienky dané ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., keď nezískal najmenej 20 rokov
zamestnania (služby) v I. (II.) pracovnej kategórií, preto mu nárok na starobný dôchodok v dovŕšení veku
55 rokov nevznikol.

3. Sociálna poisťovňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa ust. § 174 ods. 1,
písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., občan ktorý vykonával pred 1. Januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej
kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol 16 rokov v
službe I. kategórie funkcií. Podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31. Decembru 1999; Podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie
zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do
I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. Doba
služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák. č. 100/1988 Zb., v znení zák. č. 235/1992 Zb.
Žalobca získal v I. kategórii funkcií obdobie v rozsahu 16 rokov a 308 dní a služobný pomer príslušníka
policajného zboru mu trval do 31.07.1995. Pretože ku dňu 31.12.1999 už nevykonával službu, nevznikol
mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 58 rokov a nedovŕšil ani dôchodkový vek
podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP. Jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 02.08.2017 bola preto zamietnutá.

III.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2017 žalovaný odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že:
· Žalobca v I. kategórií funkcií získal 16 rokov a 308 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej
ako 20 rokov, čím nesplnil podmienky uvedené v ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. a nárok
na starobný dôchodok vo zvýhodnenom dôchodkovom veku aspoň 55 rokov mu nevznikol.
· Službu policajta ukončil dňa 31.07.1995 netrvala teda ku dňu 31.12.1999 (§ 174 ods. 2 zák. č. 100/1988
Z.z.), čím nesplnil podmienku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku
aspoň 58 rokov (§ 174 ods. 1 písm. c/ ZSZ). Žalovaný poznamenal, že žalobca v odvolacích námietkach
prezentoval nesprávny výklad ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., poukázal na bližšie neurčený
komentár k ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého spoločnou podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie, resp. služby I. kategórie funkcií až
do 31.12.1999. K svojmu tvrdeniu priložil stanovisko Slovenskej akadémie vied, Jazykovedného ústavu
Ľ. Štúra v Bratislave, o výklade časovej hranice predložkou „k“. Vychádzajúc z tohto stanoviska žaloba
uviedol, že predložka „k“ vyjadruje časovú hranicu a určuje tak časové obdobie do príslušného časového
údaja (dátumu) vrátane. Vychádzajúc z uvedeného potom konštatoval, že svoju službu, ukončenú dňa
31.07.1995, vykonával v priebehu tohto časového obdobia do 31.12.1999 a podstatným teda je, že v
časovej hranici službu vykonával. Žalovaný však uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú
a uviedol, že nárok na starobný dôchodok mu postupom podľa ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb. nevznikol,
keďže jeho zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo do 31.07.1995 a teda netrvalo k 31.12.1999.
· V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá
správne, keďže žalobca nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zák.
č. 100/1988 Zb.

IV.



Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu správnemu súdu dňa
22.12.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 24.10.2017 o zamietnutí odvolania vo veci zamietnutia jeho žiadosti spísanej dňa 02.08.2017 o
priznanie starobného dôchodku od 02.04.2016, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.08.2017, žiadal
zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
neobsahuje náležitosti predpísané ust. § 209 ods. 3 ZSP, v jeho výroku nie je uvedený prameň práva
a konkrétne ustanovenia právneho predpisu (ktoré neuviedol), aplikácia ktorých bola rozhodujúca pre
vydanie rozhodnutia a tiež nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, keďže neobsahuje podrobnejšie
uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Sociálna poisťovňa podľa jeho názoru
nevykonala úplne a vyčerpávajúco dokazovanie, nehodnotila mu niektoré odpracované, resp. odslúžené
obdobie (str. 5, III., str. 9 neuviedol však ktoré), z čoho vyvodil, pravdepodobne nesprávne a protiprávne
vyhodnotila celkovú dobu zamestnania ako aj dobu služby v I. kategórii funkcii a tiež aj v III. pracovnej
kategórii (str. 10 žaloby). Celkovú dobu zamestnania, ktorú podľa jeho názoru získal však neuviedol
a v žalobe na str. 4 konštatoval, že jeho výpočty a výpočty Sociálnej poisťovne o odslúžených a
odpracovaných dobách sedia takmer presne, líšia sa iba o 28 dní odpracovaného obdobia v III. pracovnej
kategórii. Na str. 2 žaloby však dobu zamestnania v III. pracovnej kategórii uviedol v počte 16 111
dní ku dňu 31.12.2017 a nie ku dňu 02.04.2016, od ktorého požadoval priznať starobný dôchodok, z
ktorého dátumu vychádza prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.08.2017. Podľa priloženého osobného
listu dôchodkového zabezpečenia je toto obdobie v počte 15 444 dní.

6. Žalobca tiež namietol retroaktivitu zák. č. 355/1999 Z.z. pri uplatňovaní ust. § 174 zák. č. 100/1988
Zb., ktorý predĺžil platnosť zvýhodnených pracovných kategórii do 31.12.1999 a v tejto súvislosti tvrdil,
že sa naň vzťahuje zák. č. 365/1994 Z.z., ktorým bola platnosť I. a II. pracovnej kategórie predĺžená do
31.12.1995, argumentujúc tým, že žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru podal dňa 27.06.1995
a znovu prihlásiť sa do radov polície na ďalšiu dobu nebolo možné. V službe policajta bol do 31.07.1995
a ďalšie predlžovanie platnosti preferovanej I. a II. pracovnej kategórie nemohol predvídať. Za rozhodné
považoval, že v čase jeho prepúšťania zo služby policajta, dňa 31.07.1995 platil zák. č. 365/1994 Z.z.,
ktorý sa má na jeho prípad aplikovať a tak spĺňa podmienku pre priznanie starobného dôchodku podľa
ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. Z obsahu žaloby je rovnako zrejmá jeho námietka nesprávneho
právneho posúdenia ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. na splnenie podmienky vzniku nároku na
starobný dôchodok.

7. Správny súd žiadal o nariadenie pojednávania za účelom starostlivo a precízne vykonaného
dokazovania, po ktorom zruší napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vráti Sociálnej poisťovni
na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaným doplnením žaloby, doručeným súdu dňa
11.01.2018, priložil k žalobe listinný dôkaz, Personálny rozkaz Veliteľa MDI Veliteľstva PZ Hl. m. SR
Bratislavy č. 23 zo dňa 12.07.1995, podľa ktorého bol zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru uvoľnený podľa ust. § 109 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. a jeho služobný pomer skončil dňa 31.
júla 1995.

V.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh administratívneho konania a dôvody
napadnutého rozhodnutia. Žalobné dôvody označil za neopodstatnené, keďže v konaní postupoval
zákonne a skonštatoval, že nárok žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 58 rokov
podľa ust. § 174 ZSP nevznikol, nakoľko jeho služobný pomer skončil dňa 31. júla 1995, a tak netrval
k 31.12.1999. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov



10. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.10.2017 ako aj
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.08.2017, vrátane postupu tohto
orgánu verejnej správny v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP,
pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd
oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k
záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými
právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
Vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní, pričom i vzhľadom k charakteru správneho konania ako
konania preskúmavacieho, neakceptoval v poradí tretie ospravedlnenie neúčasti žalobcu na vytýčenom
pojednávaní ako i nesúhlas právneho zástupcu na konanie v jeho neprítomnosti. Súd v tejto súvislosti
právneho zástupcu žalobcu poučuje, že takýto nesúhlas môže dať len účastník konania a nie jeho právny
zástupca.

11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 65 ods. 1,2 zák. č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

18. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

19. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení
predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č.
100/1988 Zb.

20. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003),
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie
funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

21. Podľa § 107 písm. b/ zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR,
služobný pomer končí uvoľnením.



22. Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb., policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to
požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

23. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb., príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za
podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením
z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo d/.

24. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý
vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov
a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové
zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Výsluhový príspevok sa odo dňa 01.07.2002 považuje
za výsluhový dôchodok.

25. Žalobca vykonával štátnu službu ako príslušník Policajného zboru zaradenú do I. pracovnej kategórie
podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. v období od 01.03.1979 do 31.07.1995, vrátane zatriedenia do
I. kategórie funkcií vojenskej služby od 01.10.1978 do 28.02.1979, t.j. v celkovom rozsahu od 01.10.1978
do 31.07.1995 v počte 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní.

26. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb., sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania (tzn. aj policajtov - § 129)
zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa 5-tej časti zákona. Služba
zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

27. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/ alebo
e/ 60 rokov.

28. Žalobca nesplnil podmienky ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., keď nezískal najmenej 20
rokov zamestnania (služby) v I. (II.) pracovnej kategórií, preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením
veku 55 rokov nevznikol.

29. Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne
8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií.

30. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
31. decembru 1999;

31. Ustanovenie § 174, doplnené do zák. č. 100/1988 Zb., zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení
pracovných kategórií je zaradené v desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením
prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri
1999. Toto ustanovenie malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie po 31.12.1999) odstrániť tvrdosť zákona, spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok
podľa ust. § 21 ZSZ po 31,12,1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali
zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa ust. § 14 ods. 2 ZSZ, resp. v I. a II. kategórii



funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok (rozsudok NS SR sp.zn. 9So/155/2015 zo dňa
29.03.2017).

32. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný
dôchodok zo dňa 02.08.2017, s odvolaním žalobcu, s potvrdením Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave zo dňa 04.01.2000 o služobnom pomere príslušníka PZ, Personálnym rozkazom
Veliteľa MDI Veliteľstva PZ hl. m. SR Bratislavy č. 23 zo dňa 12.07.1995 o uvoľnení žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ podľa zák. č. 410/1991 Zb. Vychádzal z rozhodovacej činnosti a
judikatúry NS SR, napr. z rozhodnutí sp. zn. 9So/3/2012 zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 9So/77/2012 zo dňa
29.05.2013, sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 1 So/91/2014 zo dňa 28.04.2014, sp. zn.
9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 1 So/95/2015 zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 9So/175/2016 zo
dňa 30.05.2018 a sp. zn. 9So/63/2017 zo dňa 25.04.2018.

33. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.08.2017 požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 02.04.2016, dovŕšením 58 rokov veku, z dôvodu výkonu zamestnania (služby)
zaradeného do I. kategórie funkcií. Štátnu službu policajta podľa potvrdení v spise, vykonával v rozsahu
16 rokov a 308 dní, vrátane vojenskej služby. Služobný pomer policajta ukončil dňa 31.07.1995, podľa
ust. § 107 písm. b/ a § 109 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. a výsluhový dôchodok (príspevok za službu)
poberá od 01.08.1995.

34. Podľa doložených potvrdení vykonával zamestnanie (dobu služby) v určenom rozsahu, keďže trvalo
16 rokov a 308 dní v službe zaradenej v I. kategórii funkcií podľa ust. § 174 ods. 1, písm. c/ zák. č.
100/1988 Zb. Služba mu však súčasne netrvala ku dňu 31.12.1999, čím nesplnil druhú podmienku
kladenú ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., keďže služobný pomer ukončil dňa 31.07.1995. Žalobca
tak síce splnil podmienku potrebnej doby služby 16 rokov v I. ktg funkcií podľa ust. § 174 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 100/1988 Zb., nesplnil však súčasne aj podmienku trvania určeného zamestnania (služby)
do 31. decembra 1999, podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. a preto mu nárok na starobný
dôchodok nevznikol odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov, dňa 02.04.2016, ako si uplatňoval v žiadosti zo
dňa 02.08.2017.

35. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby od 01.10.1978
do 31.07.1995 v počte 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní v I. kategórii funkcií, ani ukončenie
služobného pomeru dňa 31.07.1995. Žalobca námietku o pravdepodobnej nesprávnosti celkového
obdobia jeho dôchodkového poistenia žiadnym spôsobom nepodložil ani nekonkretizoval, nevniesol
ju ani do odvolacej argumentácie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a tak nebola ani predmetom
preskúmavania v odvolacom konaní a súčasťou napadnutého rozhodnutia. Jej absencia v napadnutom
rozhodnutí znemožňuje aj jej preskúmavanie súdom. Sporná bola aplikácia a výklad znenia ust. § 174
ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v jeho závere: „služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, resp. k
31.12.19954.“ Žalobca namietal, že žalovaný posúdil toto ustanovenie právne nesprávne tak, že služba
I. kategórie funkcií mu mala trvať k 31.12.1995 a správny výklad cit. ustanovenia má byť v zmysle zák.
č. 365/1994 Z.z., platného v čase ukončenia jeho služobného pomeru, dňa 31.07.1995 a výklad znenia
trvania služobného pomeru k dátumu 31.12.1995, resp. k 31.12.1999 je správny tak, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií presne ku dňu 31.12.1999 (31.12.1995)
nemusí trvať, ale podľa znenia dotknutého ustanovenia stačí, ak v priebehu tejto doby do 31.12.1999
(31.12.1995) je získaná určená doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie
dôchodkového veku a preto on túto podmienku splnil. Služobný pomer ukončil dňa 31.07.1995, a preto
sa naňho vzťahuje zák. č. 365/1994 Z.z., ktorý bol vtedy platný. Tiež poukázal na retroaktivitu zák. č
355/1999 Z.z. pri aplikácii tohto zákona v jeho prípade, keďže v čase jeho prepúšťania zo služby policajta,
dňa 31.07.1995, platila práva úprava zák. č. 365/1994 Z.z.

36. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018 vyplýva právny názor:
„Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, kumulatívne musí byť
splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka,
že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na
starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok NS SR
sp.zn. 9So/62/2009 // merit.slv.cz/9So/62/2009> zo dňa 28.10.2009 a sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa
29.09.2015).“....“ S poukazom na uvedenú judikatúru nemožno súhlasiť so žalobcom, že slovné spojenie



„trvali k 31.12.1999“ znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť výkladu daného
slovného spojenia žalovanou, ako aj krajským súdom napokon potvrdzuje aj vyjadrenie Jazykovedného
ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013, tvoriace prílohu k odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorom
je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu 31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom
nájmu je uvedený dátum...“. Obdobným je podľa názoru odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie
„trvali k 31.12.1999“, ktoré taktiež vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu
vrátane, t.j. k 31.12.1999 a nie „ v čase do 31.12.1999.“

37. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred
31.12.1999 správny súd poukazuje na rozsudok sp.zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom
Najvyšší súd SR konštatoval: „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre
všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k
navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v
podobnej situácii.“

38. Najvyšší súd SR aj v ďalšom rozsudku, sp. zn. 1So/95/2015 zo dňa 25.04.2017 s odkazom na
rozsudok NS SR sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012 uviedol, že „ Podmienka trvania určeného
zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno
považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s
inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidel
dôvod odchýliť sa od takto ustálenej judikatúry a preto aj v prejednávanej veci vyhodnotil právnu otázku
nutnosti splnenia podmienky podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. tak, ako uviedol vyššie.
Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, sp. zn. 9So/175/2016 zo dňa
03.05.2018, sp. zn. 9So/63/2017 zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že obe zákonné podmienky dané ust. § 174
zák. č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Žalobca tieto podmienky kumulatívne nesplnil, nakoľko
jeho služobný pomer v I. kategórií funkcií skončil ku dňu 31.07.1995 a tak nemohol trvať do 31.12.1999.

39. So žalobcom sa nemožno stotožniť ani v jeho ďalšej argumentácií, že ust. § 174 ods. 2 zák. č.
100/1988 Zb. malo byť správne aplikované v zmysle zák. č. 365/1994 Z.z. a nie zák. č. 355/1999
Z.z., nakoľko nárok na dôchodkovú dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a
splnenie týchto podmienok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase ich splnenia. Nárok žalobcu
na starobný dôchodok sa posudzoval k dátumu od ktorého žiadal starobný dôchodok priznať, t.j. k
02.04.2016, kedy platila posledná právna úprava o predlžovaní platnosti preferovaných kategórí (I. a
II.), tzn. zák. č. 355/1999 Z.z. „trvanie zamestnania v preferovanej kategórii I. a II. k 31.12.1999.“ Tu je
potrebné zdôrazniť, že žalobca nespĺňa túto zákonnú podmienku ani podľa úpravy obsiahnutej v zákone
č. 365/1994 Z.z. „trvanie zamestnania v preferovanej kategórii I. a II. k 31.12.1995,“ keďže jeho služobný
pomer trval do 31.07.1995 a teda netrval ani k dátumu 31.12.1995. Z obsahu administratívneho spisu je
nesporné, že služobný pomer mu skončil dňom 31.07.1995 a teda podmienka trvania služby v I. kategórii
funkcií k 31.12.1999 upravená v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nie je splnená.

40. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že žalovaný zistil skutkový stav veci dostatočne,
postupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, a správne dospel k záveru, že žalobca
síce splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií vyžadovanú ust. § 174 ods. 1 písm. c/
zák. č. 100/1988, súčasne však nesplnil aj podmienku trvania služby k 31.12.1999, uloženú odsekom 2
citovaného ustanovenia a preto mu nevznikol skorší nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 274 ZSP
v spojení s ust. § 174 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ku dňu
dovŕšenia 58 roku veku, dňa 02.04.2016. Žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti
predmetného rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového orgánu, z ktorých by bolo možné vyvodiť
nesprávny postup pri aplikácií príslušných ustanovení zákona a vychádzajúc z uvedeného správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutia (vrátane prvostupňového) sú v súlade so zákonom, a preto žalobu
ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:



Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byťzjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon
tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajských súdom (§ 440 S.s.p.).