Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/266/2014 z 17. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2016, sp. zn. 1S/266/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014202038.1 Krajský súd Bratislava | 1S/266/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1014202038.1 | 2016-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91fc41f9-20ad-4ead-a8d6-4dc2f56e66a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1014202038.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/266/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202038
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202038.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.
a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Kaufland
Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený:
Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO:
35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická
17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.12.2014, sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014, ktorým žalovaný zmenil
rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov č. 2014/00066-6
zo dňa 29.09.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 30.000,- eur za porušenie § 28 ods. 4 písm.
i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o potravinách“).

Žalobca mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav
a vyvodili nesprávny právny záver. Poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o hlboko zmrazené
výrobky, ktoré boli po dátume minimálnej trvanlivosti len niekoľko dní, pričom takéto výrobky pri dodržaní
podmienok skladovania nemôžu spôsobiť žiadnu závažnú ujmu na zdraví a už vôbec nie na živote
spotrebiteľa. Žalobca mal za to, že v predmetnom prípade je sankcia neprimerane prísna a nezodpovedá
povahe zisteného nedostatku.
Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o uložení úhrnnej sankcie v predmetnej podobe, pretože
týmto dochádza k obmedzeniu zákonných nárokov žalobcu na náhradu škody. Prihliadnuc na uvedené
skutočnosti žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, uvedeným na strane 12 napadnutého
rozhodnutia o aplikácii absorpčnej zásady v konaní v danej podobe, ani s uložením úhrnnej sankcie
vo výške 30.000,- eur, pretože z takto uloženej sankcie nie je možné určiť podiel výšky sankcie s
ohľadom na tie postihované nedostatky, ktoré svojim konaním spôsobil dodávateľ žalobcu. Ďalej uviedol,
že v napadnutom rozhodnutí nie je vyčíslený, resp. konkretizovaný podiel výšky uloženej sankcie za
porušenie povinnosti, napr. v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) zákona označiť v kodifikovanej podobe štátneho
jazyka zoznamom, údajmi jednotlivých zložiek. V predmetnom prípade podľa žalobcu ide o povinnosti,
ktoré primárne patria tomu, kto potraviny vyrába alebo označuje, a preto takouto aplikáciou absorpčnej



zásady žalovaný ukrátil žalobcu na jeho zákonných právach voči dodávateľovi uvedených troch druhov
výrobkov. Žalobca mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, akými
úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie.
Žalobca taktiež namietal zjavnú nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý v zjavnom rozpore s
výrokom rozhodnutia na str. 15 (veta prvá) uviedol, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa
§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.01.2015 uviedol, že ako druhostupňový
správny orgán v odvolacom konaní rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenil a odstránil chyby,
ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán pri právnom posúdení veci a pri vyhotovení samotného
rozhodnutia - vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia popísal okolnosti preukazujúce a odôvodňujúce
použitie zvýšenej sadzby pri určení pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách za opakované
umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ďalej popísal okolnosti
preukazujúce opakované protiprávne konanie v prípade ďalšieho deliktu (§ 28 ods. 2 písm. f) zákona o
potravinách) a do výroku rozhodnutia doplnil označenie ďalších dotknutých predpisov s tým, že pokutu
ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.

Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa použitia absorpčnej zásady pri určení výšky
pokuty za zbiehajúce sa iné správne delikty a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď pri ukladaní pokuty
uplatnil absorpčnú zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie
viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Uviedol, že na základe analógie bolo
potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. za viaceré delikty uložiť sankciu podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Žalovaný konštatoval, že vo
výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú podrobne popísané skutky (vrátane
času a spôsobu ich spáchania), za ktoré bol účastník konania postihnutý úhrnnou sankciou vo výške
30.000,- eur. Uviedol, že každý z týchto skutkov je subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu
uvedenú v § 28 zákona o potravinách, pričom zo znenia výroku vyplýva, že prvostupňový správny
orgán za najzávažnejší delikt považoval umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej
trvanlivosti. V súvislosti s námietkou žalobcu, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a ktorá podľa žalobcu v posudzovanom konaní nebola
dodržaná, žalovaný uviedol, že nebolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ani samotného
žalovaného skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodli
iné vecne alebo miestne príslušné orgány úradnej kontroly potravín. Podľa žalovaného by to znamenalo
posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej kontroly potravín
v Slovenskej republike. Avšak rozhodujúce pre posúdenie vecí nie je len samotná výška pokuty,
ale aj dôvody a okolnosti za ktorých bola uložená, navyše správne orgány nemajú k dispozícii
písomné záznamy a dokumentáciu, ktorá slúži k vydaniu rozhodnutia iných orgánov. Už zo žalobcom
citovaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný konštatoval, že posúdenie skutkového stavu bolo v
prípade preskúmavaní rozhodnutí a rozhodnutia RVPS Michalovce odlišné, keďže pokuta bola uložená
za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (1 druh o hmotnosti 1,05
kg), kým v prípade rozhodnutia predmetnej veci išlo o opakované umiestňovanie na trh potravín po
uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, teda pokuta bola určovaná v inej vyššej sadzbe. Navyše v
prejednávanom prípade bolo preukázané spáchanie ďalších správnych deliktov.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výška pokuty nie je zdôvodnená, keďže správny orgán vo
vydanom rozhodnutí náležite odôvodnil všetky zistené nedostatky a v neposlednom rade vychádzal
zo zásad a kritérií obsiahnutých v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, kde preukázateľne hodnotil
závažnosť zistených porušení, trvanie protiprávneho stavu, následok protiprávneho konania, minulosť
prevádzkovateľa, a to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný opätovne po posúdení všetkých
okolností a napriek aj uskutočneným zmenám prvostupňového rozhodnutia považoval uloženú pokutu
za primeranú. V súvislosti so sankcionovaním správnych deliktov uviedol, že v prejednávanom prípade



pokutu s vyššou sadzbou možno uložiť podľa odseku 4 v spojení s odsekom 7 § 28 zákona o
potravinách. Žalovaný zohľadnil, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky
zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, to znamená bez ohľadu
na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie, teda ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti
liberácie.
Žalovaný mal za preukázané, že bola opakovane porušená povinnosť nepredávať potraviny po uplynutí
dátumu minimálnej trvanlivosti. Nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že toto konanie vykazovalo znaky
nízkej závažnosti, keďže umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je
systematicky zaradené medzi najzávažnejšie správne delikty s hornou hranicou pokuty do 500.000,- eur
a v prípade opakovaného konania 1.000.000,- eur. Uviedol, že je pravdou, že potraviny neboli ponúkané
na predaj dlhodobo a vo veľkých množstvách, avšak táto skutočnosť bola zohľadnená pri ukladaní pokuty
v dolnej hranici zákonného rozpätia. Nezanedbateľné boli aj nedostatky zistené v hygiene predaja,
ďalej nedostatky v označení potravín, pričom tieto skutočnosti boli zohľadnené pri určení pokuty ako
priťažujúca okolnosť. V súvislosti so skúmanou minulosťou prevádzkovateľa prvostupňový správny
orgán v rozhodnutí konštatoval, že ide o opakované porušenie povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa § 28 ods. 2, ods. 4 zákona o potravinách s čím žalovaný súhlasil, avšak opakovanosť podľa
§ 28 ods. 6 zákona o potravinách bola podľa názoru žalovaného správneho orgánu preukázaná v
súvislosti s umiestňovaním na trh potravín neoznačených všetkými povinnými údajmi a nedostatkami
v hygiene predaja, pretože predchádzajúcim rozhodnutím zo dňa 22.04.2014 bola uložená sankcia
za porušenie úplne odlišných povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulácii s potravinami a pri
ich umiestňovaní na trh. V nadväznosti na požiadavku proporcionality a primeranosti pokuty k povahe
skutku a jej dôsledkom žalovaný sa stotožnil s výškou 30.000,- eur ako s pokutou zodpovedajúcou
zistenému protiprávnemu stavu, okolnostiam prípadu a určenej sadzbe. Poukázal na to, aby sankcia
plnila svoju preventívnu funkciu musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna
vyvaroval porušení zákonných povinností a aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Mal za
to, že nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.
Konštatoval, že ide stále o pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby, avšak s ohľadom na skutočnosť,
že boli spáchané viaceré správne delikty, opakovanosť protiprávneho konania a skutočnosť, že doteraz
uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili, nevidel dôvody na uloženie nižšej pokuty.

K námietke o zjavnej nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý v rozpore s výrokom rozhodnutia
na strane 15 uvádza, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona
o potravinách uviedol, že ide o chybu v písaní, ktorá nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj následne v jeho odôvodnení je na viacerých miestach správne
uvedené označenie dotknutého ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.



Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom preskúmania boli rozhodnutia žalovaného č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014 a
prvostupňového správneho orgánu č. č. 2014/00066-6 zo dňa 29.09.2014.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej
republiky a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov pri výkone cielenej úradnej kontroly
potravín dňa 16.08.2014 v čase od 07.00 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni Kaufland Slovenská
republika v.o.s., Kaufland Bardejov, Ľudovíta Štúra 1339, Bardejov, zameranej na plnenie požiadaviek
zákona o potravinách, kontrolu ovocia, zeleniny, konzumných zemiakov a ich vhodnosť na ľudskú
spotrebu. Kontrolou boli zistené nedostatky:
1/ Nedostatky v prevádzkovej hygiene:
V oddelení lahôdok predaja mäsových výrobkov boli silne znečistené starou špinou a zvyškami potravín
vpuste do kanalizačnej sieti. Vpuste sa nachádzajú v tesnej blízkosti manipulačných stolov, na ktorých
sa krájajú mäsové výrobky a syry.
Na predajnej ploche bolo dno mraziaceho zariadenia s uchovávanou hlboko zmrazenou hydinou a
hlbokozmrazených rýb znečistené drobnými nečistotami, prachom a drobnými zvyškami potravín.
Na predajnej ploche bolo dno mraziaceho zariadenia s uchovávanými mrazenými krémami znečistené
drobnými zvyškami potravín a obsahom jednotlivých výrobkov.
Na čistenie mraziacich zariadení prevádzkovateľ nepredložil žiadny dokument, ktorý by obsahoval návod
na ich čistenie a nebola predložená ani evidencia o čistení mraziacich zariadení.
2/ Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti:
Prevádzkovateľ ponúkal na predaj tri druhy potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti v
celkovej hmotnosti 9,6 kg a celkovej predajnej cene 42,49 eura.
3/ Umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených:
Výrobok kráľovská kuracia polievková zmes, hlbokozmrazený výrobok bol ponúkaný na predaj bez
označenia povinnými údajmi.
4/ Umiestňovanie na trh poškodeného alebo inak znehodnoteného tovaru:
Kontrolou bol zistený predaj hlbokozmrazenej hydiny, 5 druhov výrobkov s porušeným obalom a
výskytom škvŕn po vysušení mrazom.
Uvedeným konaním sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f), písm. o), § 28 ods. 4
písm. i) zákona o potravinách. Za predmetný správny delikt uložila Regionálna veterinárna a potravinová
správa rozhodnutím č. 2014/00066-6 zo dňa 29.09.2014 žalobcovi pokutu 30.000,- eur podľa § 28 ods.
4 písm. i) a § 28 ods. 7 zákona o potravinách.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím
č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní prvostupňové
rozhodnutie zmenil pri právnom posúdení veci, keď vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia popísal
okolnosti preukazujúce a odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby pri určení pokuty podľa § 28 ods.
7 zákona o potravinách za opakované umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej
trvanlivosti, doplnil okolnosti preukazujúce opakované protiprávne konanie v prípade ďalšieho deliktu
podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách a taktiež doplnením výroku rozhodnutia o označenia
dotknutých predpisov, pričom pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.



V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán druhého stupňa vysporiadal so všetkými odvolacími
dôvodmi, keď v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne použitia absorpčnej zásady uviedol, že mal
za nepochybné, že žalobca sa dopustil viacerých iných správnych deliktov a prvostupňový správny
orgán uložil žalobcovi za ich spáchanie úhrnnú pokutu. Podľa žalovaného bolo správne pri ukladaní
pokuty uplatniť absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a keď
spáchanie viacerých deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Žalovaný sa vysporiadal s ďalšou
námietkou žalobcu týkajúcou sa zásady správneho konania, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, keď konštatoval, že prvostupňový
správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadňoval na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Nebolo jeho povinnosťou skúmať ako v
prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecne alebo miestne
príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Žalovaný tiež konštatoval, že žalobca účelovo citoval iba
rozhodnutia, ktorými bola uložená nižšia pokuta, s tým, že pre objektívnosť povedal, že orgány
úradnej kontroly potravín ukladajú aj vyššie pokuty, čo však takisto nemôže ovplyvniť rozhodovanie
jednotlivých správnych orgánov v konkrétnej veci. V odôvodnení sa taktiež žalovaný vysporiadal s
otázkou stanovenia výšky pokuty, keď uviedol, že pri jej určení sa obligatórne prihliada na závažnosť,
trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované
protiprávne konanie. Žalovaný považoval pokutu vo výške 30.000,- eur za pokutu primeranú, pričom
mal za to, že uvedené zistené správne delikty žalobcu sú v zákone sankcionované rôznou sankciou.
Nedostatky v označení potravín a hygiene predaja považoval správny orgán pri určení výšky pokuty za
priťažujúcu okolnosť. Uviedol, že z preukázaných kontrolných zistení bolo zrejmé a zdokumentované, že
bola opakovane porušená povinnosť nepredávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti s
tým, že inšpektori zistili predaj troch druhov potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, čo je
dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Ďalej bolo
preukázané, že predmetné potraviny boli spotrebiteľovi ponúkané sedem, osem, deväť dní po uplynutom
dátume minimálnej trvanlivosti. Ako nezanedbateľné vyhodnotil aj zistené nedostatky v hygiene predaja.
Konštatoval, že popísané nedostatky sa týkali umiestňovania na trh hlbokozmrazených potravín a
je teda zrejmé, že prevádzkovateľom zavedený vnútorný kontrolný systém nebol v celej tejto oblasti
dostatočne funkčný a účinný. Správny orgán sa zameral aj otázkou trvania protiprávneho stavu a taktiež
bola skúmaná aj popísaná minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania. Odvolací
správny orgán v doplnenom dokazovaní zistil, že prvá kontrola bola v prevádzkarni vykonaná na základe
podnetu spotrebiteľa dňa 08.01.2014 (pričom obchodná činnosť v uvedenej prevádzke začala dňa
28.11.2013), kedy inšpektori zistili predaj troch druhov potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu
minimálnej trvanlivosti a rozhodnutím zo dňa 19.02.2014 uložili účastníkovi konania v zmysle § 28 ods. 4
písm. i) zákona o potravinách pokutu vo výške 2.000,- eur s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.03.2014. Ďalšia plánovaná kontrola bola vykonaná dňa 22.02.2014, kedy sa zistili nedostatky
pri nakladaní s potravinárskym odpadom, skladovaní nezlučiteľných druhov výrobkov, neoznačení
vaječných cestovín, klamlivé označenie zloženia jedného druhu mäsového výrobku. Popísané konanie
bolo vyhodnotené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f), h), p) zákona o potravinách, za čo
mu bola uložená dňa 22.04.2014 pokuta vo výške 500,- eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.05.2014.
V nadväznosti na tieto rozhodnutia konštatoval, že ide o opakované porušenie povinností, za ktoré bola
uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Žalovaný konštatoval, že nenašiel dôvod na
zníženie pokuty.

IV.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto
zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000,- eur do 500,000,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí
dátumu minimálnej trvanlivosti.

Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- eur do 100.000,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom



alebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo
neoznačené.

Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- eur do 100.000,- eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi, porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky
na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa
odseku 4.

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u
iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť
(výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti
postihu delikventa.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,
času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí
obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a
výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku
rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ),
čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je
nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,
je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len
konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny
skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o
tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná
časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie
boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.



Z administratívneho spisuje zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil
s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné,
že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je
označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú
za spáchané správne delikty.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých
skutkov, ktoré zákonodarca zaradil jednak pod rovnaké ustanovenie § 28 ods. 2 písm. f), o) a sankcionuje
tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky 100.000,- eur a taktiež sa dopustil aj skutku podľa
§ 28 ods. 4 písm. i), ktoré je sankcionované pokutou do výšky 500.000,- eur, pričom výška pokuty je
daná na uváženie správneho orgánu.

Súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného, a to v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych
deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie
legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z
nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu
a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať
predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt
smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné
aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré
delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je
jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov
(súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky
uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ
osobitný predpis neustanovuje inak.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal
vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak
toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. i) v spojení
s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.

Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v
ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch
uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania
nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu
a generálnu prevenciu.
Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je
výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne
a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje
závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie
sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. Je zrejmé, že správne orgány posúdili ako
najzávažnejšie porušenie § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, nepredávať potraviny po uplynutí
dátumu minimálnej trvanlivosti s tým, že išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu, s prihliadnutím
aj na iné skutky, ktoré vyhodnotil ako priťažujúcu skutočnosť. Súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že toto konanie vykazovalo znaky nízkej závažnosti, pretože ako uviedol aj žalovaný, v tomto prípade
išlo o umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ktoré je systematicky
zaradené medzi najzávažnejšie správne delikty s hornou hranicou pokuty do 500.000,- eur a v prípade
opakovaného konania 1.000.000,- eur. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že žalovaný prihliadol aj na
to, že potraviny neboli ponúkané na predaj dlhodobo a vo veľkých množstvách, pretože táto skutočnosť
bola zohľadnená pri ukladaní pokuty v dolnej hranici zákonného rozpätia.
Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle §
28 ods. 9 zákona o potravinách a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť
prevádzkovateľa, ako aj to, či ide o opakované protiprávne konanie.



Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zjavnej nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného, keď v
rozpore s výrokom rozhodnutia na strane 15 uviedol, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa
§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, súd konštatoval, že ide o chybu v písaní, pretože z výrokovej
časti ako aj z odôvodnenia na viacerých miestach je zrejmé správne uvedené označenie dotknutého
ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, a teda ide o chybu, ktorá nemá žiadny vplyv na
zákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.