Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/40/2018 z 28. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2018, sp. zn. 3To/40/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2210011051.3 Krajský súd Trnava | 3To/40/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2210011051.3 | 2018-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 písm. c) TZ, § 172 ods. 2 písm. d) TZ, § 189 ods. 2 písm. d) TZ, § 189 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/263a9780-ea0b-4421-82b7-71ef04a7e312 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2210011051.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210011051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2210011051.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaného Q. Y., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa
§ 189 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Trestného zákona,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.09.2017
sp. zn. 3T/285/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 2 Pv 9983/9 pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 odsek 1,
odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2009 do presne nezisteného dňa mesiaca júl 2009 v obci C.
F., okres T. X. v rodinnom dome číslo XX nútil S. F., nar. XX.X.XXXX užívať nezisteným spôsobom
získaný metamfetamín bližšie nezisteného množstva a koncentrácie tým spôsobom, že keďže sám
užíval metamfetamín z obavy, aby sa o tejto skutočnosti nikto nedozvedel, nakoľko od neho chcela odísť
za synom, o čo sa aj pokúšala, pravidelným bitím, ako aj hrozbou fyzického násilia každý deň dosiahol,
aby si vzala metamfetamín, v dôsledku čoho sa stala závislá na jeho užívaní, pričom metamfetamín je
zaradený v zmysle zákona č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
do II. skupiny psychotropných látok.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa vykonaným dokazovaním nemal za
preukázané, že by sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku. Žiadny z vypočutých svedkov spáchanie
tejto trestnej činnosti obžalovaným nepreukázal okrem samotnej poškodenej, výpoveď ktorej, vzhľadom
na znalecký posudok a výpoveď znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej na hlavnom pojednávaní je značne
spochybnená.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 25.09.2017 odvolanie okresný prokurátor (č.l. 247),
ktoré dodatočne odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.12.2017 (č.l. 256).
V odôvodnení odvolania uviedol, že je síce pravdou, že žiaden z vypočutých svedkov sa ku skutku,
ktorý je predmetom obžaloby, nevedel bližšie vyjadriť, no na druhej strane ani jeden z vypočutých



svedkov neuviedol také skutočnosti, ktoré by spáchanie skutkov obžalovaným jednoznačne vyvracali.
Súd si nesprávne vyložil závery znaleckého posudku č. 15/2010 vypracovaného znalkyňou PhDr.
Katarínou Haidovou, z ktorého vyplýva, že u poškodenej neboli zistené sklony ku konfabulácii, a že
poškodená je spôsobilá vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu vierohodne vypovedať. V posudku
sa tiež uvádza, že poškodená má predispozície k tomu, aby bola manipulovaná a mohla sa stať
obeťou vydierania. Rovnaké závery znalkyňa prezentovala aj na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2017.
Pokiaľ ide o výpoveď samotnej poškodenej, táto sa javí vierohodná, keďže poškodená bola vo veci
vypočutá niekoľkokrát pričom všetky podstatné okolnosti vzťahujúce sa ku skutkom, ktoré sú predmetom
obžaloby uviedla zakaždým zhodne. V jej výpovediach sa nevyskytli žiadne podstatné rozpory, pričom
poškodená zároveň odôvodnila, prečo vo vzťahu ku konaniu obžalovaného niet žiadnych priamych
svedkov. Obžalovaný mal totiž poškodenú násilím nútiť k užívaniu psychotropných látok len vtedy, keď
bol s ňou osamote, je preto logické, že o jeho konaní nemohli mať tretie osoby nijakú vedomosť. Z
uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm.
c/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Milana Valašíka uviedol, že napadnutý rozsudok je zákonný, spravodlivý a vychádza z objektívneho
hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Odvolanie prokurátora tieto závery
nenarušuje. Pokiaľ prokurátor argumentuje tým, že ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol také
skutočnosti, ktoré by spáchanie skutkov obžalovaným jednoznačne vyvracali, jedná sa o argument v
prospech obžalovaného, lebo z neho možno vyvodiť len jeden záver, že sú splnené podmienky použitia
zásady in dubio pro reo. Prokurátor si tiež nesprávne vyložil závery znaleckého posudku PhDr. Haidovej,
z ktorého vyplýva, že u poškodenej neboli zistené sklony ku konfabulácii a že je schopná ku konkrétnemu
činu vierohodne vypovedať. V tejto časti odvolania ide zrejme zo strany prokurátora o nedorozumenie
alebo neporozumenie. Zrejme si nesprávne vykladá pojem konfabulácia. V trestnom konaní sa tento
pojem nesprávne zamieňa za klamstvo. Pojem konfabulácia je však medicínsky pojem a znamená
chorobnú obrazotvornosť alebo výmysel vypĺňajúci medzeru pri poruche pamäti. Práve túto okolnosť
znalkyňa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vysvetlila, keď uviedla, že „sklony ku konfabulácii ako
poruchy pamäte neboli u poškodenej zistené“. Súd, na rozdiel od prokurátora toto presne pochopil a pre
hodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej použil argumentáciu o jej obmedzených intelektových
schopnostiach, v dôsledku ktorých interpretácia prežitých udalostí nemusí byť presná a bráni v objektivite
jej výpovede a predpokladá tendenciu k subjektívnemu uvažovaniu. Súd správne pochopil aj zistenie
znalkyne o možnej manipulácii, ktorú si prokurátor vykladá tak, že mohla byť manipulovaná a mohla
sa stať obeťou vydierania. O manipuláciu išlo zrejme zo strany matky poškodenej, tak ako to uvádza
súd, vyplýva to z celkového kontextu deja, konania zúčastnených osôb, aktivity matky, ktorá už teraz
25-ročnú dcéru sprevádza a zrejme inštruuje, dokonca aj za vyrušovania súdneho konania. Otázka,
či je niektorý dôkaz vierohodný alebo nie, je vo vylúčnej kompetencii súdu. Je však nesporné, že
pre kvalifikovaný podklad pre rozhodnutie súdu je významným dôkazom znalecký posudok. Znalecký
posudok nebol nikým napádaný a akceptovali ho ako odborne kvalifikovaný, všetci účastníci konania.
Súd preto postupoval lege artis, keď ho využil pri svojom rozhodovaní o vierohodnosti dôkazov. Z
uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na odvolacích
návrhoch.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu a navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý dal na takýto postup
písomný súhlas (predložený obhajcom pred verejným zasadnutím), čím boli splnené podmienky § 293
odsek 7 Trestného poriadku.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj konanie tomuto
predchádzajúce a zistil nasledovné:



Obžaloba bola v prejednávanej veci podaná na okresný súd dňa 28.12.2010, elektronickými
prostriedkami bola pridelená na vybavenie sudcovi JUDr. U. J., ktorý sa tak stal vo veci zákonným
sudcom.

Opatrením predsedníčky súdu zo dňa 29.04.2011 Spr. 244/2011 bola z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti JUDr. J. vec pridelená na vybavenie JUDr. D. F. dňa 09.05.2011.
Ďalším opatrením predsedníčky súdu zo dňa 12.09.2011 Spr. 244/2011 bola predmetná trestná vec
ako nevybavená opätovne pridelená sudcovi JUDr. U. J., ktorý na verejnom zasadnutí dňa 10.10.2011
predbežne prejednal obžalobu, a následne konal na hlavnom pojednávaní v dňoch 14.12.2011,
22.02.2012 a 16.04.2012, kedy hlavné pojednávanie odročil na neurčito za účelom výsluchu znalkyne
a svedkov. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že hlavné pojednávania v dňoch 20.02.2012 a 16.04.2012
ako aj predbežné prejednanie obžaloby dňa 14.12.2011 boli vykonané samosudcom, hoci na to neboli
splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 349 odsek 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého
samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov. Jednalo sa teda o podstatnú vadu konania, ktorú nevytýkal
ani prokurátor, hoci by zakladala dovolací dôvod v zmysle § 371 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku.

Ako vyplýva z č.l. 156, JUDr. J. mal od 28.06.2012 prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu nástupu
na starobný dôchodok. Opatrením predsedníčky okresného súdu zo dňa 27.06.2012 Spr. 402/2012
bola predmetná trestná veci pridelená sudkyni JUDr. P. O., ktorá, napriek tomu, že dovtedajšie konanie
trpelo vyššie uvedenou vadou, zaslala obžalovanému výzvu podľa § 277 odsek 5 Trestného poriadku
na vyjadrenie, či súhlasí so zmenou v zložení senátu, s ktorou zmenou obžalovaný súhlasil (č.l. 158).

Od 05.11.2012 do vyhlásenia rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2017 bolo postupne vo veci
určených 22 termínov hlavných pojednávaní, ktoré boli odročované prevažne pre neúčasť prísediacich
sudcov, pôvodného obhajcu obžalovaného JUDr. Q., prípadne pre neprítomnosť obžalovaného. Napriek
tomu, že v spise sa nachádzajú úpravy sudkyne na predvolanie prísediacich sudcov z obsahu spisu
nie je zrejmé, akým spôsobom boli títo predvolávaní, ako sudkyňa zabezpečovala ich účasť resp. aké
poriadkové opatrenia použila na zabezpečenie prítomnosti či už prísediacich sudcov resp. obhajcu
obžalovaného.

Podmienky na vykonanie hlavného pojednávania boli splnené len dňa 13.01.2017 (č.l. 232 - 233), kedy
bola vypočutá znalkyňa PhDr. Katarína Haidová. Napriek tomu, že na tomto hlavnom pojednávaní bol
prítomný aj obžalovaný, okresný súd ho nevypočul.

Rovnako boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania dňa 22.09.2017, na ktorom
súd I. stupňa opätovne nevypočul obžalovaného, uspokojil sa s jeho prehlásením, že zotrváva na
všetkých svojich doterajších výpovediach a prednesoch a viac k veci nemá čo uviesť. Zároveň na
tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Q. I. a podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku boli
prečítané svedecké výpovede B. L., U. L. a P. I. z prípravného konania a podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku bol prečítaný znalecký posudok PhDr. Kataríny Haidovej z odboru psychológia a znalecký
posudok z odvetvia psychiatrie MUDr. B. P. a MUDr. P. C.. Súd I. stupňa pochybil, keď podľa § 263
odsek 4 Trestného poriadku nečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Na to, aby prečítal
výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania dňa 14.12.2011 neboli splnené podmienky, pretože
tento výsluch nemožno považovať za úkon vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku,
nakoľko ho realizoval samosudca a nie senát. Poškodená S. F. nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá
vôbec (po zmene v obsadení súdu) a neboli prečítané ani jej výpovede z prípravného konania. Rovnako
neboli vypočutí svedkovia N. K. a T. F. - matka poškodenej, ani otec obžalovaného Q. Y..

Na základe vyššie uvedeného rozsahu dokazovania vykonaného súdom I. stupňa krajský súd následne
zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom, ktorá skutočnosť, v prípade, že by ju namietal prokurátor, by zakladala dovolací
dôvod podľa § 371 odsek 1 písm. g/ Trestného poriadku.

Prokurátor však ani v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku ani v
dôvodoch odvolania procesný chybný postup súdu I. stupňa nenamietal, ani nenavrhoval vykonanie
dôkazov.



Pokiaľ prokurátor v odvolaní namietal len nesprávny postup súdu I. stupňa pri vyhodnotení znaleckého
posudku znalkyne PhDr. Haidovej, krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením obhajcu
obžalovaného pričom má za to, že ani súdom I. stupňa nerealizované dôkazy (zabezpečené v
prípravnom konaní) nenasvedčujú na to, že by orgány činné v trestnom konaní postupovali v zmysle
§ 2 odsek 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Z dokazovania vykonanom v prípravnom
konaní nevyplýva kedy a v dôsledku čoho sa stala poškodená závislou na metamfetamíne, existujú
dôkazy, že skúsenosť z jeho užívaním mala mať už skôr ako žila s obžalovaným, napriek tomu, že
poškodená mala byť umiestnená v zariadení „Čistý deň“ v L. nie je zrejmé, či do tohto zariadenia
nastúpila dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu, neboli zadovážené dôkazy z tohto zariadenia k
otázke tvrdenej závislosti poškodenej na omamných a psychotropných látkach, ktorý dôkaz je v súčasnej
dobe už nerealizovateľný, nakoľko je všeobecne známe, že uvedené zariadenie zaniklo.

Rovnako neexistuje okrem výpovede poškodenej žiadny dôkaz o tom, že by mal obžalovaný pravidelným
bitím alebo hrozbou fyzického násilia dosiahnuť aby užívala poškodená metamfetamín, nebolo zistené
ako si ho mal obžalovaný zadovažovať, len zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a
farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Eleny Mokrášovej a MUDr. Miroslava Čerňana vyplýva závislosť
obžalovaného od pervitínu, ktoré zistenie je pre uznanie viny za žalovaný skutok v prejednávanej veci
nepostačujúce.

Napriek všetkým vyššie uvedeným pochybeniam dospel krajský súd k záveru, že aj keď postup súdu
I. stupňa zakladá dovolacie dôvody podľa § 371 odsek 1 písm. b/, písm. g/ Trestného poriadku, nie
je splnená podmienka na uplatnenie týchto dovolacích dôvodov v zmysle § 371 odsek 3 Trestného
poriadku, pretože ich žiadna zo strán najneskôr v odvolacom konaní nenamietala.

Pokiaľ je prokurátor na hlavnom pojednávaní nečinný vo vzťahu k výsluchu obžalovaného, svedkov a
znalcov a nezisťuje určité okolnosti skutku podstatné pre rozhodnutie, nie je povinnosťou súdu tieto
osoby vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a tak nahrádzať procesné postavenie
prokurátora, keďže by takým postupom bola porušená zásada rovnosti strán. Obžalobu v konaní pred
súdom zastupuje podľa § 2 odsek 15 Trestného poriadku prokurátor, pričom vyjadrením obžalovacej
zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie v konaní pred súdom,
ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní. Zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho
neaktívnej účasti resp. pasivite v konaní pred súdom, nemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný
súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené. Prokurátor mal pri výsluchu obžalovaného,
svedkov na hlavnom pojednávaní otázkami alebo poukázaním na ich výpovede z prípravného konania,
odstraňovaním rozporov vo výpovediach objasniť skutočnosti, na ktoré poukazoval v obžalobe. V konaní
pred súdom platí zásada bezprostrednosti podľa § 2 odsek 19 Trestného poriadku (aj § 278 odsek 2
Trestného poriadku), podľa ktorej pri meritórnom rozhodovaní môže súd prihliadnuť len na tie skutočnosti
a dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach alebo
čítanie výpovedí z prípravného konania na hlavnom pojednávaní bez návrhu procesnej strany nie je
povinnosťou súdu.

Za daného stavu dospel aj krajský súd k záveru, že dokazovaním, v rozsahu ako ho vykonal súd I.
stupňa, ktorý rozsah prokurátor nenamietal, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal
skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.