Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/88/2014 z 10. 2. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2015, sp. zn. 5CoP/88/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3513209971.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/88/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3513209971.1 | 2015-02-10 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a164b6c-8b5b-4ca9-8704-de8560b3b116 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3513209971.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3513209971.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. C., nar. dňa
XX.XX.XXXX a G. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T. I. T. D., deti rodičov: matky G. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom
H. C. N. XX a otca M. C., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom H. C. N. XXXX, zastúpeného
v konaní Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom v Žiline, Sad SNP 8 o návrhu matky na
zvýšenie výživného, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
9P/84/2014-79 zo dňa 10. októbra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na maloleté deti Z. a G. a to tak, že
otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. mesačne sumou 180,- eur a
na výživu maloletej G. mesačne sumou 120,- eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám
matky počnúc dňom 30.09.2013, nedoplatok otca na zročnom výživnom u maloletého Z. za dobu od
30.09.2013 do 10.10.2014 v celkovej sume 1.207,53 eur povolil otcovi maloletého zaplatiť v mesačných
splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou
rozsudku, nedoplatok otca na zročnom výživnom u maloletej G. za dobu od 30.09.2013 do 10.10.2014
v celkovej sume 565,43 eur povolil otcovi maloletej zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Týmto vo výroku
o výživnom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/253/2005-51 zo dňa 27.06.2007 a o
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na
odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č.k. 12C/253/2005-51 zo dňa 27.06.2007 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 2.200,-Sk a na výživu maloletej G. sumou 1.600,-Sk
a od 01.09.2007 sumou 2.000,-Sk. Od tejto doby k zmene výšky výživného nedošlo. Maloleté deti sú
stále v osobnej starostlivosti matky, deti chodievajú spravidla každý druhý víkend k starým rodičom, kde
sú v kontakte aj so svojím otcom. Podľa vykonaného dokazovania od poslednej úpravy výšky výživného
uplynulo 7 rokov. Je nepochybné, že za túto dobu došlo na strane detí k zmene pomerov, ktoré sa týkajú
stravovania, nákladov na ošatenie, hygienické potreby a rovnako tiež bežných nákladov, ktoré sa týkajú
návštevy školy. Maloletý Z. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 3. ročník základnej školy.
V čase podania návrhu na zvýšenie výživného (30.09.2013) navštevoval posledný ročník základnej
školy, v súčasnosti už navštevuje strednú školu. Náklady na školský rok sú vo výške cca 434,- eur
(podľa potvrdenia školy) + stravné. Zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou zubára, kde mu bol
nasadený strojček, matka platí všetky náklady s tým spojené, podľa posledných dokladov boli náklady vo



výške 280,- eur, celkové náklady sú predpokladané vo výške 800,- eur. Z. sa venuje športu, navštevuje
volejbalový krúžok, k tomu potrebuje vreckové v čase, keď chodia na zápasy. Hrá futbal, chodí k hasičom,
s tým však zvýšené výdavky spojené nie sú. Do školy dochádza, s čím má spojené náklady. Maloletá G.
v čase rozvodu manželstva navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou 8. ročníka základnej
školy. Za tento školský rok zatiaľ matka maloletej zaplatila 33,- eur. S matkou navštevuje tri až štyrikrát
do roka gastroenterológa, náklady sú na vyšetrenie sonografiou, vždy po 7,50 eur. Detskú reumatológiu
a kožného lekára už nenavštevuje. Iné zvýšené výdavky nemá. Matka detí mala v čase posledného
rozhodovania o výživnom príjem vo výške 12.000,-Sk (cca 400,- eur). Do 30.06.2014 bola zamestnaná
v C., s.r.o., s príjmom 669,50 eur (vrátane nadčasovej práce). Pracovný pomer ukončila podľa vlastného
vyjadrenia z dôvodu, že mala konflikty s vedúcou zmeny a navyše komplikovanú dochádzku zo H. C.
N. do Q.. Okrem toho pracovala aj brigádne v C. na základe dohody o vykonaní práce za 1,90 eur na
hodinu. Od 01.07.2014 je matka detí evidovaná na úrade práce, má podporu v nezamestnanosti vo
výške 13,123 eur denne (t.j. v priemere 393,- eur mesačne). Túto bude poberať po dobu 6 mesiacov od
01.07.2014. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec detí mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom
príjem vo výške 15.000,- až 16.000,-Sk (cca 500,- až 531,- eur). V súčasnosti dosahuje príjem vo výške
360,- eur, v roku 2013 mal vyplatené diéty vo výške priemerne 767,- eur mesačne, v roku 2014 vo
výške 729,- eur mesačne. Celkovo tak spolu s príjmom má cca 1.089,- eur mesačne. Podľa vlastného
vyjadrenia má zvýšené výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnými cestami do zahraničia. Domov
chodí iba na víkendy, rodičom dáva 100,- eur mesačne na stravu a ubytovanie, podieľa sa tiež na
nákladoch na uhlie a drevo v 1/3, t.j. v sume 466,- eur ročne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Uvedené
skutočnosti posúdil súd prvého stupňa podľa § 24 ods. 3 až 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.
1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že na strane oboch detí
došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného
uplynulo 7 rokov, deti sú vekovo staršie, pričom už s tým samotným sú spojené zvýšené výdavky. Matka
detí má vyššie náklady na stravu, ošatenie, školské potreby. Nepochybne sú vyššie náklady spojené
s hygienou detí. U oboch detí sú náklady spojené aj so zdravotným stavom. Je pravdou, že matka
detí bez podstatnejšieho dôvodu opustila svoje pôvodné zamestnanie, kde dosahovala vyšší príjem
(669,50 eur), avšak je potrebné prihliadnuť i na tú skutočnosť, že v tejto práci trávila prakticky celé dni,
na kontakt s deťmi tak nemala žiaden čas a starostlivosť o deti zvládala iba vďaka pomoci svojej rodiny.
Nepochybné tiež je, že do práce dochádzala s prestupom v T. I. T. D. a nezanedbateľné boli i náklady
na cestovné (vo výške 1,50 eur denne). Matka detí mala pritom záujem dosahovať čo najvyšší príjem,
keďže ešte po nociach pracovala v miestnej C., aby si tak privyrobila peniaze. Dlhodobé zvládanie
takéhoto životného tempa však zrejme priaznivo na ľudský organizmus nemôže vplývať. I keby sme však
vychádzali zo skutočnosti, že matka detí mohla dosahovať minimálne svoj príjem vo výške 669,50 eur,
i tak je potrebné konštatovať, že príjem otca detí je podstatne vyšší, a to i po zaplatení výživného, ktoré
bolo pôvodne určené. Súd je toho názoru, že otec detí sa už dlhšiu dobu mohol podieľať na nákladoch
detí výraznejším spôsobom ako len platením výživného. Matka detí nespochybňuje, že otec deťom sem-
tam niečo kúpi (zvyčajne športové potreby), toto samo o sebe však neznamená, že by životná úroveň
detí a ich otca bola rovnaká. Otec detí poukazoval na skutočnosť, že diéty má vyplácané z dôvodu
zvýšených výdavkov na stravovanie v cudzine, avšak je potrebné konštatovať, že v súčasnej dobe
náklady na potraviny v jednotlivých štátoch Európy už tak výrazne rozdielne nie sú. Rovnako ako otec má
i matka detí zvýšené výdavky na zakúpenie stravy. Vychádzajúc preto z príjmu oboch rodičov súd určil
výživné u maloletého Z. na sumu 180,- eur mesačne, pričom bolo zohľadnené najmä to, že maloletý má v
súčasnosti zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom a náklady na zubný strojček. Na týchto nákladoch sa
otec maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa. Ťarchu takýchto výdavkov pritom nie je možné ponechať
iba na matke. Pokiaľ ide o maloletú G., suma výživného 120,- eur nie je v žiadnom prípade premrštená
a plne zodpovedá potrebám 13-ročného dievčaťa. Otec maloletej nepreukázal, akým iným konkrétnym
spôsobom sa podieľa na výdavkoch oboch detí, i keď tvrdil, že deťom kupuje nejaké oblečenie a športové
potreby, žiadne výdavky však nezdokladoval. Je potrebné tiež konštatovať, že výdavky otca na bývanie
sú nepomerne nižšie ako výdavky matky, keďže otec sa na nákladoch podieľa iba sumou 100,- eur +
cca 39,- eur na drevo a uhlie mesačne. Matka detí býva v starom dome, ktorý je potrebné rekonštruovať,
nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu kúpeľne a WC (ktoré mali suché), pričom tieto náklady nesúvisia
iba s uspokojovaním jej potrieb. Po zaplatení výživného v celkovej sume 300,- eur zostáva otcovi detí
suma vo výške cca 789,- eur, z ktorej už musí uspokojovať iba vlastné potreby. Naproti tomu matka pri
zohľadnení pôvodného príjmu 669,50 eur, rodinných prídavkov vo výške 47,- eur a výživného v sume
300,- eur má k dispozícii celkove sumu cca 1.016,- eur, ktorú musí použiť na uspokojovanie potrieb
troch osôb, teda na každú osobu má k dispozícii cca 339,- eur. Súd je toho názoru, že otcovi detí by
malo záležať na tom, aby jeho deti žili v rovnakých podmienkach ako on, mohli uspokojovať všetky svoju



nevyhnutné potreby a matka nemala starosť o to, či bude mať čo dať deťom jesť, za čo kúpiť oblečenie,
za čo zaplatiť bývanie. Súd výživné otcovi detí zvýšil od 30.09.2013, kedy matka detí podala návrh na
zvýšenie výživného, keďže je zrejmé, že náklady detí i možnosti otca platiť väčšie výživné boli rovnaké
ako v súčasnosti. Zvýšením výživného vznikol u mal. G. dlh za obdobie od 30.09.2013 do 10.10.2014
v celkovej sume 645,11 eur (za 30. september 2013 v sume 1,79 eur, následne 12 x rozdiel 53,61 eur,
keďže výživného bolo určené v sume 120,- eur a pôvodne vo výške 66,39 eur), z ktorého súd odpočítal
79,68 eur ako výživné, ktoré platil v tomto období otec nad rámec určeného výživného (12 x 6,64 eur-
otec platil na obe deti po celú dobu navyše o 13,28 eur). Zvýšením výživného vznikol u maloletého Z. dlh
za obdobie od 30.09.2013 do 10.10.2014 v celkovej sume 1.287,21 eur (za 30. september 2013 v sume
3,57 eur, následne 12 x rozdiel 106,97 eur, keďže výživné bolo určené v sume 180,- eur a pôvodne vo
výške 73,03 eur), z ktorého súd odpočítal 79,68 eur ako výživné, ktoré platil v tomto období otec nad
rámec určeného výživného (12 x 6,64 eur- otec platil na obe deti po celú dobu navyše o 13,28 eur).
Dlh umožnil súd otcovi detí splatiť u oboch detí v primeraných splátkach tak, aby nebola ohrozená jeho
výživa a nevyhnutné náklady. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že podľa neho súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené. Podľa otca maloletých detí zvýšené výživné výrazne prevyšuje odôvodnené potreby
maloletých detí v porovnaní so skutočnou zmenou pomerov, ku ktorej na ich strane došlo. Otec
nespochybňuje fakt, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov a deti vyrástli, zmenili sa ich
potreby a sú s tým spojené zvýšené výdavky. U maloletého Z. však došlo rozhodnutím prvostupňového
súdu k zvýšeniu výživného o 106,97 eur, čo je o 145,47 % a pri maloletej G. o 53,61 eur, čo je 80,75
%. Takto určená suma výživného značne prevyšuje reálny index spotrebiteľských cien v Slovenskej
republike od rozhodného obdobia ostatnej úpravy výživného. Od tejto doby až do súčasnosti narástli
životné náklady infláciou len o 16,30 %. Pokiaľ ide o príjem otca maloletých detí súd k jeho argumentácii
o spotrebovaní podstatnej časti diét na stravovanie v zahraničí konštatoval, že náklady na potraviny
v jednotlivých štátoch Európy už tak výrazné nie sú. Súd pritom neodôvodnil, z akých zdrojov túto
informáciu čerpal. Otec poukazuje na skutočnosť, že z priemernej sumy diét v roku 2014 729,- eur
mesačne pri výraznom uskromnení sa spotreboval na stravu okolo 380,- až 450,- eur mesačne. Cena
obyčajného teplého jedla - obeda pri diaľnici v Rakúsku, Nemecku alebo vo Francúzsku sa pohybuje
na úrovni okolo 15,- eur. Súd prvého stupňa teda nezohľadnil, že otec podstatnú časť diét spotrebuje a
jeho príjem tak nie je mesačne 1.089,- eur ale maximálne 660,- eur mesačne. Po zaplatení zvýšeného
výživného a pravidelných mesačných výdavkov tak otcovi zostane asi 150,- eur, ktorá suma vôbec
nepostačuje na rozvíjanie voľno-časových aktivít maloletých detí v rozsahu ako to bolo doposiaľ. Otec
poukázal aj na tú skutočnosť, že on sám je nemajetný a bytovú otázku má vyriešenú len vďaka rodičom,
v ktorých dome býva. Na druhej strane matka maloletých detí je výlučnou vlastníčkou rodinného domu.
Uviedla, že ten potrebuje rekonštrukciu WC a kúpeľne, ale táto nemôže byť v žiadnom prípade krytá
z jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Okrem toho je matka maloletých detí aj vlastníčkou
viacerých parciel v k.ú. S. H. vo výmere presahujúcej 6200 m2. Tiež spoluvlastní záhradu o výmere
128 m2. Súd prvého stupňa ani nevzal do úvahy, že matka si pravdepodobne uplatňuje aj daňový
bonus na obe maloleté deti a teda môže dosahovať vyšší príjem ako uvádzala. V neposlednom rade
otec maloletých detí poukázal na to, že zatiaľ čo pri ostatnom určení výživného dosahoval podiel
určeného výživného na obe deti na jeho čistom príjme 26,25 %, po zvýšení výživného súdom prvého
stupňa je to 45,45 %. Aj kolízny opatrovníčka maloletých detí navrhla v konaní zvýšiť výživné otca
na maloletého Z. na sumu 120,- eur mesačne a na maloletú G. na 80,- eur mesačne. S takýmto
zvýšením výživného by otec súhlasil a aj v konaní navrhol uzatvorenie rodičovskej dohody v tomto
zmysle. Uvedené sumy zvýšeného výživného by dostatočne pokrývali odôvodnené potreby maloletých
detí a boli by primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom tak otca ako aj matky
maloletých detí. Otec preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že výživné na maloletého Z. zvýši na 120,- eur mesačne a na maloletú G. na 80,- eur mesačne a
to od 1.9.2014, a zameškané výživné za dobu od zvýšenia výživného do rozhodnutia súdu povolí otcovi
splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 10,- eur mesačne u maloletého Z. a 5,- eur mesačne
u maloletej G..



K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Poukázala na to, že zamestnanie, v ktorom
zarábala 669,- eur mesačne opustila najmä z časových dôvodov a kvôli dochádzke. Ráno o 6.00 hod.
odchádzala do práce a vracala sa až večer. Bola platená od počtu odpracovaných hodín a k tomu mala
prémie. Ak by v práci nezostávala do večera, bol by jej zárobok oveľa nižší a nedostala by ani prémie.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré otec maloletých detí v odvolaní spomína, ide o rodinné domy č. XX a
XX a záhradu o výmere 128 m2. Domy stoja v spoločnom dvore, dom č. XX je úplne neobývateľný,
jeho steny sa pomaly zosúvajú a z neho bol otec maloletých detí vyplatený sumou 1.500,- eur. Druhý
dom č. XX obýva matka spolu s deťmi ako aj svojou matkou, ktorá má v dome právo doživotného
bývania. Tento dom jej bol darovaný a potrebuje veľa opráv ale nie je pravdou, že by náklady na jeho
rekonštrukciu chcela pokrývať zvýšeným výživným. Ďalšie nehnuteľnosti spomínané otcom v odvolaní
sú poľnohospodárske pozemky, ktoré zdedila po otcovi a ročne z nich dostáva 35,28 eur. Navrhla preto,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletých detí písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam otca maloletých detí dodáva nasledovné:

Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Určenie výšky výživného súdom nie je výsledkom nejakého matematického vzorca s pevne danými
premennými a nie je ani závislé od nejakých štatistických údajov. To isté platí aj v prípade zvýšenia
už stanoveného výživného, keď zvýšenie výživného nemôže byť a nie je závislé len od zvýšenia miery
inflácie. V podmienkach slovenského právneho poriadku je určenie výživného a aj jeho zvýšenie,
či zníženie vždy len výsledkom aplikácie relevantných právnych noriem /ustanovení § 62 až § 65, §
75 až § 81 Zákona o rodine/ na dokazovaním zistený skutkový stav, teda je výsledkom posúdenia
schopností a možností rodičov, ich majetkových pomerov a životnej úrovne ako aj odôvodnených potrieb
a záujmov detí s ohľadom na preukázané skutočnosti, a v prípadoch zníženia a zvýšenia výživného
aj výsledkom porovnania zmeny uvedených relevantných skutočností oproti predchádzajúcemu stavu.
Zmena pomerov na strane maloletých detí, ktorá môže viesť k zvýšeniu výživného na ne, nie je daná len
vývojom spotrebiteľských cien tovarov a služieb od poslednej úpravy výživného. Veď popri tovaroch a
službách, ktoré slúžili na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí v čase ostatného určenia
výživného sa v závislosti od vývoja a vývinu maloletých detí pridávajú k doterajším nákladom na výživu
aj náklady nové. S rastom veku maloletých detí sa objavuje potreba takých vecí a služieb, ktoré v nižšom
veku maloleté deti vôbec nepotrebovali /napríklad počítač, mobilný telefón, nové možnosti a potreby
spoločenské, kultúrne a spoločenského vyžitia a podobne/. Zvýšenie výživného teda nie je závislé len
na vývoji cien tovarov a služieb v spoločnosti ako to v odvolaní predostrel otec maloletých detí.



Súdom prvého stupňa zvýšené výživné otca na maloleté deti Z. a G. zodpovedá zásadám uvedeným
v citovaných ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine, keď zohľadňuje tak schopnosti a možnosti
otca prispievať na výživu maloletých detí ako aj schopnosti, možnosti matky i jej osobnú starostlivosť o
maloleté deti a tiež odôvodnené potreby a záujmy týchto maloletých detí.

Odvolacie tvrdenia otca o spotrebovaní veľkej časti poberaných diét na stravovanie sú irelevantné v
tom zmysle, že výživné na maloleté dieťa má v zmysle ustanovení § 62 Zákona o rodine prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Samozrejme to neznamená, že by sa otec pri svojich pracovných cestách
nemal stravovať. Dôležité však je, aby spôsob stravovania a náklady naň prispôsobil skutočnosti,
že má vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti. Otcom maloletých detí v odvolaní uvádzané
náklady na stravovanie 380,- až 450,- eur mesačne pri priemernom počte odpracovaných dní 20 v
mesiaci, predstavujú cca 21,- eur na stravu denne. Takéto náklady sú zjavne neprimerané a z nich
odvíjajúce sa úvahy otca maloletých detí o jemu zostávajúcom čistom mesačnom príjme a podielu
zvýšeného výživného na ňom sú tak nedôvodné. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodný a bez relevancie
k rozhodnutiu súdu o zvýšení výživného na maloleté deti, aj poukaz otca na vlastníctvo rôznych
nehnuteľností matkou maloletých detí. Podľa tvrdení matka maloletých detí je jeden dom neobývateľný
a druhý, v ktorom žije spolu s deťmi a svojou matkou si vyžaduje rekonštrukciu. Pozemky, ktoré vlastní
sú ornou pôdou a uviedla, aký je jej príjem z nich. Opak týchto skutočností nebol v konaní preukázaný
a možno preto uzavrieť, že nehnuteľnosti vo vlastníctve matky nie sú lukratívnymi nehnuteľnosťami,
ktorých speňažením by mohla získať peňažné prostriedky na výživu maloletých detí, resp. ktorých
hodnota by ovplyvnila majetkové pomery matky relevantné pre určenie výživného na maloleté deti.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa vo veci jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez
návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.