Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/62/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2012, sp. zn. 17CoP/62/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6311208084.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/62/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6311208084.1 | 2012-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 72 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e71948a-6c83-4579-9365-1571a8c55e89 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6311208084.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/62/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311208084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311208084.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky O. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. XXX, G., proti odporcovi W. D., nar. XX. XX. Z., bytom T. XXX, G., zastúpeného advokátkou
JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, so sídlom AK Banská Bystrica, Horná 41, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/326/2011-78
z 12. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky okresný súd vyhovel čiastočne. Odporcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky od 28. 10. 2011 sumou 85 Eur mesačne k rukám
navrhovateľky. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 28. 10. 2011 do 12. 07. 2012 vyčíslil na 722,48
Eur a odporcovi uložil, aby tento dlh zaplatil k rukám navrhovateľky do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s ohľadom na čiastočný úspech
v konaní nepriznal. Na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 183,50 Eur zaviazal odporcu.
Navrhovateľka žiadala určiť výživné sumou až 200 Eur mesačne, preto vo zvyšku jej návrh zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd popísal osobné a majetkové pomery účastníkov, ale nezdôvodnil,
aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu uložiť odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky príspevok
vo výške 85 Eur mesačne, iba to, že „pri určení výšky tohto príspevku súd prihliadol k tomu, že
navrhovateľka je zabezpečená aj invalidným dôchodkom, prihliadol k tomu, čo je potrebné na jej výživu
a taktiež k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu“. Vzal do úvahy, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené pre neveru odporcu.

Rozsudok napadol odvolaním odporca. Okresnému súdu vytkol, že rozhodol na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, keď nezisťoval odôvodnené potreby oprávnenej osoby a možnosti a
schopnosti osoby povinnej. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou z dôvodu, že nemôže pracovať
v chlade a prachu, ale jej obmedzené možnosti zamestnať sa v prašnom a chladnom prostredí
neznamenajú, že si nemôže obstarať žiadny príjem, napr. prácou v domácom prostredí. Navrhovateľka
nie je nemajetná. Stále býva v spoločnom rodinnom dome, ktorý udržuje odporca, navrhovateľka
iba prispieva na spotrebu energií sumou 75 Eur mesačne. Navrhovateľka nepožiadala úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Často odchádza z domu vlastným motorovým vozidlom. Navrhovateľka nie je osamelo žijúca invalidná
dôchodkyňa, odkázaná na špeciálnu zdravotnú starostlivosť. Je v dobrej fyzickej kondícii, často cestuje,
domov sa vracia len na noc, počas dňa sa opaľuje v záhrade, zabáva sa pri hudbe, oddychuje,
naproti tomu odporca musí, aby pokryl náklady na povinné odvody, dopravu, náradie, stravu, oblečenie,
domácnosť a pomoc dcére odpracovať ako živnostník až 240 hodín mesačne v ktorúkoľvek dennú
alebo nočnú hodinu podľa želaní zákazníka. Odporca má tiež zdravotné problémy a určité fyzické limity.
Nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby do budúcna zabezpečil osobu, ktorá užíva preukázateľne



omnoho viac sociálnych výhod a má istotu vlastného príjmu v porovnaní s odporcom. Návrh na priznanie
príspevku na výživu rozvedenej manželky nie je dôvodný. Jej invalidný dôchodok pokryje životné náklady
navrhovateľky. Dôvod rozpadu manželstva účastníkov nie je subjektívnou okolnosťou u oprávneného
pre priznanie výživného rozvedenému manželovi v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Manželstvo
účastníkov bolo rozvedené v ich neprítomnosti a záver súdu o nevere odporcu bol vyvodený len z
tvrdení navrhovateľky. Ani zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky nie je možné dať do súvisu iba
s pôrodom spoločnej dcéry B. D. v roku XXXX. Navrhovateľka bola v tom čase už druhý krát vydatá a
z prvého manželstva pochádzajú dvaja synovia. Navrhovateľka vie o zdravotných problémoch odporcu
a je informovaná o podstatnom znížení príjmov odporcu oproti predchádzajúcim obdobiam. Priznanie
príspevku na výživu rozvedenej manželky by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil prvostupňový rozsudok a návrh sám zamietol alebo vec zrušil a vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľka zopakovala, že jej zdravotný stav nie je priaznivý.
Nikde nepracuje. Má príjem iba z invalidného dôchodku. Odporca sa bezdôvodne sťažuje na nedostatok
peňazí. Neustále je v robote alebo na fuškách. Ak podporuje dcéru, ktorá je zárobkovo činná, je to jeho
vec. Dcéra nemusí chodiť do zamestnania vlastným autom. Z domu odchádza, pretože dom je studený,
bojí sa odporcu, nič ju doma nedrží, je voľná, tak môže chodiť kam chce. Odporca sa nemá čo zaujímať,
kde sa ona zdržiava. Potvrdila, že relaxuje v záhrade, opaľuje sa, počúva hudbu, chodí na prechádzku
do prírody, čo odporcovi vadí. Príspevok na inkaso od nej vynútil odporca. Odporca ju vždy obmedzoval
v prijímaní návštev jej rodiny. V máji 2011 ju fyzicky napadol. Ponechala na zváženie súdu, či má nárok
na výživné alebo „má žiť iba z invalidného dôchodku 303 Eur“.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu rozsudok okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o
rodine v § 72. Príspevok na primeranú výživu môže žiadať ten rozvedený manžel, ktorý nie schopný sám
sa živiť. Aby mohol súd konštatovať, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, musí zisťovať
jeho konkrétny životný štýl, náklady a potreby, príjem, aký rozvedený manžel dosahuje a porovnať, či
z dosahovaného príjmu je rozvedený manžel schopný pokryť svoje životné náklady. Odporca dôvodne
vytýka okresnému súdu, že súd vôbec nezisťoval existenciu podmienok vzniku nároku na príspevok na
výživu rozvedeného manžela na strane navrhovateľky. Navrhovateľka ani v návrhu na začatie konania,
ani v priebehu konania neuviedla, prečo jej invalidný dôchodok aktuálne vo výške 303 Eur mesačne
nepostačuje na pokrytie nákladov na živobytie. Ani vo vyjadrení k odvolaniu odporcu nerozviedla,
ktoré životné potreby nie sú zabezpečené pre nedostatok príjmu, iba položila otázku „mám žiť len
z invalidného dôchodku?“ neuvedomujúc si, že rozvedený manžel nemá proti bývalému manželovi
nárok na výživné v takom rozsahu, aby ich životná úroveň bola rovnaká. Bez ohľadu na obmedzené
pracovné schopnosti navrhovateľky, ak zo sumy 303 Eur je schopná uhradiť náklady na stravu a
bývanie, zdravotnú starostlivosť a osobné potreby, nárok na príspevok od bývalého manžela nevzniká.
Navrhovateľka má vlastný príjem (i keď možno nižší ako odporcov) a v konaní nebolo preukázané, že z
invalidného dôchodku 303 Eur navrhovateľka nevyžije, najmä, keď okrem 75 Eur na inkaso nemá žiadne
výdavky s bývaním, vlastní osobné motorové vozidlo, s ktorým cestuje, napriek tomu, že výdavky na
benzín považuje za nadštandard (u dcéry). Vyjadrením odporkyne aj správou úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny bolo preukázané, že pre zdravotný stav navrhovateľky, aj keď má status ťažko zdravotne
postihnutej osoby, jej neboli zo strany tohto úradu priznané žiadne peňažné príspevky podľa zákona č.
447/2008 Z. z., z čoho vyplýva záver, že navrhovateľka je sebestačná.

Prvostupňový súd dôsledne neskúmal ani schopnosti a možnosti odporcu ako povinnej osoby. Odporca
predložil v konaní lekárske správy o tom, že opakovane vyhľadal lekára pre zdravotné potiaže so
srdcom a chrbticou. Z vyjadrení účastníkov sa aj odvolaciemu súdu javí, že odporca vyvíja maximálne
úsilie pre zabezpečenie bývania pre celú rodinu vrátane navrhovateľky, stará sa aj o spoločnú dcéru
a navrhovateľka nevyvíja žiadne úsilie pre zlepšenie svojej finančnej situácie, iba si užíva voľnosť a
relaxuje.



Odvolací súd pre nedostatočne zistený skutkový stav okresným súdom nemal dostatok podkladov pre
rozhodnutie vo veci. Okresný súd nezistil podrobne, akým spôsobom žijú účastníci (denný a pracovný
režim), neskúmal, aké výdavky má navrhovateľka so svojim zdravotným stavom, či berie lieky, či
sa opakovane podrobuje ambulantnej alebo ústavnej liečbe, či ju dvaja synovia z predchádzajúceho
manželstva finančne dobrovoľne a v akom rozsahu podporujú, nespýtal sa navrhovateľky, či osobné
motorové vozidlo využíva len v nevyhnutných prípadoch na návštevu lekára alebo aj na rekreačné účely,
prečo si nehľadá prácu, ktorú by mohla vykonávať doma v teplom a bezprašnom prostredí. Za účelom
doplnenia skutkového stavu odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Úlohou okresného súdu bude podrobne vypočuť oboch účastníkov konania za účelom zistenia ich
spôsobu života, výdavkov na stravu, zdravotnú starostlivosť, bývanie a oblečenie, aby overil výdavky
navrhovateľky a zistil jej snahu vlastnou prácou zlepšiť svoju situáciu. Od odporcu zistí, aký druh
práce vykonáva, či zdravotné problémy so srdcom a chrbticou majú vplyv na jeho pracovné výkony.
Zistí tiež, v akej výške prispievajú dvaja synovia z prvého manželstva navrhovateľke a vyhodnotením
týchto skutkových zistení opätovne posúdi, či je navrhovateľka odkázaná na výživu od odporcu alebo
je schopná z invalidného dôchodku, prípadne doplňujúceho príjmu z vlastnej práce, pokryť všetky svoje
náklady. V novom rozhodnutí v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne okresný súd aj o trovách
odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.