Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/38/2015 z 22. 6. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 22. júna 2015, sp. zn. 1To/38/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4106010092.2 Krajský súd Nitra | 1To/38/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4106010092.2 | 2015-06-22 | Rozhodnutie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 613/2004 Z. z., § 121 ods. 1 zákona č. 613/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74116b18-5e11-443d-893b-c09c34e20f9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4106010092.2 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 1To/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106010092 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4106010092.2 Rozhodnutie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému U.. A. S., pre trestný čin poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.03.2014, sp.zn. 21T/8/2006, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júna 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku Obžalovaného U.. A. S., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvalý pobyt E., Z. XX, prechodný pobyt K. XXXX, podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre podanej 22.02.2006, sp. zn. 1Pv 1194/2004, pre skutok v nej uvedený a právne posúdený ako trestný čin poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 20.12.2002 v E., na ul. O.. XX, ako konateľ spol. SMES s.r.o. Nitra odpredal plazmové rezacie zariadenie zn. Plazma C-120A, výrobné číslo: 111/C Milanovi Stochovi, pričom zariadenie v čase predaja nespĺňalo príslušné technické normy a takto svojou akosťou poškodilo spotrebiteľa - A. S., ktorému bola spôsobená škoda vo výške 98.277,- Sk, o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného A. S., narodeného XX.XX.XXXX v E., trvalé bydlisko X., ul. A. č. XXXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného U.. A. S. za vinného pre trestný čin poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej tiež „Trestný zákon“), na tom skutkovom základe, že dňa 20.12.2002 v E., na ul. O. č. XX, ako konateľ spol. SMES s.r.o. Nitra odpredal plazmové rezacie zariadenie zn. Plazma C-120A, výrobné číslo: 11l/C A. S., pričom zariadenie v čase predaja nespĺňalo príslušné technické normy a takto svojou akosťou poškodilo spotrebiteľa - A. S., ktorému bola spôsobená škoda vo výške 98.277,- Sk, (3.262,20 Eur). Za to mu uložil podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 53 odsek 2 písmeno b/, odsek 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 eur. Podľa § 54 odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by náhradný trest mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného A. S. s nárokom na náhradu škody odkázal na „občiansko-súdne konanie“ (pozn. správne má byť „občianske súdne konanie“). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine aj treste. Namietal v ňom, že hoci prvostupňový súd vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie k žalovanému skutku, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a právnu kvalifikáciu žalovaného trestného činu, za ktorý ho nesprávne uznal za vinného. Zdôraznil, že nepoškodil spotrebiteľa A. S., ale podnikateľa - živnostníka A. S. - A., IČO: 34 416 269 so sídlom A. XXXX, XXX XX X., a to na základe riadnej faktúry z 19.12.2002. V trestnom zákone v § 121 je jasne definované poškodzovanie spotrebiteľa s dôrazom na pojem „spotrebiteľ“. Obchodný zákonník v § 2 odsek 2 jednoznačne definuje kto je podnikateľ a (okrem iného) je to aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia - živnostník. Z uvedeného je zrejmé, že A. S. podnikal pod vyššie uvedených obchodným menom s prideleným identifikačným číslom a aj plazmový stroj kupoval pre potreby svojej firmy a nie pre potreby svoje alebo svojej rodiny ako spotrebiteľ. Mal byť preto (obžalovaný) oslobodený spod obžaloby. Tiež zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 137/1998 Z.z. v § 2 odsek 1 písmeno a/ ustanovuje, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická soba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej rodiny. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva kto je spotrebiteľ a kto je živnostník. V tomto prípade poškodený A. S. - A. bol podnikateľ a z toho dôvodu už prokurátor mal konanie v tejto veci zastaviť ako nedôvodné, ktoré odporuje zákonu. Súd I. stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že on (obžalovaný) ako jediný spoločník spoločnosti SMES, s.r.o. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu z 02.11.2004, ktorá je obsahom spisu, predal túto spoločnosť L. M., ktorý sa stal zápisom do obchodného registra nový vlastníkom a konateľom spoločnosti SMES, s.r.o., pričom poškodený bol na túto skutočnosť upozornený a mohol a mal osloviť nového vlastníka spoločnosti. Súd v tomto konaní postupoval na rámec Trestného zákona, ktorý v tom čase nepoznal zodpovednosť právnickej osoby. Z toho dôvodu bol stíhaný konateľ spoločnosti, ktorý však nepoškodil spotrebiteľa. V zmysle dikcie § 121 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ak niekoho poškodil, tak podnikateľský subjekt, čo vtedajší Trestný zákon neriešil a z toho dôvodu on ako fyzická osoba nemal byť ani obžalovaný. Vec sa mala prejednávať ako obchodný spor medzi dvoma podnikateľskými subjektmi na civilnom súde. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 258 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.) zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 259 odsek 1 uvedeného Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch uvedených v jeho písomnom vyhotovení s tým, že svoj návrh na rozhodnutie korigoval (oproti písomnému odvolaniu) tak, že navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo veci sám rozhodol. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Ohľadne pojmu „spotrebiteľ“ dodala, že pre potreby trestného konania je možné uplatniť tento pojem v širšom slova zmysle ako je to v platných normácha preto sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že by konanie obžalovaného voči poškodenému nemohlo byť považované za trestný čin. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Napadnutý rozsudok je výsledkom konania súdu I. stupňa po tom, čo jeho skorší oslobodzujúci rozsudok z 18.10.2006 už bol predmetom preskúmania odvolacím súdom, ktorý ho uznesením z 30.01.2007, sp.zn. 3To/2/2007 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vo svojej podstate pre nejasnosť, nepreskúmateľnosť a predčasnosť jeho záverov vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku. Súd I. stupňa sčasti zopakoval a následne doplnil dokazovanie najmä v zmysle nového znaleckého posúdenia predmetného plazmového rezacieho zariadenia. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie tak vo vzťahu k vzniku sporu medzi poškodeným a obžalovaným ohľadne kúpi a nasledovných porúch plazmového zariadenia, ako aj k otázke legálnosti postupu obžalovaného pri uvedení tohto výrobku na trh (jeho právnych vád), napokon aj niekoľkonásobným znaleckým dokazovaním bolo skúmané samotné plazmové rezacie zariadenie z pohľadu jeho technického stavu vrátane bezpečnosti jeho používania. Odvolací súd konštatuje, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol skutkový stav veci zistený v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie v merite veci, avšak súd I. stupňa takto zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný skutok je trestným činom. Primárne treba zdôrazniť, že obžalovaný počas celého konania nespochybňoval vznik zmluvného vzťahu s poškodeným na základe kúpnej zmluvy na posudzované rezacie plazmové zariadenie (ďalej len „plazmové zariadenie“). Popieral však to, že svojím konaním spáchal trestný čin s dôrazom na to, že spor medzi ním a poškodeným mal výlučne obchodnoprávny rozmer. Bolo primárnou vecou súdu I. stupňa po podaní obžaloby ustáliť okruh sporných otázok, ktoré treba vo veci riešiť a tomu následne prispôsobiť aj proces dokazovania, aby tak nedošlo k nadbytočne rozsiahlemu dokazovaniu (najmä znaleckému, keď vo veci boli vypracované postupne 3 posudky na identické zariadenie), a to k otázkam sekundárnym, ako tomu bolo v tejto trestnej veci, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v neúmernej dĺžke trestného konania (obžaloba bola podaná v roku 2006). Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že plazmové zariadenie bolo vyrobené v roku 1999, kedy pre dané typy zariadení spĺňalo v tom čase platné zákonné aj technické normy. V čase jeho uvedenia na trh (predaja poškodenému 20.12.2002) však už tieto medzičasom zmenené (sprísnené) normy nespĺňalo, v dôsledku čoho obžalovaný predal plazmové zariadenie poškodenému s právnymi vadami bližšie konkretizovanými v napadnutom rozsudku (najmä absencia zákonnej certifikácie plazmového zariadenia autorizovanou osobou). Podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase uzavretia dotknutej kúpnej zmluvy (ďalej „v rozhodnom čase“) sa trestného činu poškodzovania spotrebiteľa dopustí ten, kto na cudzom majetku spôsobí škodu nie nepatrnú tým, že poškodzuje spotrebiteľov najmä tak, že ich klame na akosti, množstve alebo hmotnosti tovaru, alebo kto uvedie vo väčšom rozsahu na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady. Podľa § 2 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 2 odsek 2 citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v odseku 1 písmeno a/. Z faktúry z 20.12.2002 preukazujúcej (nesporne) predaj plazmového zariadenia vyplýva, že jeho odberateľom bol A. S. s príslušným identifikačným číslom, pod ktorým je vedený ako živnostník v živnostenskom registri (34416269). Poškodený A. S. pritom aj sám vypovedal, že plazmové zariadenie kupoval ako živnostník a z kontextu jeho výpovedí je zrejmé a nepochybné, že ho chcel využívať v rámci svojej podnikateľskej (živnostenskej) činnosti. Aj z jeho živnostenského listu napokon vyplýva, že jedným z predmetov jeho podnikania je „zváračstvo,“ na účel ktorého je posudzované plazmové zariadenie určené. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že objektom trestného činu poškodzovania spotrebiteľa v rozhodnom čase bol záujem spoločnosti na „ochrane spotrebiteľov“, t.j. nie inej skupiny obyvateľstva, pred konaním predávajúcich bližšie vymedzeným v § 121 odsek 1 Trestného zákona. Uvedeného trestného činu sa preto mohol dopustiť predajca, resp. fyzická osoba zaň vystupujúca v zmluvných vzťahoch, výlučne ku škode spotrebiteľov. V posudzovanom prípade je nevyhnutné vychádzať z právneho stavu účinného v rozhodnom čase (december 2002). Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase (v znení zákona č. 553/2002 Zb.) pojem spotrebiteľ nevymedzoval. Legálne ho definoval už citovaný zákon o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb.). Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že na účely trestného konania pojem spotrebiteľ je potrebné vykladať širšie, ako je tomu v predpisoch upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Je zrejmé, že Trestný zákon svojou trestnoprávnou ochranou priamo nadväzuje na právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov, a pokiaľ by ich ochranu chcel zákonodarca vymedziť nad rámec týchto predpisov, teda v širšom rozsahu, sám by tento pojem definoval v Trestnom zákone. Širšie chápanie pojmu spotrebiteľ by bolo v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z jej článku 1 odsek 1 (okrem iného) vyplýva, že Slovenská republika je právny štát, pričom v článku 49 (okrem iného) ustanovuje, že „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom.“ Súčasťou pojmu právny štát je aj princíp právnej istoty, pričom tento môže byť naplnený len pri zabezpečení (adresátom povinností vyplývajúcich z právnych noriem) predvídateľnosti práva. Výklad pojmu spotrebiteľ v širšom rozsahu než je jeho legálna definícia v právnom poriadku Slovenskej republiky, by tak bol v rozpore s uvedeným princípom, nakoľko by predstavoval neprípustné rozširovanie trestnej zodpovednosti fyzických osôb nad rámec vymedzený Trestným zákonom. Pokiaľ bol preto v rozhodnom čase pojem „spotrebiteľ“ legálne definovaný ako fyzická osoba nakupujúca výrobky pre priamu osobnú spotrebu, najmä svoju a príslušníkov domácnosti, je zrejmé, že ním nebola osoba nakupujúca výrobok v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko poškodený plazmové zariadenie kupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako živnostník), nebol spotrebiteľom a obžalovaný sa preto svojim konaním spočívajúcim v predaji poškodenému výrobku trpiacemu či už právnymi alebo faktickými vadami nemohol dopustiť trestného činu poškodzovania spotrebiteľa. Už len nad rámec uvedeného odvolací poukazuje aj na nedostatky skutkovej vety napadnutého rozsudku (prevzatej doslovne z obžaloby). Podľa § 163 odsek 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Skutková vety musí obsahovať primárne všetky znaky konkrétneho trestného činu subsumovateľné pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Žalovaný trestný čin je z hľadiska subjektívnej stránky (zavinenia) úmyselným trestným činom. V skutkovej vete nie je úmyselné zavinenie (či už z hľadiska priameho alebo nepriameho úmyslu - § 15 Trestného zákona) akýmkoľvek spôsobom vymedzené a nie je zrejmé ani z povahy opisovaného skutku. Ak zariadenie nespĺňalo „príslušné technické normy“, nie je zrejmé aké, pokiaľ malo poškodiť spotrebiteľa, nie je zrejmé akým spôsobom (následok) a v nadväznosti na to nie je ani zrejmé čo vlastne predstavuje konkrétnou peňažnou sumou vymedzená škoda. Skutok výrokovej časti napadnutého rozsudku (aj obžaloby) je tak nejasný, neurčitý a neobsahujúci zákonné znaky akéhokoľvek trestného činu. Spor medzi poškodeným a obžalovaným súvisiaci s faktickými aj právnymi vadami predaného výrobku má výlučne obchodnoprávny charakter, nakoľko ide o spor medzi dvomi podnikateľskými subjektmi vyplývajúci zo zodpovednosti za vady. Poškodený tak mal svoje práva vyplývajúce z predaja mu vadného výrobku zo strany obchodnej spoločnosti, ktorej bol obžalovaný štatutárnym orgánom, uplatňovať prostredníctvom občianskeho súdneho konania. Ak sa svoj spor rozhodol riešiť podaním trestného oznámenia, bolo vecou orgánov prípravného konania povahu tohto sporu správne právne posúdiť už v počiatočnom štádiu trestného konania. V tejto súvislosti odvolací súd orgánom činným v trestnom konaní, aj na I. stupni konajúcemu súdu, pripomína aj princíp ultima ratio, v zmysle ktorého trestná zodpovednosť nastupuje až v prípade, že zodpovednostné prostriedky nápravy z iných právnych odvetví nie sú dostačujúce pre nastolenie rovnováhy v právnych vzťahoch. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný skutok nie je (žiadnym) trestným činom. Odvolací súd preto z dôvodu, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čím súčasne pri právnej kvalifikácii ustáleného skutku porušil Trestný zákon, keď tento skutok nesprávne právne posúdil ako trestný čin poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 odsek 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušil a sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku tak, že obžalovaného podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre pre skutok v nej uvedený, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, oslobodil. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok súčasne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku obligatórne (bez možnosti iného rozhodnutia) poškodeného A. S. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.