Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/220/2014 z 28. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. septembra 2014, sp. zn. 25CoE/220/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4114215156.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/220/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4114215156.1 | 2014-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 251 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP, § 53 ods. 5 OZ, § 52 ods. 1 OZ, OZ, § 45 ods. 1 písm. b) ZRK, ZRK, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 41 ods. 1 EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9fb6b7c-1f7e-4f64-aeed-075c61e5e14e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4114215156.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/220/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114215156
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114215156.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnému: L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, v mene ktorej koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ,
o vymoženie 1.107,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 20. 06. 2014 č. k. 14Er/563/2014-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 1.107,63 eura s príslušenstvom. Za
exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou a. s. zo dňa 16. 09. 2013 sp. zn. SR 06646/13. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d)
a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený
zmluvou o úvere č. 402100733 zo dňa 17. 06. 2011, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods.
1-4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že uzatvoreniu
zmluvy o úvere účastníkmi konania predchádzalo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený
používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, keďže núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Naviac sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Svoj záver argumentačne podporil rozsiahlou judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov v intenciách ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Namietal, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti poukázal, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa
§ 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a
to na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť. Opierajúc sa o ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §
39, § 53 ods. 1-5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že rozhodcovská zmluva obchádza
zákon a došlo ňou k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že pre
každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na
súde v obvode jeho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov
od jeho bydliska. Uviedol, že rozhodcovskú zmluvu nemal možnosť ako upraviť, nakoľko bola vopred
predformulovaná. Naviac rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel,
ktoré mu neboli známe. V zmluve, ako i vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek
dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. Mal za to, že podstatou rozhodcovského konania by malo
byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti, doplniť záväzkový vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Argumentoval tiež dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10. S poukazom na ust.
§ 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si uplatnil náhradu trov konania za dva úkony
právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 60,59 eura + 8,04 eura režijný paušál a podanie
vyjadrenia k odvolaniu vo výške 121,17 eura + 8,04 eura režijný paušál ) v celkovej výške 197,84 eura.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 19. 05. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.107,63 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.107,63 eura od 30. 01. 2013 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo
sumy 1.107,63 eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 315,64 eura, trov exekúcie
vo výške 173,10 eura a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 16. 09. 2013 sp. zn. SR 06646/13, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa 17. 10. 2013. Súčasťou spisu je i zmluva
o úvere č. 402100733, uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 17. 06. 2011, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a rozhodcovská zmluva, uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 06. 2011.



Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č.
402100733, uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 06. 2011. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto
súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania



platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
17. 06. 2011 uzatvorili zmluvu o úvere č. 402100733, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Dňa 17. 06. 2011 uzatvorili účastníci konania rozhodcovskú zmluvu ako
samostatnú zmluvu, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu ( § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní ). V prípade, ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú
zmluvu uzatvoriť s výslovným súhlasom ( nie konkludentne ), pričom poskytovanie tovaru alebo
služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej
sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. V opačnom prípade by
bola rozhodcovská zmluva neplatná ( § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ). Podľa článku II. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmeny, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v
bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej rozhodcovskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do
práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Významnou je i skutočnosť, že
podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek
tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je preto dôvodný záver,
že takto formulovaná rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neplatná, ako už bolo vyššie
uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.



Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo ( § 50 ).

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
uznesením.

Náhrada trov konania, a to nielen v súdnom konaní, ale i v konaní exekučnom, sa riadi princípom
úspechu vo veci a princípom zavinenia. Platná právna úprava nevylučuje v konkrétnych okolnostiach
prípadu aj výklad pripúšťajúci aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku, keďže táto prichádza do
úvahy vtedy, ak Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku by sa malo vykladať tak, že oprávnený je povinný v prípade zavinenia hradiť nevyhnutné
trovy exekúcie nielen v prospech exekútora, ale i v prospech povinného. Takýto záver je súladný i
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 09. 2010 sp. zn. IV. ÚS 325/2010, podľa
ktorého Exekučný poriadok, aj keď upravuje náhradu trov exekučného konania osobitným spôsobom,
nemá vlastnú úpravu o náhrade trov exekúcie povinného. Primeraná aplikácia ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktorú umožňuje § 251 ods. 4 OSP, odkazuje na použitie predchádzajúcich častí
Občianskeho súdneho poriadku. Rovnaký právny záver prijal Ústavný súd Slovenskej republiky aj vo
viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku ( sp. zn. III. ÚS 224/2014,
sp. zn. I. ÚS 520/2013 ). Za situácie, že zákonodarca v Exekučnom poriadku nerieši explicitne
možnosť náhrady trov exekučného konania vzniknutých povinnému, je daná možnosť súdu v osobitných
prípadoch použiť aplikáciu ust. § 251 ods. 4 OSP, čo platí i v prípade náhrady trov odvolacieho konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd, aplikujúc vo veci ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 251 ods. 4 OSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že v konaní úspešnému povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu absencie ich účelnosti, resp. nevyhnutnosti ich
vynaloženia. Z procesného hľadiska totiž exekučný súd konal z úradnej povinnosti a rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie vydal
ex offo, čo je dôvodom na nepriznanie trov konania povinnému.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.