{"guid": "13bf7cf1-7870-4528-9266-90399c7b07e8:42be88ba-322e-4df7-b0b2-57a5ada09da0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1", "spisova_znacka": "15Co/252/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/252/2014 z 6. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 6. júla 2015, sp. zn. 15Co/252/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1", "identifikacne_cislo": "4212220438", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2015-07-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42be88ba-322e-4df7-b0b2-57a5ada09da0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 15Co/252/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4212220438\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220438.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.\nJána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864\n421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nŽupné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/486/2012-46 zo dňa 30.06.2014 a\nuzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/486/2012-66 zo dňa 23.09.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\n1. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/486/2012-46 zo dňa 30.06.2014    p\no t v r d z u j e.\n\n2. Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\n3. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/486/2012-66 zo dňa 23.09.2014   p\no t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a\nnemajetkovej ujmy, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nUviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 21.11.2012 domáhal\nod odporcu zaplatenia sumy vo výške 3.504,46 eura z titulu majetkovej škody a sumy 700,89 eura z\ntitulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť\nzvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením\nzáväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX\n7492/2011.\n\nSúd prvého stupňa po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 24.05.2011 bola začatá exekúcia na základe\nnávrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom\nKrutým, pričom exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu\nzo dňa 25.02.2011 sp. zn. 14935/10 a predmetom exekúcie bolo vymoženie sumy 1.330,22 eura\ns príslušenstvom. Dňa 21.07.2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Komárno v predmetnej veci uznesením\nč. k. 15Er/418/2011-10 zo dňa 09.03.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n\nSúd prvého stupňa v danom prípade dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd pri posudzovaní\nnámietky premlčania vznesenej žalovaným vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21.07.2011, pričom o tejto žiadosti bolo súdom\nrozhodnuté dňa 09.03.2012, pričom toto uznesenie bolo dňa 20.03.2012 doručené súdnemu exekútorovi\na dňa 20.03.2012 právnemu zástupcovi oprávneného. Oprávnený tak už dňa 21.03.2012 mal informáciu\no čase rozhodnutia, pričom žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie návrhu bola odporcovi\ndoručená dňa 23.04.2012, exekučný súd vyššie citované uznesenie vydal dňa 09.03.2012, a preto mal\nsúd za to, že námietka premlčania je nedôvodná.\n\nSúd ďalej uviedol, že napriek oprávneniu exekučného súdu skúmať exekučný titul z hľadiska jeho\nformálnych a materiálnych predpokladov a samotnej spôsobilosti exekučného titulu, ďalej možnosti\nexekučného súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej\nzmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť, v súdenej veci exekučný\nsúd vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora  udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, nie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, čo je ale v súlade s príslušnými ustanoveniami\nExekučného poriadku, v čase rozhodovania v exekučnej veci. Na základe uvedeného preto súd\nkonštatoval, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup v záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším\npredpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže vyť ani posledný\npredpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože\nnesprávny úradný postup zistený nebol.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi ktorý mal vo veci plný úspech,\nnepriznal náhradu trov konania, lebo jej žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a nešpecifikoval.\n\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nV dôvodoch svojho odvolania uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd\nrozhodol v merite veci na základe \"inšpirácie\" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods.\n2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby\nsúd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného\nprávneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku\nprávnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd\nzaložil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,\nktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd\nbol viazaný ustanovením § 9 ods. 1  zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č.\n412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák.\nč. 514/2003 Z. z. v znení zák. č.  412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej\nretroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa na náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nevysvetlil,\nprečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do\nčasu, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru\ntolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu\nsféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska\nochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o\nudelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota\nohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len\nsúdu exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.\nSúd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,\nna ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú\na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci  v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za\nprieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne\nfaktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny\n\nporiadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie\nveci v primeranej lehote.\n\nSúd prvého stupňa uznesením č. k. 9C/486/2012-66 zo dňa 23.09.2014 uložil navrhovateľovi povinnosť,\naby v lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa\npoložky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude\nzaplatený, bude ho súd vymáhať.\n\nProti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,\nže neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tými odôvodnenie. Keďže napadnuté\nuznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže navrhovateľ len hádať.\nPodľa položky 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným\npostupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie\nžaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,\ndovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne\nrozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť vyzvaný na\nplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V\nprílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie\nodvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená\npoplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do\nzákladného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1  a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na\nčl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30.septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov\núčinných do 30.septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.septembri 2012. V danom prípade bol\nnávrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č.  286/2012\nZ. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.\nDo 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených\ndôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.\n\nOdporca sa k odvolaniam navrhovateľa písomne nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal odvolania navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP pričom vo\nveci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP. Po oboznámení sa s obsahom odvolaní, rozhodnutí\nsúdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniam\nnavrhovateľa nie je možné vyhovieť.\n\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3.504,46 eura, ktorej\nzaplatenia sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady škody a sumy 700,89 eura z titulu nemajetkovej\nujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ako právny základ návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol\nškodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v\nexekučnom konaní vedenom pod. sp. zn. 15Er/418/2011. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť tým,\nže exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09.03.2012\n(konanie sa začalo dňa 21.07.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t. j.\naž po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, pričom zároveň vykonaním postupu podľa § 44\nods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu založil svoju právomoc, čím sa postavil\ndo pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu ako\nexekučnému súdu neprináleží.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPrieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.\nOdvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,\nale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o\nodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ\nv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody\npreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy\nodvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu\npodaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady\nkonania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale\nktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého\nstupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý\nrozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 odkazuje. Vzhľadom k tomu,\nže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal\nlen námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa,\nk dôvodom odvolania navrhovateľa - odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva\nnasledovné:\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom  treba rozumieť  taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nkonania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon bližšie\nv žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo\nvšeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu\nprocesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na\nzabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\n\nPostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky                  a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj\nnapr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom  zriadeným  zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach a záväzkoch.\n\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva\nna súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny\nprístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať  a rozhodnúť (napr. I. ÚS\n62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu  základného práva  na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek\nbola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n\nKonaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať\nurčitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,\nktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho\npriebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s\ndôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo\n\nvzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza\noporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva   na\nsúdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu\n(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na\nochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že\nprocesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je\nmožno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia\ntohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces.\n\nNesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého\nštátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených\nprávnymi normami.\n\nKeďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní\nnešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto\ndôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov\npodľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom\nkonania (§ 120 ods. 1 OSP).\n\nK aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého\nstupňa v napadnutom rozhodnutí citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto\nkonania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.\ncitoval v správnom znení - v znení účinnom v čase podania návrhu na vydanie poverenia, pričom toto\nustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.\nNedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia\nzodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho\nporiadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho\nvzťahu, ako uvádzal navrhovateľ v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K\nargumentu o vyvrátení nároku navrhovateľa konštrukciou súdu o nedôveryhodnosti údajov navrhovateľa,\nuvedeným v návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zamietnutie nároku neodôvodnil\nnedôveryhodnosťou údajov navrhovateľa, ktorý podľa jeho vlastného tvrdenia nemal k dispozícii spis\nexekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré\nmali v realite, ale tým, že po vykonaní dokazovania oboznámením s exekučným spisom Okresného súdu\nKomárno zistil, že tvrdenie navrhovateľa, že v tomto konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu\nsúdu, pretože k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovej doby s\nomeškaním viac ako 349 dní, je nepravdivé, pretože žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nbola podaná na Okresnom súde Komárno dňa 21.07.2011 a dňa 09.03.2012 Okresný súd uznesením\nč. k. 15Er/418/2011-10 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie zamietol.\n\nOdvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje 15-dňovú\nlehotu, o plynutie ktorej sa opiera aj návrh navrhovateľa žiadajúc náhradu škody v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že súd aplikujúc toto ustanovenie nerozhodol\nv zákonom stanovenej lehote, pričom zároveň vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku spôsobom odporujúcim zákonu založil svoju právomoc, čím sa postavil do pozície orgánu\nvykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu ako exekučnému súdu\nneprináleží. Odvolací súd sa uvedenými tvrdeniami nestotožňuje a zdôrazňujúc úmysel zákonodarcu\nkonštatuje, že lehota 15 dní sa vzťahuje iba na prípady, kedy súd v tejto lehote \"poverí\" súdneho\nexekútora vykonaním exekúcie. Táto lehota dokonca s účinnosťou od 01.06.2010 neplatí, ak ide\no exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t. j. notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny\nzáväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas\nplnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľné rozhodnutia\nrozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V tomto prípade sa jednalo o exekučný titul podľa\n§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, preto lehota\n15 dní sa na tento prípad nevzťahovala. Lehota 15 dní upravená v 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa\n\ntak nevzťahuje na akékoľvek rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, ale výslovne iba na \"poverenie\" súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade\nustanovenia § 44 ods. 2 zákonodarca nemal na mysli lehotu 15 dní na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia,\nale iba na \"poverenie\" súdneho exekútora vykonaním exekúcie.\n\nK trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd neporušil žiadnu zákonom\nstanovenú lehotu a o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v primeranej lehote nemohlo dôjsť z jeho\nstrany ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva\nna spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o\nudelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani\nvykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľa. Exekučným titulom\nv danej veci bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, priebehom exekúcie na\nzáklade takéhoto exekučného titulu navrhovateľovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Súd v danej veci\nsprávne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v\nsúlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom\nčase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje,\nnebolo rozhodnuté v primeranom čase. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\npodľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil\nnavrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané\nodvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že\nak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.\n\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia\nrozhodnutia súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná.\nArgumentačne sa pritom stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 294/2013 zo\ndňa 24.10.2013, v ktorom je uvedené, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí\nmedzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry\nESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n\nK povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra\npráva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 OSP.\n\nSúd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyrubuje súdny poplatok za podané odvolanie,\nktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok\nv určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. V tomto prípade súd prvého stupňa uviedol\nz akého dôvodu poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej položky. Stručné odôvodnenie\nrozhodnutia o poplatkovej povinnosti tak zodpovedá a vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia. Pri tvorbe súdneho rozhodnutia nesmie prevládať prílišný formalizmus.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za\njednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy\nsúdov a prokuratúry (ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku\nza výpis z registra trestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je\npodľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\n\nPodľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,\npri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\n\nPodľa § 6 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie\nsa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo\nveci samej.\n\nPodľa Položky 7a) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny\npoplatok 20,- eur.\n\nVo vzťahu k námietke týkajúcej sa súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za odvolanie, odvolací súd\npoukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá\ni v odvolacom konaní vo veci samej. V tomto prípade je podané odvolanie vo veci samej, preto bolo\ndôvodné súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní vyrubiť.\n\nPodľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra\n2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými\npo 30. septembri 2012.\n\nPoložka 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov bola so sadzobníka včlenená novelou účinnou od\n01.10.2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely\nzákona o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba\nvychádzať z celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon,\nako aj vznik poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový\núkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie\na to bolo začaté pred 01.10.2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V\nprípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až\npodaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1. Preto ak bolo odvolanie podané po\n01.10.2012, aj keď samo konanie vo veci samej sa začalo pred 01.10.2012, použije sa právny stav účinný\npo 01.10.2012. Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo\nkonaniam začatým pred 01.10.2012.\n\nPoplatkový úkon (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) vznikol poplatníkovi - navrhovateľovi, ktorý\npodal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a)\nzákona o súdnych poplatkoch) dňa  28.08.2014 a to vo výške 20,- eur, t. j. v rovnakej sadzbe ako vo\nveci samej, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej.\n\nNa základe zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutia ako vo výroku vecne\nsprávne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a\nv odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v\nodvolacom konaní mu trovy nevznikli.\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/486/2012", "guid": "31802fa3-6c2a-4310-88eb-953d00e2bb4c:0fe5bfe6-f01b-4417-b87d-593b3815bb85", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "fda01763-2f9f-4d92-b587-37391f2a000d:a72c5524-f436-4a7f-a85f-8920d2bec491", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/418/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/418/2011 z 9. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2013-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fda01763-2f9f-4d92-b587-37391f2a000d:a72c5524-f436-4a7f-a85f-8920d2bec491"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20f577da-a595-4657-91eb-10c5286425ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.217.2015.1"}]}