Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/48/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2019, sp. zn. 16Cob/48/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3514209620.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/48/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3514209620.1 | 2019-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 365 ObZ, § 369 ods. 2 ObZ, § 369 ods. 3 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 536 ObZ, § 546 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1d54245-3970-4152-8b30-068f110acc8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3514209620.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/48/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514209620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3514209620.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: V. S., podnikajúci pod obchodným
menom Michal Hovorka, s miestom podnikania Trenčianske Bohuslavice 156, IČO: 41381343, zast.
JUDr. Z. Q., advokátkou v N. V. N. M., W. 6, proti žalovanému: W. V., podnikajúci pôvodne pod
obchodným menom Pavol Martiška- MARTECH, s miestom podnikania Bošáca 31, IČO: 43491162
(podnikateľská činnosť ukončená k 13.04.2016), zast. Mgr. C. A., advokátom v D., M. 1, o zaplatenie
6.734,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 9Cb/41/2015-159 zo dňa 20. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 6.734,50 Eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 177,62 Eur od 18.05.2012 do zaplatenia, zo
sumy 8,86 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, zo sumy
917,25 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy
2.100,48 Eur od 12.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.565,49 Eur od 28.07.2012 do zaplatenia, zo sumy
964,80 Eur od 10.08.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom
II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal k zaplateniu sumy 6.734,50 Eur, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 177,62 Eur od
18.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 8,86 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia,
zo sumy 917,25 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.100,48
Eur od 12.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.565,49 Eur od 28.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 964,80
Eur od 10.08.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že dodal žalovanému tovar,
dohodnutú cenu si u žalovaného uplatnil faktúrami č. 12024, 12032, 12059, 12067, 12082, 12088 spolu
vo výške 22.628,96 Eur. Zo sumy fakturovanej faktúrou č. 12024 zaplatil žalobca sumu 3.000,-Eur
dňa 23.04.2012 a dňa 18.05.2012 sumu 182,33 Eur, takže jeho dlh na istine zostal 177,62 Eur. Zo
sumy fakturovanej faktúrou č. 12032 zaplatil žalovaný dňa 19.04.2012 sumu 151,94 Eur, takže jeho
dlh predstavuje 8,86 Eur. Zo sumy fakturovanej faktúrou č. 12059 zaplatil žalovaný dňa 04.07.2012
sumu 2.826,75 Eur, takže jeho dlh na istine zostal 917,25 Eur. Zo sumy fakturovanej faktúrou č. 12067
zaplatil žalovaný 11.07.2012 sumu 4.440,-Eur, dňa 26.10.2012 sumu 4.000,-Eur, dňa 08.11.2012 sumu
3.000,-Eur, dňa 12.12.2012 sumu 2.000,-Eur, takže jeho dlh zostal 2.100,48 Eur. Celkove tak dlh
žalovaného je vo výške 6.734,50 Eur. Tento dlh žalovaný uznal dňa 12.12.2013. Dňa 04.12.2014 č.k.



3Rob/313/2014-16 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor.
V ňom uviedol, že popiera pohľadávku žalobcu, nevedie ju v účtovníctve a žalobcovi bola uhradená celá
pohľadávka. Právny nárok žalobcu z istiny a príslušenstva teda zanikol ex lege.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisom zo živnostenského registra
na strany sporu, faktúrami č. 12024, 12032, 12059, 12067, 12082, 12088, dodacími listami k faktúram,
dokladom o prebratí listinnej dokumentácie
k pohľadávke zo dňa 12.12.2013, upomienkou zo dňa 23.06.2014, prehľadom úhrad od žalovaného
predloženým žalobcom, dokladmi o úhradách (výpisy z účtu), správou Inteva Products Slovakia, spol. s
r.o., s prílohami (faktúry vystavené žalovaným), písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 25.11.2015,
mailovou komunikáciou strán sporu a výsluchom žalobcu.

3. Žalovaný sa k priebehu výkonu prác žalobcu bližšie nevyjadril. Vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 25.11.2015 nepoprel, že medzi stranami došlo k dohode o tom, že žalobca bude pre žalovaného
vykonávať práce v spoločnosti Inteva Products Slovakia, spol. s r.o., žalovaný nerozporoval že
žalobca práce skutočne vykonával, dodával materiál. Mal konkrétne výhrady voči dvom pohľadávkam
uplatneným faktúrou č. 12067 na sumu 15.540,48 Eur, kde uviedol, že v zmysle cenovej ponuky, ktorú
zaslal žalobca žalovanému bol žalobca podľa žalovaného oprávnený fakturovať iba sumu 13.320,-Eur,
došlo k nadmernej fakturácii vo výške 2.220,48 Eur. Problémy boli podľa žalovaného aj pri faktúre č.
12037 Eur, ktorá musela byť niekoľkokrát menená pre nadfakturáciu. Rovnako nesedí fakturáciu pri
faktúre č. 12019, kde žalobca zaslal žalovanému faktúru na 3.136,10 Eur, avšak v prehľade faktúr uvádza
sumu 3.311,09 Eur, rozdiel je tak vo výške 174,99 Eur. Nie je tak ustálená výška pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie zmluvné vzťahy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným posúdil podľa
ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, keďže predmetom záväzku žalobcu bolo v
prevažnej miere vykonanie určitých prác a predmetom záväzku žalovaného zaplatenie ceny za ich
vykonanie. Poukázal na ust. § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej
veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo
jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Uviedol, že v súlade s ústne
uzatvorenými zmluvami o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného vykonať práce a
dodať materiál pre spoločnosť Inteva Products Slovakia, spol. s r.o., toto aj žalobca realizoval, čo zo
strany žalovaného nebolo spochybnené. Spornou skutočnosťou zostalo, aká bola dohodnutá cena za
jednotlivé vykonané diela.

5. Poukázal na ust. § 546 ods. l Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný
zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným
v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná
(§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že faktúrou č. 12024 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3.359,95
Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná 26.03.2012. Išlo o práce na stanici AFO 40.1 (práca, doprava,
materiál). Z tejto sumy mal žalovaný podľa žalobcu uhradiť sumu 3.000,-Eur dňa 23.04.2012, doklad
žalobca predložil, pričom z neho vyplýva, že platba nebola identifikovaná variabilným symbolom, a sumu
182,33 Eur dňa 18.05.2012, doklad rovnako žalobca predložil, pričom rovnako platba nebola zo strany
žalovaného žiadnym spôsobom identifikovaná. Voči tejto faktúre žalovaný žiadne konkrétne pripomienky
nemal, výšku vyúčtovanej sumy žiadnym spôsobom nespochybňoval. Zostatok tak predstavuje sumu
177,62 Eur; faktúrou č. 12032 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 160,80 Eur, ktorá bola podľa
faktúry splatná 05.04.2012. Z tejto sumy mal žalovaný uhradiť 19.04.2012 sumu 151,94 Eur. Voči tejto
faktúre žalovaný žiadne konkrétne pripomienky nemal, výšku vyúčtovanej sumy žiadnym spôsobom
nespochybňoval. Zostatok tak predstavuje sumu
8,86 Eur; faktúrou č. 12059 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3.744,-Eur, ktorá bola podľa faktúry
splatná 04.06.2012. Z tejto sumy mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 2.826,75 Eur dňa 04.07.2012. K



tomu je pripojený výpis z účtu žalobcu. Voči tejto faktúre žalovaný rovnako žiadne konkrétne pripomienky
nemal, výšku vyúčtovanej sumy žiadnym spôsobom nespochybňoval. Podpísal dodací list i faktúru,
žiadne námietky voči výške uplatnenej ceny nevzniesol. Zostatok tak predstavuje sumu 917,25 Eur;
faktúrou č. 12067 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 15.540,48 Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná
26.06.2012. Z tejto sumy uhradil žalovaný dňa 11.07.2012 sumu 4.440,-Eur a dňa 26.10.2012 sumu
4.000,- Eur, žalobca predložil súdu doklady o úhradách. Faktúra aj dodací list sú podpísané žalovaným.
V písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2015 však žalovaný spochybňuje výšku uplatnenej sumy, poukazuje
na skutočnosť, že došlo k dohode v rámci cenovej ponuky o cene 13.320,-Eur, a nie o cene 15.540,48
Eur, malo tak dôjsť k nadmernej fakturácii vo výške 2.220,48 Eur. Predložil maily, ktoré sa týkajú aj
realizácie staníc AFO 80 (č.l. 92-94 spisu), z ktorých však nevyplýva, že došlo k dohode o inej cene
v prípade tejto zmluvy. Z mailovej komunikácie však vyplýva, že dochádzalo k zmenám v priebehu
realizácie prác. Navyše v liste zo dňa 12.12.2013 predloženom žalobcom sa konštatuje, že žalovaný
žiadne námietky voči tejto pohľadávke nemal, prevzal všetky doklady opätovne a konštatoval, že svoj
dlh uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť v plnej výške. V kontexte s tým, že žalovaný už v predchádzajúcom
období potvrdil dodací list i faktúru (pričom žiadne námietky voči tam uvedenej sume nemal) súd v
súčasnosti jeho tvrdenia o tom, že cena bola dohodnutá v inej výške hodnotí ako účelové a ničím
nepodložené. K tejto skutočnosti totiž žalovaný žiadne doklady nepredložil. Zostávajúca neuhradená
suma je tak po započítaní úhrad vo výške 2.100,48 Eur; faktúrou č. 12082 vyúčtoval žalobca žalovanému
sumu 2.565,49 Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná 27.07.2012. Voči tejto faktúre žalovaný žiadne
pripomienky nemal, pričom v liste zo dňa 12.12.2013 predloženom žalobcom sa opäť i v prípade
tejto faktúry konštatuje, že žalovaný žiadne námietky voči tejto pohľadávke nemal, prevzal dodací list
opätovne a konštatoval, že svoj dlh uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť v plnej výške; faktúrou č. 12088
vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 964,80 Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná 09.08.2012. Priložený
je aj dodací list, ktorý však nie je podpísaný žalovaným. Išlo o vyúčtovanie materiálu, modelu, programu
a výroby.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný napriek tomu, že tvrdil, že ceny boli medzi stranami
dohodnuté inak, túto skutočnosť žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Naopak, žalobca predložil súdu doklad
o tom, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal voči vyúčtovaným sumám, naopak, uznával svoj
záväzok bez akýchkoľvek námietok. V prípade časti faktúr boli podpísané žalovaným aj dodacie listy,
v ktorých bola cena uvedená, pričom
v danom období žalovaný na jej výšku žiadnym spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie preto
žalovaného zaviazal k zaplateniu celkovej sumy 6.734,50 Eur, spolu s úrokom
z omeškania.

8. Priznaný úrok z omeškania odôvodnil § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia
peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní
dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d)
účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013, pričom
ustálil, že záväzkové vzťahy, ktoré sú predmetom sporu, boli uzatvorené ešte v roku 2012. Ďalej § 365,
§ 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka ; § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § § 3 ods. 1,
2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Uviedol, že základná úroková sadzba ECB bola v období od
14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1% a v období od 12.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75%.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých dlžných súm. Nárok na cenu diela vznikol
v okamihu, kedy bolo dielo v každom prípade vykonané a dodané žalovanému.
Ak k zaplateniu nedošlo, je žalovaný povinný platiť aj úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom požadovaný
v zákonnej výške. Žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške:
-9% ročne zo sumy 177,62 Eur od 18.05.2012 (od tohto dňa bol zostatok dlžnej sumy
v prípade faktúry č. 12024 v tejto výške)
-9% ročne zo sumy 8,86 Eur od 19.04.2012 (od tohto dňa bol zostatok dlžnej sumy v prípade faktúry
č. 12032 v tejto výške)
-9% ročne zo sumy 917,25 Eur od 04.07.2012 (od tohto dňa bol zostatok dlžnej sumy
v prípade faktúry č. 12059 v tejto výške)
-8,75% ročne zo sumy 2.100,48 Eur od 12.12.2012 (od tohto dňa bol zostatok dlžnej sumy
v prípade faktúry č. 12067 v tejto výške)
-8,75% ročne zo sumy 2.565,49 Eur od 28.07.2012 (deň nasledujúci po splatnosti)



-8,75% ročne zo sumy 964,80 Eur od 10.08.2012 (deň nasledujúci po splatnosti).

9. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol tento
rozsudok v celom rozsahu z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zdôraznil, že žalovaný trvá na
skutkových tvrdeniach uvedených v odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení, čo
znamená, že žalobcovi nevznikol nárok tak, ako si ho v žalobe uplatnil, nakoľko žalobca nepreukázal
rozsah plnenia, ktorý si vyfakturoval. Uviedol, že súd prvej inštancie v toto smere nevykonal dostatočne
dokazovanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, prípadne, aby vec inak právnej posúdil.

11. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a navrhuje
odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470
ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti
a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 6 734,50 Eur s príslušenstvom a na zdôraznenie
správnosti odvolací súd poukazuje a čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z citovaného čl. 8 CSP vyplýva, že dôkazná povinnosť predstavuje
špecifickú procesnú povinnosť, pričom dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená,
že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, tým aj dôkaznú povinnosť.



Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a preukázať
dôkazy. Dôkazné bremeno je charakterizované ako procesná zodpovednosť účastníka za výsledok. Ak
tvrdenie nie je preukázané, má to za následok nepriaznivé rozhodnutie.

19. Ak teda žalovaný tvrdil, že pohľadávku žalobcu nevedie v účtovníctve a má za to, že žalobcovi celú
pohľadávku uhradil, t.j. že došlo k úhrade fakturácie tvoriacej predmet žaloby, tieto tvrdenia pred súdom
prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázal. Tieto tvrdenia žalovaný uviedol v odpore proti
platobnému rozkazu, avšak v priebehu celého konania tvrdenia nepodložil dôkazmi. Pokiaľ žalovaný
neskôr tvrdil, že ceny uvedené vo faktúrach boli dohodnuté inak, okrem tvrdenia, nepreukázal, že medzi
ním a žalobcom bola dohoda o cenách iná, ako je uvedená vo faktúrach.

20. K vyššie uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že ani jedna odvolacia námietka
nie je opodstatnená a dôvodná, pretože svoje tvrdenia nepreukázal. Súd prvej inštancie sa riadne v
odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Odvolacie dôvody nie
sú také, aby privodili zmenu konajúcim súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho
právneho posúdenia. Je nevyhnutné zdôrazniť aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP odvolacím súdom v
súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z
titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiadúce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ale len pri
posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti
podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi.

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

22. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania
zásad podľa § 251 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva



v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).