Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/17/2012 z 22. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. októbra 2012, sp. zn. 9Co/17/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2108210906.3 Krajský súd Trnava | 9Co/17/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2108210906.3 | 2012-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 11 OZ, § 13 OZ, § 420 OZ, § 449 ods. 2 OZ, § 2 ods. 2 zákona č. 87/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/577b9bc2-0182-4602-9c42-6b0ccce458cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2108210906.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108210906
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108210906.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: T.
N., bytom P. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Marošom Prosmanom, Trnava, Koniarekova 4, proti
odporcovi: Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
36C/77/2008-267 zo dňa 11. novembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
16.596,96 eur, náhradu trov konania vo výške 2.224,57 eur a náhradu trov konania v sume 1.535,62
eur na účet Okresného súdu Trnava, vo všetkých prípadoch do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Svoje rozhodnutie podrobne
odôvodnil zaoberajúc sa priebehom konania, vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania,
znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie
poukazom na ustanovenia zákona, konkrétne na

ustanovenia § 11, § 13 ods. 1 a 2, § 15, 16 OZ, ďalej na ustanovenie § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 576/2004
Z.z., ustanoveniami § 420 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 449 ods. 2 OZ a ustanovením § 2 ods. 2 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané,
že odporca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti konal protiprávne a porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že neposkytol dcére navrhovateľky
Y. I. zdravotnú starostlivosť správne a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním nastala
jej smrť. Nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti bola preukázaná znaleckým dokazovaním
znalcom doc. MUDr. P. B., PhD. Nesprávnosť spočívala v konzervatívnom postupe lekárov odporcu a
včas neurčenej správnej diagnóze príčin chorobného stavu pacientky. Správnosť záverov znaleckého
posudku podporili vyjadrenia lekárov, pracujúcich u odporcu, ktorí posudzovali a vyhodnocovali postup
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dcére navrhovateľky. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal
námietkami, vznesenými odporcom v konaní, a to aktívnou legitimáciou navrhovateľky a premlčaním
nároku navrhovateľky. Navrhovateľka sa v konaní domáhala ochrany vlastných osobnostných práv, a
to práva na súkromie. Navrhovateľka je nositeľkou osobnostného práva na súkromie, ktorého ochrany
sa môže sama pred súdom domáhať a z toho dôvodu je aktívne legitimovaná. Protiprávnym konaním



odporca v značnej miere zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky, do jej práva na súkromie
a rodinný život, preto je jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodný. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch vyjadruje náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku,
straty zo spoločenstva s milovanou osobou. Vzhľadom na závažnosť zásahu a odstup viac ako 6
rokov od smrti dcéry navrhovateľky poskytnutie len morálneho zadosťučinenia je nepostačujúce. Podľa
úvahy súdu prvého stupňa suma 15.933,08 eur je primeraná okolnostiam a rozsahu ujmy, ktorú v
súčasnosti pociťuje navrhovateľka a zároveň zohľadňuje spravodlivo všetky požadované atribúty. Keďže
bolo v konaní jednoznačne preukázané porušenie povinnosti zo strany odporcu súd prvého stupňa
považoval za odôvodnený aj nárok navrhovateľky na náhradu škody vo výške 663,88 eur. V tejto časti
návrhu navrhovateľky boli preukázané všetky zákonné predpoklady odporcu za škodu, teda porušenie
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
ako aj zavinenie. Súd prvého stupňa uzatvoril, že napriek tomu, že nebohá dcéra navrhovateľky mala
vlastnú rodinu a nežila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, tvorila s navrhovateľkou plne fungujúcu
rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Smrť milovanej dcéry bola pre navrhovateľku
nečakaná, šokujúca, tragická a ňou nezavinená udalosť, ktorá do jej života zasiahla a nenávratne
pretrhla dovtedajšie silné citové väzby, navrhovateľka tým stratila možnosť realizovať a ďalej rozvíjať
svoj rodinný život.

V časti vyporiadania sa so vznesenou námietkou premlčania odporcom súd prvého stupňa poukázal
na ustanovenie § 106 ods. 1, § 112 OZ. Navrhovateľka si ako poškodená uplatnila najneskôr dňa
03.04.2007 v trestnom konaní, týkajúcom sa prešetrenia smrti jej dcéry, náhradu škody vo výške
500.000,- Sk, ktorá pozostávala zo sumy 20.000,- Sk ako nákladov spojených s pohrebom a finančného
zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu vo výške 480.000,- Sk. Navrhovateľka si teda ako poškodená
riadne a náležite uplatnila u príslušného orgánu v trestnom konaní nárok na náhradu škody a tým došlo
k zastaveniu a prerušeniu plynutia premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom 18.03.2006. Inštitút tzv.
spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej
sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde, prípadne na inom príslušnom orgáne.
Takéto konanie je aj tzv. adhézne konanie v rámci trestného konania. Návrh na začatie konania podala
navrhovateľka dňa 16.05.2008. V čase podania návrhu premlčacia lehota spočívala, trestné konanie
nebolo ukončené. Navrhovateľka si teda nárok na nemajetkovú ujmu i nárok na náhradu škody uplatnila
včas a vznesená námietka premlčania zo strany odporcu nie je dôvodná. Procesne plne úspešnej
navrhovateľke priznal súd prvého stupňa plnú náhradu trov konania za právne zastupovanie. Odporcovi,
ktorý nebol úspešný v tomto konaní, uložil povinnosť nielen zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania,
ale zaplatiť aj náhradu trov konania štátu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Navrhoval napadnutý
rozsudok zmeniť a návrh na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietnuť.
Napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa
sa doteraz nevyporiadal s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľky a s námietkou premlčania
vznesenou odporcom. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa opieral o tie isté dôkazy, nezaoberal sa
právnou stránku veci, čím je daný dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. b)

a h) O.s.p. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec v ustanoveniach O.s.p. o aktívnej legitimácii
a o premlčaní.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázala
na to, že k nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky sa vyjadroval písomne a ústne do zápisnice
v konaní niekoľkokrát, súd prvého stupňa sa s touto námietkou vyporiadal v napadnutom rozsudku
vyčerpávajúco. To isté možno uviesť k namietanému premlčaniu. Napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil,
priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti



rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru,
že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát
odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého
stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súdenom prípade konaním odporcu došlo k porušeniu práva na život Y. I., ale aj k zásahu do práva na
súkromný a rodinný život pozostalej navrhovateľky. Podľa súdom prvého stupňa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva je súčasťou práva na súkromie aj právo na rodinný život, podstatou
ktorej je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny, založené
na silných citových väzbách. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. právo na
rodinný život, môže byť účastníkovi rodinného vzťahu spôsobená ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne
bráni napĺňať jeho citové potreby. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodiny, pozostalá osoba môže utrpieť
ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a spoločenstva s blízkou osobou. Rodinný život
pritom zahŕňa okrem iného väzby medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi - deťmi, rodičmi, prarodičmi
- bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú alebo nie. Hoci nebohá Y. I., dcéra navrhovateľky, mala vlastnú
rodinu a nežila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, navrhovateľka so svojou dcérou

tvorila plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Protiprávnym konaním
spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o zdravotnej starostlivosti odporca zasiahol do osobnostných
práv navrhovateľky a do jej práva na súkromný a rodinný život. Navrhovateľka teda v konaní uplatnila
svoje právo na ochranu osobnosti, porušené protiprávnym zásahom odporcu do jej súkromia, je teda
aktívne legitimovaná v tomto konaní.

K námietke premlčania vznesenej odporcom je treba uviesť, že právo na ochranu osobnosti sa
nepremlčuje. Premlčuje sa však právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jedného z
prostriedkov práva na ochranu osobnosti. Ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobnostné právo majetkovej povahy, ktoré
sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Dcéra navrhovateľky Y. I. zomrela dňa
XX.XX.XXXX, navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 16.05.2008, teda včas. Je potrebné
v tejto súvislosti uviesť, že navrhovateľka svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody
uplatnila už v trestnom konaní, teda pred začatím konania občiansko-právneho.

Uvedené závery sa týkajú premlčania nielen práva na náhradu nemajetkovej ujmy, ale aj práva na
náhradu škody, ktoré uplatnila navrhovateľka v tomto konaní. V prípade náhrady škody sa právo na
náhradu škody podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený



dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka v tomto prípade uplatnila svoj nárok na
náhradu škody v trestnom konaní podaním na pošte dňa 06.04.2007. Od tohto času premlčacia doba
po dobu trestného konania neplynula. Trestné konanie nebolo skončené ani v čase uplatnenia nároku
na začatie občiansko-právneho konania v súdenej veci. Z uvedeného treba uzatvoriť, že i náhrada
škody bola uplatnená zo strany navrhovateľky včas a nebola premlčaná, námietka premlčania vznesená
odporcom nie je dôvodná ani v tomto prípade.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na základe
zistených skutkových okolností súd prvého stupňa rozhodol vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej navrhovateľke ich náhradu
nepriznal z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky trovy odvolacieho konania do termínu vyhlásenia
rozhodnutia vo veci nevyčíslil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.