{"guid": "139d0993-d472-431f-bfb4-42a6e0484f81:4a7cca73-a81b-4055-bcd2-30d30ecf4e97", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2", "spisova_znacka": "8CoE/276/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/276/2011 z 24. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. januára 2012, sp. zn. 8CoE/276/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2", "identifikacne_cislo": "4607200442", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2012-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a7cca73-a81b-4055-bcd2-30d30ecf4e97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/276/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607200442
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607200442.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. T. T., advokátom, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: T. Y., bytom T. XXX/XX, L. o vymoženie 398,33 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. septembra 2011, č.k.
4Er/2017/2008-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie  súdu  prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa  zastavil exekúciu  podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s
§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2   zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zistenia,
že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na  vykonanie exekúcie proti
povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 3617/06 zo dňa 07.09.2006.
Súd konštatoval, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15
je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd
preto opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,
predloženú zmluvu o úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných
veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom
rozsahu. Z  obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého
je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Poukázal na ust. § 45 ods. 1,2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 psím. k/, r/, 5,6 Obč.zák.
a čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS a konštatoval, že systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do
práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov.  Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre



spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa
26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Súd ďalej
uviedol, že oprávnený a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok a
v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje
nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože
trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu
je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej
doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich
spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na
tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).
Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 Obč.zák., rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu
ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Uviedol, že Smernica 93/13/EHS z 05.04.1993 má len nepriamu záväznosť, pričom
bola do slovenského právneho poriadku implementovaná a súd na ňu nemôže v rozhodnutí odkazovať.
Predmetnú zmluvu o úvere, uzavretú s povinnou, nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka, pretože ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zák, ktorá
predstavuje tzv. absolútny obchod. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve o úvere
obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže predmetná doložka umožňuje
obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským alebo pred všeobecným súdom. Ide o tzv.
nevýhradnú doložku, ktorá i v zmysle odbornej literatúry nie je dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.
Prijatie argumentácie prvostupňového súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre oprávneného, čo však nie je zámerom ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. Tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú prípustné podľa vnútroštátneho i európskeho práva. V zmysle smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez právneho
podkladu, ale v danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo na základe a v súlade so zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Smernica č. 93/13/EHS naviac nemá priamy účinok na
území členského štátu, je záväzná len pre členské štáty, nie pre jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný
len výnimočne, a to vo vertikálnom smere (jednotlivec c/a štát) , nie v horizontálnom (jednotlivec c/a
jednotlivec). ESD v aktuálnej judikatúre nerozhoduje o určení konkrétnej klauzuly za nekalú, ale vyjadruje
sa len všeobecne k výkladu európskeho práva. Taktiež nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci úplne
pasívny ( C-243/08 vo veci Pannon, bod 33, C-40/08 Asturcom, bod 47. Záverom namietal, že exekučný
titul už súd preskúmaval pri vydaní poverenia pre exekútora a uznal ho za súladný so zákonom.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1



O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p  a na zdôraznenie správnosti udáva:

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti  Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 3617/06 zo dňa
07.09.2007. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej
zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa  21.03.2006.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné
rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného
titulu so zákonom. Takýto postup  je  zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej
povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď
sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.
a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam
práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú
neplatné.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že smernica Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 nemá
priamy účinok, a ak áno, tak len vertikálny, odvolací súd konštatoval, že nie je dôvodná. Vzhľadom
na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského
právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle
konštantnej judikatúry SD EÚ nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí
bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. Naviac,  judikatúra
SD EÚ ukladá členským štátom povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátnych noriem, pričom
v spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor EÚ
konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle
presného znenia a účelu smernice. Je pravdou, že  pri rozhodovaní vo veci je nutné vychádzať zo
slovenského hmotného práva, platného a účinného ku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce skutočnosti,
t.j. ku dňu uzavretia zmluvy. Tento záver však nezbavuje vnútroštátne orgány, vrátane súdov, povinnosti
eurokonformného výkladu. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje i na judikatúru Súdneho dvora
EÚ, ktorá rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva mimo rámec pôsobnosti
noriem komunitárneho práva (rozsudok zo dňa 13.11.1990 C-106/89 Marleasing SA v. La Comercial
Internacional de Alimentacion SA\", rozsudok zo dňa 16. 12. 1993 C-334/92 Teodoro Wagner Miret v.
Fondo de Garantía Salarial alebo rozsudok zo dňa 14. 7. 1994 C-91/92 Paola Faccini Dori a Recreb Srl).

Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa zmluvu o úvere opodstatnene  posudzoval aj  z
hľadiska právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vrátane smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 05.
apríla 1993.



Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu
zastavil, potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2017/2008", "guid": "47867281-d3dd-4148-83ff-21cee8466f59:b6ac5f84-01d5-4a81-837c-4385031cd032", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "5ac03bd5-9175-4b37-8705-50afa6d14df1:abeadd79-de81-42de-b359-6cf1535ee68f", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/2017/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/2017/2008 z 10. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2015-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5ac03bd5-9175-4b37-8705-50afa6d14df1:abeadd79-de81-42de-b359-6cf1535ee68f"}], "citovane_v": []}