{"guid": "139414c5-93ac-4527-b0db-7b70fe7f6eb0:4592201c-a136-404a-8c1b-9daa33a3bdc6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4", "spisova_znacka": "15S/24/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/24/2014 z 12. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. decembra 2016, sp. zn. 15S/24/2014, ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4", "identifikacne_cislo": "4014200794", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2016-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4592201c-a136-404a-8c1b-9daa33a3bdc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200794.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobkyne: H. A., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko: XXX XX V. XXX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Vavrom, nar.
25.09.1981, bydlisko: Sibírska 18, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8
a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej
č. 86-11/2014-BA zo dňa 08.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 86-11/2014-BA zo dňa 08.07.2014 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 144-51/2013-NR zo dňa 15.04.2013 a vec v r a c i
a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 144-51/2013-NR zo dňa 15.04.2013 bol žalobkyni
priznaný nárok na úrazový príplatok v celkovej sume 673,20 eura v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
11.06.2009. Keďže bola žalobkyňa od 12.06.2009 uznaná za dočasne práceneschopnú, podľa § 85 až
§ 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový
príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 7,6483 eura za každý
deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 18.12.2009 vrátane v sume 3,4765 eura za
každý deň, v ktorom trval nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona
č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na výplatu nemocenského z
nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto
rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 86-11/2014-BA zo dňa 08.07.2014 bolo zamietnuté
odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 144-51/2013-NR zo
dňa 15.04.2013. Ako vyplýva z odôvodnenia žalovanej, postup pobočky, ako aj vydané rozhodnutie
zo dňa 15.04.2013 považuje za správne a vydané v súlade so zákonom. Stotožnila sa so záverom
prvostupňového orgánu, že poškodená (žalobkyňa) má nárok na úrazový príplatok v celkovej sume
673,20 eura za dobu dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 12.06.2009 do 18.12.2009 v
dôsledku úrazu zo dňa 11.06.2009. Dňa 18.12.2009 bol ustálený zdravotný stav žalobkyne následkom
úrazu. Ďalšie trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti (do 10.06.2010) nemôže byť následkom, resp.
v súvislosti s úrazom z 11.06.2009, nakoľko v uvedenom období od 19.12.2009 do 10.06.2010
pokračovala dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne liečením vertebrogénnych ťažkostí, na ktorých
sa podieľali hypertrofické prsníky (bola odporúčaná plastická operácia, ktorá bola realizovaná až dňa



19.10.2010 pre potrebu korekcie chudokrvnosti) a taktiež ťažkosti s hrudnou chrbticou dokumentované
v minulosti. Dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne nebola ukončená pre diagnózu súvisiacu s
úrazom. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na znalecký posudok č. 9/2014 zo dňa 27.02.2014
vypracovaný H.. V. F., znalcom z odvetvia zdravotníctva a farmácie, odbor ortopédia v konaní vedenom
pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 23Sp/111/2012 vo veci preskúmania nároku poškodenej na
úrazovú rentu, v ktorom sa na strane 22 uvádza, že „navrhovateľka ťažkosti s krčnou a hrudnou chrbticou
nemá v priamej a ani v nepriamej súvislosti s pracovným úrazom, ťažkosti sú chronického charakteru a
nič na tom nemení ani fakt, že sa práve objavili, keď utrpela spomenutý pracovný úraz.“
3. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2014 domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovanej č. 86-11/2014-BA z 08.07.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu
č. 144-51/2013-NR z 15.04.2013 a vrátenia veci na nové konanie. V podanej žalobe zdôraznila, že
dôvodom priznania úrazového príplatku len za obdobie od 12.06.2009 do 18.12.2009 bola jej dočasná
pracovná neschopnosť v súvislosti s úrazom, ktorá podľa posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
trvala od 12.06.2009 do 18.12.2009. Mala za to, že vyjadrenia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
týkajúce sa trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti nemajú oporu, resp. nespadajú pod rozsah
posudkovej činnosti, na ktorú sú posudkoví lekári v zmysle zákonných ustanovení oprávnení. Namietala
nezákonný postup posudkových lekárov žalovanej a prvostupňového orgánu, ktorí svojvoľne menili
obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, za ktoré má úrazový príplatok patriť, t. j. namiesto obdobia
od 12.06.2009 do 10.06.2010 ho najskôr zmenili od 12.06.2009 do 02.09.2009 a neskôr na obdobie
od 12.06.2009 do 18.09.2009. Uvedené vníma žalobkyňa ako vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť
rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa ako zamestnankyňa bola v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
11.06.2009 uznaná za dočasne práceneschopnú v období od 12.06.2009 do 10.06.2010 a mala nárok
na náhradu príjmu a výplatu nemocenského. Tieto podstatné zákonné skutočnosti sú rozhodujúce pre
priznanie úrazového príplatku za obdobie od 12.06.2009 do 10.06.2010. Ak ich žalovaná nevzala do
úvahy, nesprávne právne posúdila vec s prihliadnutím na preukázaný skutkový stav.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvala na svojom doterajšom právnom názore, že
žalobkyňa má nárok na úrazový príplatok v celkovej sume 673,20 eura za dobu dočasnej pracovnej
neschopnosti trvajúcej od 12.06.2009 do 18.12.2009 v dôsledku úrazu zo dňa 11.06.2009. Dňa
18.12.2009 bol ustálený zdravotný stav žalobkyne následkom úrazu a ďalšie trvanie dočasnej
pracovnej neschopnosti (do 10.06.2010) nemôže byť následkom, resp. v súvislosti s úrazom z
11.06.2009, nakoľko v uvedenom období od 19.12.2009 do 10.06.2010 pokračovala dočasná pracovná
neschopnosť žalobkyne liečením vertebrogénnych ťažkostí, na ktorých sa podieľali hypertrofické
prsníky (bola odporúčaná plastická operácia, ktorá bola realizovaná až dňa 19.10.2010 pre potrebu
korekcie chudokrvnosti) a taktiež ťažkosti s hrudnou chrbticou dokumentované v minulosti. Dočasná
pracovná neschopnosť žalobkyne nebola ukončená pre diagnózu súvisiacu s úrazom. Podľa stanoviska
odboru lekárskej posudkovej činnosti žalovanej zo dňa 21.06.2013 žalobkyňa trpela bolesťami
chrbtice od mladosti v dôsledku Scheuermanovej choroby, patologického zakrivenia chrbtice. Úraz zo
dňa 11.06.2009 mohol vyprovokovať zvýraznenie už dlhoročne existujúcich problémov s chrbticou.
Žalobkyňa trpí bolesťami pravého ramenného pletenca a chrbtice na základe degeneratívnych zmien
a nadmerne veľkých prsníkov, čo zhodne skonštatoval neurológ dňa 04.12.2009 a rehabilitačný lekár
dňa 18.12.2009. Na základe uvedeného žalovaná zastáva názor, že k ukončeniu dočasnej pracovnej
neschopnosti následkom pracovného úrazu došlo dňa 18.12.2009 a nie dňom 10.06.2010. Žalovaná
preto navrhla súdu, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal žalobkyni náhradu trov
konania.

5. Uznesením č. k. 15S/24/2014-71 zo dňa 10.03.2015 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
veci vedenej na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 23Sp/111/2012.

6. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 86-11/2014-BA zo dňa 08.07.2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Nitra č. 144-51/2013-NR zo dňa 15.04.2013 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na
pojednávaní nariadenom na deň 15.11.2016 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Rozsudok bol vyhlásený dňa 13.12.2016.

8. Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 86-11/2014-BA zo dňa 08.07.2014 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu



Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 144-51/2013-NR zo dňa 15.04.2013. Ako vyplýva z odôvodnenia
žalovanej, postup pobočky, ako aj vydané rozhodnutie zo dňa 15.04.2013 považuje za správne a
vydané v súlade so zákonom. Stotožnila sa so záverom prvostupňového orgánu, že poškodená
(žalovaná) má nárok na úrazový príplatok v celkovej sume 673,20 eura za dobu dočasnej pracovnej
neschopnosti trvajúcej od 12.06.2009 do 18.12.2009 v dôsledku úrazu zo dňa 11.06.2009. K ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne následkom úrazu došlo dňa 18.12.2009 a ďalšie trvanie dočasnej
pracovnej neschopnosti (do 10.06.2010) nemôže byť následkom, resp. v súvislosti s úrazom z
11.06.2009, nakoľko v uvedenom období od 19.12.2009 do 10.06.2010 pokračovala dočasná pracovná
neschopnosť žalobkyne liečením vertebrogénnych ťažkostí, na ktorých sa podieľali hypertrofické prsníky
(bola odporúčaná plastická operácia, ktorá bola realizovaná až dňa 19.10.2010 pre potrebu korekcie
chudokrvnosti) a taktiež ťažkosti s hrudnou chrbticou dokumentované v minulosti. Dočasná pracovná
neschopnosť žalobkyne nebola ukončená pre diagnózu súvisiacu s úrazom.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 23Sp/111/2012 bolo zistené, že predmetom konania
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 36017-5/2012-BA zo dňa 14.08.2012, ktorým
bolo rozhodnuté, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
11.06. 2009, nemá nárok na úrazovú rentu. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sp/111/2012-133 zo
dňa 07.07.2014 napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Po podaní odvolania žalobkyňou Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok Krajského súdu
v Nitre potvrdil.

10. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len
zákon o sociálnom poistení), zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v
§ 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

11. Podľa § 86 zákona o sociálnom poistení, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

12. Podľa § 87 zákona o sociálnom poistení, suma úrazového príplatku je
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej
neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

13. V posudzovanom prípade žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na priznanie úrazového príplatku
z cit. § 85 zákona o sociálnom poistení, ktorý u poškodeného subjektu predpokladá kumulatívne
splnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, jeho uznanie dočasne
práceneschopným v dôsledku utrpeného pracovného úrazu a súbehu tohto nároku s nárokom na
náhradu príjmu alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Všetky
tri zákonné podmienky žalobkyňa preukázateľne splnila, spornou však zostala dĺžka jej dočasnej
práceneschopnosti v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Ošetrujúci lekár uznal
žalobkyňu za dočasne práceneschopnú od 12.06.2009 v dôsledku pracovného úrazu a dočasnú
práceneschopnosť ukončil až 10.06.2010. Žalobkyňa zastáva názor, že by jej úrazový príplatok mal
prináležať za celú uvedenú dobu, keďže za toto obdobie nebola uznaná za dočasne práceneschopnú z
iného dôvodu a ani v dôsledku iného ochorenia. Postup žalovanej, najmä jej posudkových lekárov v
konaní o nároku na úrazový príplatok, ktorí v roku 2012, resp. 2013 dodatočne určovali a menili dátum
skončenia dočasnej práceneschopnosti, nemá podľa názoru žalobkyne oporu v pravidlách výkonu
posudkovej činnosti úrazového poistenia a je v rozpore s § 153 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná a ani prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutiach vydaných pod č. 86-11/2014-BA zo dňa
08.07.2014 a pod č. 144-51/2013-NR zo dňa 15.04.2013 s názorom žalobkyne nestotožnili dôvodiac
tým, že úrazový príplatok jej prináleží len za obdobie od 12.06.2009 do 18.12.2009. Uvedený záver
vyplynul z písomného medicínskeho stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Nové
Zámky zo dňa 12.03.2013, v ktorom uviedol, že ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne
následkom pracovného úrazu je správne dňom 18.12.2009, ktorý je dátumom jej rehabilitačného



vyšetrenia a nie dňom 02.09.2009, t. j. dňom NMR vyšetrenia. V období od 19.12.2009 do 10.06.2010
dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne pokračovala liečením vertebrogénnych ťažkostí, na ktorých
sa podieľali aj hypertrofické prsníky (bola doporučená plastická operácia, ktorá bola vykonaná až dňa
19.10.2010 pre nutnosť korekcie chudokrvnosti) a taktiež ťažkosti s hrudnou chrbticou dokumentované
už v minulosti. Dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne nebola ošetrujúcim lekárom ukončená pre
diagnózu súvisiacu s pracovným úrazom, pretože počas jej trvania bolo stále sporné, či ide o pracovný
úraz a prípad sa riešil v rámci súdneho konania.

14. Ako už bolo vyššie uvedené, jednou z troch zákonných podmienok na priznanie úrazového príplatku
v zmysle cit. § 85 zákona o sociálnom poistení je uznanie žalobkyne práceneschopnou v dôsledku
utrpeného pracovného úrazu. K uvedenej skutočnosti dňa 12.06.2009 nepochybne došlo, dokedy
však práceneschopnosť z uvedeného dôvodu trvala, z pripojeného administratívneho spisu explicitne
nevyplýva. K bezprostrednej liečbe následkov pracovného úrazu sa pridružili aj ďalšie ochorenia
žalobkyne, ktoré s utrpeným pracovným úrazom nemali priamu príčinnú súvislosť a pokiaľ tieto mali
vplyv na ďalšie trvanie dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, nemá táto doba pre účely trvania nároku
na úrazový príplatok žiadnu relevanciu. Pokiaľ bola žalovaná a pred ňou aj prvostupňový správny
orgán toho názoru, že k ukončeniu liečby pracovného úrazu žalobkyne došlo skôr ako bola ukončená
jej dočasná práceneschopnosť, zisťovaním konkrétneho dňa kedy sa tak stalo mali poveriť znalca z
príslušného odboru, zvlášť, keď sa závery jej posudkových lekárov v priebehu konania o nároku na
úrazový príplatok rozchádzali (najskôr bol určený za posledný deň trvania dočasnej práceneschopnosti
v dôsledku pracovného úrazu 02.09.2009, neskôr 18.09.2009 a naposledy 18.12.2009). Odpoveď na
túto otázku nemožno jednoznačne vyvodiť ani zo znaleckého posudku H.. V. F. vypracovaného v konaní
vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 23Sp/111/2012, ktorého predmetom bolo preskúmanie
nároku žalobkyne na úrazovú rentu týkajúcu sa toho istého pracovného úrazu žalobkyne zo dňa
11.06.2009.

15. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

19. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

20. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne
orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

21. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

22. Keďže zistenie skutkového stavu zo strany žalovanej a prvostupňového správneho orgánu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, súd ich rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a § 191 ods.
3 písm. a/, SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

23. Úlohou orgánu verejnej správy v ďalšom konaní o nároku žalobkyne na úrazový príplatok bude
ustanoviť znalca z príslušného odboru za účelom zistenia, ktorým dňom došlo k ukončeniu liečenia
žalobkyne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 11.06.2009. Až po jeho zistení



bude možné určiť dobu, počas ktorej má žalobkyňa nárok na úrazový príplatok a vyčísliť jeho výšku v
súlade s príslušnými ustanoveniami cit. zákona o sociálnom poistení.

24. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

26. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že súd priznal plne úspešnej žalobkyni ich náhradu proti žalovanej v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

28. Rozhodnutie súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP.

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné
body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f17d91b8-087a-4283-9684-5f422c2c3872:5fd373d0-d451-4176-8b95-4e348657570b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4012201092.7", "spisova_znacka": "23Sp/111/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/111/2012 z 6. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4012201092.7"}], "citovane_v": []}