{"guid": "138d52fd-84af-435a-a4dd-808de792f995:373f404c-4e18-4317-9926-3c39bca74a39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1", "spisova_znacka": "4Co/223/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/223/2013 z 28. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2013, sp. zn. 4Co/223/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1", "identifikacne_cislo": "1112216998", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2013-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-25", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/373f404c-4e18-4317-9926-3c39bca74a39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/223/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216998
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X/XX, I., zast.
JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 27,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. marca 2013, č.k.8C 112/2012 - 32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania   p
o t v r d z u j e .

Odporca je   p o v i n n ý  zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 24,41 eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 27,89 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nezákonnou väzbou. Rozhodol tak podľa § 96 ods. 1, 2, 3 po späťvzatí návrhu na začatie konania
navrhovateľom z dôvodu, že odporca oznámením zo dňa 20.8.2012 priznal navrhovateľovi dlžnú sumu
27,22 eur. O trovách konania, rozhodol podľa  § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava
a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania a návrh na zastavenie konania spolu s režijným
paušálom á = 7,63 eur) majúc za to, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania odporca,
nakoľko splnil povinnosť návrhom uplatňovanú po jeho podaní na súd a teda návrh na začatie konania
bol podaný dôvodne.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov konania podal riadne a včas odvolanie
odporca dôvodiac tým, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav,
konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu bola
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že došlo k porušeniu zásady hospodárnosti
konania tým, že navrhovateľ uplatnil spoločné nároky na odškodnenie uplatnené jednou žiadosťou u
odporcu jednotlivými žalobami, pričom vytvoril osem súdnych konaní po tom, čo tieto neboli uspokojené
odporcom v zákonnej lehote stanovenej zákonom č. 119/1990 Z.z. Tento nehospodárny postup právneho
zástupcu navrhovateľa odporca označil za postup v rozpore s dobrými mravmi za účelom získania
neodôvodneného obohatenia v podobe trov konania. Poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré súd
prvého stupňa nevyužil, čím podľa názoru odporcu došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu
a k jeho poškodeniu. Uviedol, že ide o nároky vyplývajúce z toho istého skutkového základu, o
nároky plynúce z rovnakého právneho predpisu, ktoré nie je potrebné preukazovať určitým špecifickým
spôsobom a ich výška je taktiež stanovená jednoznačne právnym predpisom. Dispozícia navrhovateľa
s návrhom na začatie konania nemôže podľa odporcu vytvárať prostredie pre vznik bezdôvodného
obohatenia v podobe trov právneho zastúpenia a navrhovateľ si musí byť vedomý, že nehospodárnosť
jeho postupu pri uplatňovaní nárokov sa premietne do nepriznania náhrady trov konania. Poukázal



na to, že v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z. odporca nie je povinný uhradiť trovy vzniknuté v súvislosti
so zastúpením nevykonaným s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na vysoký počet obdobných
konaní s identickým právnym zástupcom odporca nastolil myšlienku o úmysle tohto právneho zástupcu
obohacovať sa na úkor štátneho rozpočtu. Pozornosť upriamil na nález ÚS ČR,               sp. zn. I ÚS
988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho
zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči
občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku,
ktoré správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom a procesnou šikanou, a preto trovy konania
v takom prípade nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Podľa neho žiadne zákonné
ustanovenie nelimituje spôsob uplatňovania práv osoby žalobnými návrhmi, avšak takéto formalizovanie
práv je neprípustné v materiálnoprávnom štáte a je potrebné prihliadať na samotný účel civilného
procesu, ktorým je poskytnutie ochrany porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a
právom chráneným záujmom a nepripustiť, aby sa stal nástrojom vytvárania ľahkého a neodôvodneného
zisku na úkor protistrany. Poukázal na to, že účelom právnej úpravy náhrady trov konania je kompenzácia
skutočne vynaložených nákladov na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Keďže podľa neho právny
zástupca navrhovateľa evidentne nepostupoval s odbornou starostlivosťou tým, že jedinou žiadosťou
uplatnené nároky u odporcu  na súde uplatnil jednotlivo, priznanie trov konania v podobe trov právneho
zastúpenia je v príkrom rozpore so zásadou účelnosti vynaložených trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Vytkol taktiež súdu prvého stupňa, že tento nebral do úvahy ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že
ide o drobný spor s možnosťou súdu neprimerané trovy znížiť alebo ich nepriznať. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania zmenil
a trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, prípadne vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania žiadal ako vecne správne
potvrdiť a taktiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporca uznáva neuhradenie
uplatneného nároku navrhovateľov včas a poukazuje na skutočnosť, že v iných súdnych konaniach
nemusí mať vo veci úspech, pričom množstvo sporov vyvoláva odporca svojou nečinnosťou. Odporcom
uvádzaný nález Ústavného súdu ČR označil za na vec neaplikovateľný vzhľadom na to, že pojednáva
o inkasných spoločnostiach, ktorou nie je a pohľadávka v tejto kauze nenarástla do nezmyselnej výšky,
pretože trovy konania boli priznané vo výške 72,69 eur. Spôsob uplatnenia rôznych nárokov je podľa
navrhovateľa  len na jeho vôli. Poukázal na skutočnosť, že i odporca nárok navrhovateľa neuspokojil
jednorázovo, ale postupne v troch rozhodnutiach, čo je jedným z dôvodov jednotlivého uplatňovania
nárokov na súde, keďže nie je možné predvídať posúdenie jednotlivých nárokov odporcom. Poukázal na
súdne rozhodnutia, ktorými všeobecné súdy spoločne uplatnené nároky vylúčili na samostatné konania
a na snahu predísť takémuto procesnému postupu. Vzhľadom na uvedené považoval právny zástupca
navrhovateľa svoj postup za efektívny a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorými
bola v iných obdobných veciach navrhovateľom prisúdená plná náhrada trov konania. Taktiež si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Náhrada trov konania v občianskom súdnom konaní je obmedzená na náhradu všetkých trov účelne
vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti je závislé od
konkrétnych okolností tej - ktorej veci.

Spôsob uplatnenia práv navrhovateľa nebol realizovaný nezákonným spôsobom a teda navrhovateľ
bol oprávnený jednotlivými čiastkovými žalobami uplatniť si jednotlivé nároky, o ktorých odškodnenie
žiadal odporcu spoločne jednou žiadosťou. Za právne zastúpenie v každom jednom konaní mu preto
vzhľadom na dôvodnosť každej jednej žaloby prislúcha právo na náhradu trov konania, a to za tie
úkony právnej pomoci, ktoré v jednotlivých konaniach neboli identické. Za takýto identický úkon právnej
pomoci by odvolací súd považoval jedine prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko právny
zástupca navrhovateľa právne zastúpenie pravdepodobne prevzal ešte pred podaním jednej  žiadosti
o odškodnenie u odporcu. Odporca však k podanému odvolaniu nedoložil doklady preukazujúce plné
priznanie odmeny právnemu zástupcovi navrhovateľa v inom jeho súdnom konaní, z ktorého dôvodu
nemožno uvažovať o bezdôvodnom navýšení trov právneho zastúpenia. Ak by sa odvolací súd  priklonil



k argumentácii odporcu v rámci odvolania, že pre prípad uplatnenia nároku navrhovateľa jednotlivými
žalobami nemá mu byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, mohlo by dôjsť k absurdnej situácii,
že v prípade takéhoto rozhodnutia v každom jednom konaní o čiastkových nárokoch navrhovateľa
by mu trovy právneho zastúpenia neboli priznané vôbec, ktorá aplikácia práva je rozhodne ústavne
nekonformná.

Podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle
§ 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemôže
obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Advokát je pri
poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich
medziach príkazmi klienta (§ 2 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č.
455/1991 Z.z.). Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta
a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa nie je zrejmý rozpor s vyššie uvedenými právnymi ustanoveniami.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu o vade konania pred súdom prvého stupňa spočívajúcu v
neaplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. o moderovaní výšky náhrady trov konania súdom, toto
ustanovenie dáva súdu možnosť a nie povinnosť jeho použitia v prípadoch, ak to uzná za vhodné z
dôvodov hodných osobitného zreteľa  a ak vzhľadom na výšku istiny sa javí výška trov neprimeraná.

Aktuálna súdna prax hovorí o potrebe dodržania proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a
trovami konania, ale zároveň konštatuje, že právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore
(ako i po späťvzatí dôvodne podanej žaloby) je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces.

Pre aplikáciu tohto ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad daný buď okolnosťami danej veci,
alebo okolnosťami na strane účastníkov konania, keď treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní.

V danej veci odvolací súd konštatuje nenaplnenie zákonných dôvodov pre zníženie či nepriznanie
náhrady trov konania, a to ani v okolnostiach daných pomermi účastníkov a ani v okolnostiach
daných samotnou podstatou prejednávanej veci. Navyše výška priznaných trov právneho zastúpenia
nedosahuje intenzitu potrebnú pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Ohľadom náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania za 1 úkon  - vyjadrenie k odvolaniu v časti trov konania v sume 16,60 eur +
režijný paušál v usme 7,81 eur (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) spolu v sume 24,41 eur.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fb2cdc17-2948-43e9-9c22-09a2f33eef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.128.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.128.2015.1"}, {"guid": "da8d3df6-1ee9-43b4-a0ad-7421f7fbe5b1:e896e629-98bb-4a96-9842-194082c1888f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1112225976.2", "spisova_znacka": "14Co/219/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/219/2017 z 9. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1112225976.2"}, {"guid": "da8d3df6-1ee9-43b4-a0ad-7421f7fbe5b1:740a4186-e0ed-4783-aee0-dfbc51ade599", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1112225976.2", "spisova_znacka": "14Co/219/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/219/2017 z 9. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1112225976.2"}, {"guid": "33a6e8a1-d15f-4cdc-972a-fc6f89fef4dd:7b2ef764-6add-4b70-bf1a-a8e3773b36a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112209951.4", "spisova_znacka": "15Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/159/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112209951.4"}, {"guid": "aceb87f2-caee-4480-a12c-7c68a3977e46:c3fc5f07-9005-4de1-976e-af81941a3626", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113208545.1", "spisova_znacka": "2Co/266/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/266/2014 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113208545.1"}, {"guid": "65264f18-0727-4ae7-8100-1207b954bc83:3ff4c0eb-0742-4505-b2c6-ee51ff5efc0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1112225987.1", "spisova_znacka": "3Co/295/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/295/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112225987.1"}, {"guid": "9285fdb3-92d9-412c-953d-625b16bd6bd3:3201da01-bbf8-4f13-829e-5f2b2cd3a617", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112209951.3", "spisova_znacka": "2Co/523/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/523/2014 z 17. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112209951.3"}, {"guid": "d24f498a-3465-4433-88c1-1a52c87da40f:2c757f65-4831-4b08-a08c-bf8dab2d8da0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112209957.1", "spisova_znacka": "2Co/895/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/895/2014 z 17. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112209957.1"}]}