{"guid": "138bf9b8-f5e2-450a-ab68-f5f4dda4937b:c24a35bd-d594-4b36-afb5-a4133b1bed2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1", "spisova_znacka": "17Co/36/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/36/2011 z 8. 11. 2011", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 8. novembra 2011, sp. zn. 17Co/36/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1", "identifikacne_cislo": "3810203799", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2011-11-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c24a35bd-d594-4b36-afb5-a4133b1bed2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/36/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203799
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810203799.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Radičovej v právnej veci navrhovateľa O. K. K. H. S. XXXX, E. H.
Z., zastúpeného Z.. Q. E., advokátom so sídlom v T., N. X. XX, proti odporcovi S. X., bytom D., H.
F. č. XX, zastúpenému A.. A. C., advokátom so sídlom v D., T. XXX/XX, o zaplatenie 4301,72 eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. decembra
2010, č.k. 16C/48/2010-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  v napadnutej časti     p o t v r d z u j e .

Odporca     j e      p o v i n n ý     zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 98,70
eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Z.. Q. E., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2165,69 eur  s 8,5 %-ným
úrokom z omeškania ročne od 11. 6. 2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol.  Žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V
rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré odporcovi vzniklo tým, že v rámci prejednávania
budúcich obchodných vzťahov sa konateľ navrhovateľa dohodol s odporcom, že mu vyplatí preddavok
na vykonanie stavebných prác a to aplikáciu sadrokartónu a povrchovú úpravu stien na stavebnom
objekte - obytný dom na A. V. v F., X.. Na základe toho navrhovateľ vyplatil preddavok odporcovi v
celkovej výške 122 000,- Sk, pričom navrhovateľ tvrdil, že odporca po obdržaní platieb dohodnuté
práce nevykonal. Navrhovateľ tvrdil, že keď vyzval odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia,
tento prevzaté finančné prostriedky odmietol vrátiť s tvrdením, že tieto peniaze odovzdal T. O., ktorý ich
mal použiť ako úhradu za vykonanie stavebných prác na uvedenom bytovom dome, pričom odporca
taktiež tvrdil, že žiadny zmluvný vzťah s navrhovateľom nemal.  Súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný sčasti. Po zhodnotení všetkých
svedeckých výpovedí vykonaných v konaní, ako i svedeckých výpovedí svedkov vypočúvaných v rámci
prípravného konania v konaní ČVS: ORP 509/2009 vyhodnotil, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzavretá ústna zmluva o dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka, keďže odporca v tom
čase nebol živnostníkom a teda podnikateľom. Neuveril tvrdeniam odporcu, že on túto zmluvu s
navrhovateľom neuzavrel, ktorý záver podoprel zhodnotením svedeckých výpovedí ako aj ostatných
vykonaných dôkazov. Ďalej konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
odporca spolu so svojimi pracovníkmi dielo v rozsahu, ako bolo dohodnuté medzi ním a navrhovateľom
ani nedokončil. Preto pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku, teda či na strane odporcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške     122 000,- Sk (4049,66 eur), zisťoval primeranú cenu za
skutočne vykonané dielo zo strany odporcu a jeho spolupracovníkov. Keďže o rozsahu vykonaného diela
neexistujú žiadne listinné, resp. iné dôkazy, a teda nie je možné jednoznačne určiť rozsah vykonaného
diela, postupoval v danej veci podľa § 136 O.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno výšku nároku zistiť



vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania ohľadom
rozsahu vykonaného diela a s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX P.. A. M. zo
dňa 12. 9. 2008, ktorý vypracovala v rámci prípravného (vyšetrovacieho) konania potom súd voľnou
úvahou ustálil, že  odporca so svojimi spolupracovníkmi vykonal vylepenie stien bytov sadrokartónom v
rozsahu 70 % na jednom poschodí, t.j. 70 % z celkovej výmery (bez špaliet a rohovníkov), t.j. z 324,767
m2 na jednom poschodí, čo predstavuje 227,337 m2 x 2 poschodia,  spolu 454,674 m2 a zároveň
ustálil, že špalety boli vylepené sadrokartónom v rozsahu 20 %, čo z celkovej výmery špaliet na jednom
poschodí vo výške 9,825 m2 predstavuje 1,965 m2 na jednom poschodí x 2 poschodia, spolu 3,93
m2. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany odporcu a jeho
spolupracovníkov došlo k vylepeniu stien a špaliet sadrokartónom bez rohovníkov, preto pri určovaní
ceny za dielo nezohľadňoval cenu za vylepenie rohovníkov. Podľa názoru súdu potom primeraná cena
za skutočne vykonané dielo vo vyššie uvedenom rozsahu zo strany odporcu a jeho spolupracovníkov
predstavuje spolu 56 756,34 Sk, t.j. 458,60 m2 /454,674 m2 + 3,93 m2) x 104,- Sk/m2 x 1,19 (DPH)/
v prepočte 1883,96 eur. S prihliadnutím k tomu, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo,
že s  odporcom a jeho spolupracovníkmi bolo vykonané tmelenie špár iba v minimálnom rozsahu a
nebolo vykonané  brúsenie sadrokartónov a vylepenie rohovníkov,  pričom cena za m2 vo výške 130,-
Sk/m2 bez DPH bola dohodnutá v prípade, ak by boli vykonané i uvedené práce, dohodnutú   cenu
130,- Sk/m2 znížil o 20 %, t.j. na sumu 104,- Sk/m2. S prihliadnutím na uvedené potom dospel súd
záveru, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka
a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,  v rozsahu 65 243,66  Sk, čo predstavuje v prepočte
2 165,69 eur, v ktorej časti súd podanému návrhu ako opodstatnenému vyhovel a v prevyšujúcej časti
návrh  zamietol. Zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo súdom
priznanej istiny počnúc dňom 11. 6. 2010, t.j. dňom nasledujúcim po doručení návrhu do zaplatenia.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 631, § 632, § 633 ods. 1 veta prvá, § 634 ods. 1,
2, § 642 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 136 O.s.p.. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. V odvolaní namietal,
že súd prvého stupňa pri zisťovaní jeho pasívnej legitimácie dôsledne neprešetroval a neskúmal
dôveryhodnosť a pravdivosť všetkých svedeckých výpovedí týkajúcich sa jeho pasívnej legitimácie, keď
vôbec neakceptoval výpoveď svedka Z., ktorý nevedel s kým dohadoval navrhovateľ sadrokartonárske
práce, ako aj svedkov O., S. X. a Z. X., ktorí tvrdili, že vedúcim skupiny bol T. O., ktorý práce s
navrhovateľom aj dojednával. Výpoveď svedka C., ktorý síce nebol priamo pri žiadnom rokovaní medzi
navrhovateľom a odporcom, ale tvrdil, že za partiu, ktorá vykonávala sadrokartonárske práce po stránke
odbornej konal S. X. a ostatné veci dohadoval a vybavoval odporca, ktorá je nepravdivá, naopak súd
akceptoval. Uviedol, že si je vedomý toho, že spôsob platby, ktorý navrhovateľ vykonal, keď peniaze
boli vložené na účet odporcu, nie je obvyklý a v istom zmysle  mu to priťažuje, avšak z výpovedí
uvedených svedkov bolo preukázané, že vedúcim tejto skupiny nebol on ale T. O.. Vyslovil názor, že
tým, že prvostupňový súd neprihliadol a nevzal do úvahy výpovede ostatných svedkov, pochybil v otázke
pasívnej legitimácie tak závažným spôsobom, že k zaplateniu čiastky 2165,69 eur zaviazal osobu,
ktorá vystupovala len v pozícii prijímateľa a odovzdávateľa peňazí, avšak v žiadnom prípade nie ako
osoba, ktorá sa zaviazala zhotoviť pre navrhovateľa sadrokartonárske práce. Ďalej uviedol, že aj keď
nespochybňuje, že súd v zmysle § 136 O.s.p. môže výšku nárokov určiť podľa svojej úvahy, vyslovuje
počudovanie nad tým, že kým znalkyňa nevedela po ohliadke miesta činu jednoznačne určiť a vyhodnotiť
skutočný rozsah, výmeru a hodnotu vykonaných prác, vykonal to súd nie na podklade jej znaleckého
posudku, ale na základe výpovedí, ktoré neboli presné, jednoznačné a ani pravdivé. Súd preto neposúdil
právne správne prejednávanú vec v otázke jeho pasívnej legitimácie, ani v otázke vykonaných resp.
nevykonaných prác.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny a odôvodnený. Uviedol, že súd správne vyhodnotil
otázku pasívnej legitimácie odporcu, pričom dostatočne prešetril a preskúmal dôveryhodnosť a
pravdivosť všetkých svedkov, a to ako svedkov navrhovaných navrhovateľom, tak aj odporcom. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.



Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti výroku, ktorým bol
odporca zaviazaný k zaplateniu sumy 2.165,69 eur. s prísl., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného  súdu je potrebné v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v  plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a len pre zdôraznenie správnosti uvádza
nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p..

V prejednávanej veci z odvolania odporcu odvolací súd zistil, že odvolateľ v ňom neuplatňuje výslovne
žiadny z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p.. Len z obsahu jeho
odvolania, v ktorom odporca namietal hodnotenie svedeckých výpovedí, ako aj súdom prvého stupňa
nesprávne ustálenú otázku jeho pasívnej legitimácie možno mať za to, že uplatňuje odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

V danom prípade odporca vytýkal prvostupňovému súdu, že vzal do úvahy iba niektoré zo svedeckých
výpovedí, ktorým uveril a naopak neprešetroval a neskúmal dôveryhodnosť a pravdivosť ostatných
svedeckých výpovedí. Vyslovil názor, že tým, že prvostupňový súd neprihliadol a nevzal do úvahy ostatné
výpovede, a to najmä svedkov O., S. X. a Z. X., ktoré sa týkali dohadovania prác, ceny a riadenia skupiny
ľudí realizujúcich sadrokartonárske práce pre navrhovateľa, ale akceptoval len vzájomne si odporujúce
a reáliom nepodložené vyjadrenia svedka C., pochybil v otázke pasívnej legitimácie tak závažným
spôsobom, že k zaplateniu čiastky 2165,69 eur zaviazal nesprávnu osobu, ktorá sa nezaviazala zhotoviť
pre navrhovateľa sadrokartonárske práce.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu  v prípade, ak by zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 -
135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné vytknúť súdu v tomto smere žiadne pochybenie, nie je možné
polemizovať ani s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy samostatne,
ako aj vo vzájomnej súvislosti, v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p.. Vo svojom rozhodnutí
podrobne vysvetlil, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal, ako aj to, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, pričom v tomto hodnotení odvolací súd nezistil logické ani faktické rozpory.
Taktiež pokiaľ sa jedná o námietku odporcu, ktorý vyslovil počudovanie nad tým, že súd voľnou úvahou
určil rozsah vykonaného diela a jeho hodnotu, hoci tak nevedel urobiť znalec, odvolací súd zistil, že
aj v tomto smere postupoval súd prvého stupňa správne. Ustanovenie § 136 O.s.p. umožňuje súdu



určiť podľa svojej úvahy výšku nárokov, ktoré je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo
ak  túto výšku nemožno zistiť vôbec. V danom prípade zo spisu vyplýva, že  výšku opodstatneného
nároku navrhovateľa nebolo možné presne určiť. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v zmysle
citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia
riadne vysvetlil, akými úvahami sa pri tomto postupe riadil, ktoré úvahy  odvolací súd po preskúmaní
tiež považoval za správne.

Odvolanie odporcu preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil s tým, že v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach na rozsudok súdu prvého
stupňa odkazuje.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy konania spočívajú v jednom
úkone právnej služby v sume 91,29 eur - vyjadrenie k odvolaniu + 1 x režijný paušál po 7,41 eur, spolu
98,70 eur, priznané z hodnoty sporu 2165,69 eur (z napadnutej časti), v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e      p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/48/2010", "guid": "2713b004-14ec-41ec-ab43-b03f126926ca:f93fdfb6-a020-456d-af50-84559b801816", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}