Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/11/2019 z 9. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. októbra 2019, sp. zn. 43CoKR/11/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6118274753.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoKR/11/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6118274753.1 | 2019-10-09 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: ZKR, § 57 ods. 1 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7377d6df-d097-4153-812b-1e067cdd96d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118274753.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118274753
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118274753.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci
žalobcu 1/ JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská
Bystrica, správca podstaty úpadcu ELTECO, a. s. „v konkurze", so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05
Banská Bystrica, IČO: 17 321 719, právne zast. Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s. r. o.,
so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 51 309 017 proti žalovanému NOVA leasing, a. s., so
sídlom Líbalova 2348/1, 149 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 24 687 332, právne zast. AGM partners
s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586 v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu v konkurze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64Cbi/6/2018-73 zo dňa 15. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/6/2018-73 zo dňa 15. januára 2019 p o
t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 64Cbi 13/2017 sa žalovaný (v procesnom postavení žalobcu), žalobou zo dňa 13.07.2017 domáhal
určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi, vo výške 42.115,39 Eur (1 388
000 Kč) spolu so zmenkovým úrokom vo výške 1.761,96 Eur (47.609,95 Kč), t. j. v celkovej výške
43.877,35 Eur (1 185 609,95 Kč), právnym dôvodom ktorej je zmenkový nárok žalovaného, ktorý vznikol
na základe prevzatia zmenkového ručenia úpadcom za vystaviteľa vlastnej zmenky vystavenej v Žiline
dňa 24.11.2015 so splatnosťou 04.07.2016, na rad žalovaného, na zmenkovú sumu 1 138 000 Kč,
vystaviteľa ELTECO - UPS, s. r. o., IČO: 48 393 649, so sídlom Televizní 2616, Rožnov pod Radhoštěm,
756 61 Česká republika, prihlásenej voči úpadcovi do konkurzného konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4R 8/2016, súhrnnou prihláškou pohľadávok zo dňa 27.04.2017, pod
poradovým č. pohľadávky 1 a domáhal sa určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti
úpadcovi, vo výške 834 223,46 Eur (22 541 552 Kč) spolu so zmenkovým úrokom vo výške 19 584,11
Eur (529 182,30 Kč), t. j. v celkovej výške 853 807,57 Eur (23 070 734,30 Kč), právnym dôvodom
ktorej je zmenkový nárok žalovaného, ktorý vznikol na základe prevzatia zmenkového ručenia úpadcom
za vystaviteľa vlastnej zmenky vystavenej v Žiline dňa 24.11.2015 so splatnosťou 24.10.2016, na rad
žalovaného, na zmenkovú sumu 22 541 552 Kč, vystaviteľa ELTECO - UPS s. r. o., IČO: 48 393 649,
so sídlom Televizní 2616, Rožnov pod Radhoště, 756 61 Česká republika, prihlásenej voči úpadcovi do



konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4R 8/2016, súhrnnou
prihláškou pohľadávok zo dňa 27. 04. 2017, pod poradovým č. pohľadávky 2.

3. Okresný súd uviedol, že vo veci sp. zn. 64Cbi/13/2017 sa podaním zo dňa 08.02.2018, v spojení
s podaním zo dňa 02.03.2018, vyjadril žalobca, ktorý uviedol aj, aby v prípade, ak by súd vyhodnotil,
že „Odporované právne úkony“, pod ktorú skratku označil Zmenku zo dňa 24.11.2015 a k tomu
prislúchajúcu dohodu o Vyplňovacom práve 2150346, sú platné, navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým žalobu zamietne a ktorým určí, že právny úkon úpadcu, ktorým sa zaviazal ručiť za zmenku zo
dňa 24. 11. 2015 na rad NOVA leasing, a. s., so sídlom Líbalova 2348/1, 149 00 Praha 4 - Chodov, Česká
republika, IČO: 24 687 332, vystaviteľa ELTECO - UPS, s. r. o., IČO: 48 393 649, sídlo: Televizní 2616,
756 61 Rožnov pod Radhoštěm je spolu s prislúchajúcou Dohodou o vyplňovacom práve z dňa 24. 11.
2015 uzatvorenej medzi vystaviteľom zmenky ELTECO - UPS, s. r. o., IČO: 48 393 649, sídlo: Televizní
2616, 756 61 Rožnov pod Radhoštěm, veriteľom zmenky NOVA leasing, a. s., so sídlom Líbalova 2348/1,
149 00 Praha 4 - Chodov, Česká republika, IČO: 24 687 332 a avalistom zmenky ELTECO, a. s. „v
konkurze“, so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 17 321 719, oboch vyhotovených
k Leasingovej zmluve č. 2150346 zo dňa 26. 05. 2015 uzatvorenej medzi NOVA leasing, a. s., so sídlom
Líbalova 2348/1, 149 00 Praha 4 - Chodov, Česká republika, IČO: 24 687 332 a ELTECO - UPS, s.
r. o., IČO: 48 393 649, sídlo: Televizní 2616, 756 61 Rožnov pod Radhoštěm v konkurznom konaní
Okresného súdu Banská Bystrica vedenom na majetok úpadcu pod sp. zn. 4R/8/2016 voči konkurzným
veriteľom právne neúčinný.

4. Podanie zo dňa 08.02.2018, v spojení s podaním zo dňa 02.03.2018, posúdil okresný súd podľa
jeho obsahu aj ako vzájomnú žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu a uznesením č. k. 64Cbi
13/2017-202 zo dňa 13.03 2018, právoplatným dňa 26.03.2018, vzájomnú žalobu o odporovateľnosť
právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 64Cbi 6/2018.

5. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul okresný súd zhrnul vyjadrenia žalobcu a žalovaného v konaní.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva
odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej
konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka
a odporovateľný právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o
pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko
len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v
dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v
čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy,
ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie
je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky
boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka,
ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov.
Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom,
samozrejme za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie
skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a
následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi. (porovnaj napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/5/2014 zo dňa 05. 11. 2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01. 07. 2014).

7. V danom prípade žalobca uviedol, že podľa účtovnej závierky za rok 2014, t. j. účtovný rok
predchádzajúci roku, v ktorom boli odporované právne úkony urobené, mal úpadca nesplatené záväzky
vo výške 18 759 030 Eur a podľa účtovnej závierky za účtovný rok 2015, v ktorom boli odporované
úkony urobené, vo výške 19 271 380 Eur, v dôsledku čoho bol platobne neschopný. Žalobca teda v
podanej žalobe neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o konkrétnych pohľadávkach veriteľov, ktoré boli
ukrátené odporovanými právnymi úkonmi, t.j. neoznačil pohľadávky, ktoré existovali v čase vykonania
odporovaných právnych úkonov a boli v konkurze prihlásené a zistené a súčasne neuviedol ani
žiadne skutkové tvrdenia o zmenšení majetku úpadcu v dôsledku odporovaných právnych úkonov.
Prípadná platobná neschopnosť úpadcu totiž nie je ani tvrdením a ani preukázaním zákonnej podmienky



odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, teda že odporovať možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

8. Okresný súd pojednávanie odročil pojednávanie konané dňa 06.11.2018 na deň 15.01.2019 s tým,
že žalobcovi bola poskytnutá lehota 15 dní od termínu pojednávania, aby uviedol tvrdenia a označil
alebo predložil dôkazy na skutočnosť, že odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu.

9. Žalobca doplnil tvrdenia o informáciu, že odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa 24.11.2015,
teda v čase, kedy bol úpadca v zmysle reštrukturalizačného posudku v úpadku. V tom čase mal úpadca
viacero splatných záväzkov, pričom príkladmo uviedol piatich veriteľov so splatnosťou pohľadávok pred
24.11.2015 (spolu vo výške 15.257,57 Eur). Uviedol, že v prípade, že by odporovaný úkon nebol
realizovaný, aj uvedení veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. Ku dnešnému dňu má úpadca
evidovaných celkovo 245 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 16 336
228,74 Eur. V danom prípade nie je možné preukázať skutočnosť, ktorou je úbytok majetku úpadcu,
ktorý bol spôsobený odporovaným právnym úkonom, pretože predmetným úkonom nedošlo reálne k
úbytku majetku úpadcu, avšak dôjde ním k zmenšeniu uspokojeniu ostatných legitímnych veriteľov
úpadcu. Z dôvodu realizácie odporovaného právneho úkonu bude v konkurze úpadcu uspokojený
veriteľ, ktorého pohľadávka vznikla z dôvodu odporovaného právneho úkonu, a to na úkor ostatných
veriteľov. Žalobca naďalej zotrval na tom, že avalovaním zmenky neodôvodnene znevýhodnil úpadca
seba samého v zmysle § 59 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., keďže v čase úpadku umožnil vznik
značne vysokej pohľadávky ďalšiemu veriteľovi, žalovanému. Pri pomernom uspokojovaní veriteľov tak
žalovaný skutočne pohltí pomernú časť uspokojenia ostatných legitímnych veriteľov, čím ich ukráti o
vyššie uspokojenie len z dôvodu odporovateľného úkonu úpadcu. Úpadca znevýhodnil seba tým, že
zabezpečil záväzok tretieho subjektu v čase úpadku, a to ešte aj neskôr ako záväzok vznikol, v zmysle
§ 59 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z (ďalej aj ZKR).

10. Okresný súd ďalej odôvodnil rozhodnutie tým, že základná zákonná podmienka, že odporovaným
právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu,
musí byť splnená vždy, bez ohľadu na to, že žalobca tvrdí, že sú splnené predpoklady konkrétnej
skutkovej podstaty odporovateľnosti. V danom prípade, napriek tomu, že súd žalobcovi poskytol
aj lehotu, aby uviedol tvrdenia a označil alebo predložil dôkazy na skutočnosť, že odporovanými
právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu,
žalobca neuviedol ani len tvrdenia o tom, že v dôsledku odporovaných právnych úkonov došlo k
takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nebolo možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov
existujúce v čase vykonania odporovaných úkonov. Bolo totiž potrebné, aby žalobca špecifikoval a
preukázal majetkové pomery úpadcu bezprostredne pred vykonaním napadnutých právnych úkonov a
bezprostredne po vykonaní napadnutých právnych úkonov. Sám žalobca však uviedol, že predmetnými
úkonmi nedošlo reálne k úbytku majetku úpadcu, ale dôjde nimi k menšiemu uspokojeniu ostatných
legitímnych veriteľov úpadcu, ktorá skutočnosť sa preukáže až zostavením rozvrhu výťažku, keď
z dôvodu realizácie odporovaných právnych úkonov bude v konkurze uspokojený veriteľ, ktorého
pohľadávka vznikla z dôvodu odporovaného právneho úkonu, a to na úkor ostatných veriteľov.

11. Okresný súd pripustil, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade,
kedy sa síce nezmenší majetok úpadcu, ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie
je možné uspokojiť konkurzných veriteľov, aj takého ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov však musí vychádzať z konkrétnych skutkových tvrdení, ktoré sú aj preukázané.
Žalobca však uviedol len svoje predpoklady a dohady, ktoré nepodporil žiadnym konkrétnym dôkazom.
Súd preto dospel k záveru, že žalobca ani v čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP),
nepreukázal základnú zákonnú podmienku pre odporovateľnosť právneho úkonu v konkurze, a to
ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov odporovanými právnymi úkonmi.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa §
262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



13. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods.1 písm. b), e)
a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V odvolaní odcitoval časť rozhodnutia okresného
súdu, ktorý pripustil, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov dochádza tiež v prípade, kedy sa
síce nezmenší majetok úpadcu, ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné
uspokojiť konkurzných veriteľov a ktorý podľa žalobcu v odôvodnení skonštatoval, že pri pomernom
uspokojovaní veriteľov tak žalovaný skutočne pohltí pomernú časť uspokojenia ostatných legitímnych
veriteľov a uviedol, že k vyššie uvedenému okresný súd skonštatoval, že pri pomernom uspokojovaní
veriteľov tak žalovaný skutočne pohltí pomernú časť uspokojenia ostatných legitímnych veriteľov, čím
ich ukráti o vyššie uspokojenie len z dôvodu odporovateľného úkonu úpadcu. Žalobca mal v odvolaní
za to, že okresný súd vyššie uvedeným tvrdením uznal fakt, že objektívne dôjde k ukráteniu veriteľov v
zmysle ust. § 57 ods.4 ZKR. Napriek tomu, že okresný súd týmto uznal ukrátenie pohľadávok veriteľov,
ku ktorému dôjde v čase vyhotovenia konečného rozvrhu výťažku, žalobu zamietol z dôvodu údajného
nepreukázania podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods.4 ZKR.

14. Pokiaľ sa okresný súd odvolával na ust. § 217 ods.1 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, žalobca namietol, že v zmysle § 186 ods.1 CSP sa právne
predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR nedokazujú. V tomto prípade podľa žalobcu
ukrátenie veriteľov vyplýva jednak zo skutočnosti spočívajúcej v prihlásení pohľadávok žalobcom za
podmienok ako už bolo skôr uvedené, ktoré mal súd riadne preukázané, čo ani nepopieral a súčasne
z právnej úpravy podľa ZKR platnej v čase rozhodovania, z ktorej vyplývajú jednoznačné pravidlá
rozdeľovania dosiahnutého výťažku a následného uspokojovania prihlásených pohľadávok veriteľov.
Právna úprava obsiahnutá v ZKR ako podklad, z ktorého vyplýva ukrátenie veriteľov je zárukou
objektívneho posúdenia ukrátenia veriteľov a súčasne v súlade s § 186 ods.1 CSP nie je potrebné ju
preukazovať. Žalobca vzhľadom na uvedené dospel k názoru, že ukrátenie veriteľov vyplýva z právnej
úpravy podľa ZKR, ktorá bola objektívne daná v čase rozhodovania súdu a ktorú nie je potrebné
preukazovať, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie tejto podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu a žalobu nedôvodne zamietol.

15. Žalobca pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom vyjadril
presvedčenie, že okresný súd nesprávne procesne postupoval. Keďže v budúcnosti v čase vyhotovenia
konečného rozvrhu výťažku bude možné preukázanie ukrátenia veriteľov, ako aj presné vyčíslenie
ukrátenia veriteľov, táto skutočnosť by spätne menila pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vydania.
Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu konkurzného konania, ako aj skutkový stav v danom prípade je
už teraz objektívne zrejmé, že rozsudkom dôjde k ukráteniu všetkých ostatných veriteľov, ktorí majú
prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze úpadcu. V prípade opačného rozhodnutia súdu, t.j. plného
úspechu žalobcu v konaní, by však naopak k ukráteniu dotknutých veriteľov nedošlo.

16. Žalobca uznal, že k dnešnému dňu nie je možné predložiť dôkaz, ktorým by bolo možné vyčísliť výšku
ukrátenia veriteľov, keďže túto výšku bude možné stanoviť až v čase vyhotovenia konečného rozvrhu
výťažku. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť predloženia súdom požadovaného dôkazu tak mal súd
konanie odročiť alebo prerušiť až do času, kedy bude môcť žalobca reálne doložiť súdom vyžiadaný
dôkaz. Súd však namiesto prerušenia konania rozhodol zamietavým rozsudkom, v dôsledku ktorého
určite dôjde k ukráteniu legitímnych veriteľov úpadcu v budúcnosti len z dôvodu, že súd nevykonal
dôkaz, ktorý nebolo objektívne možné v čase rozhodovania predložiť. Vzhľadom na vyššie uvedené
dospel žalobca k názoru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok
okresného súdu zmenil, prípadne aby ho v zmysle ust. § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade, ak by vec bola vrátená okresnému súdu navrhol,
aby okresný súd konanie prerušil až do času, kedy bude možné doložiť ako dôkazný prostriedok konečný
rozvrh výťažku úpadcu, ktorým sa preukáže ukrátenie uspokojenia veriteľov úpadcu, a to najneskôr do
právoplatného zrušenia konkurzu úpadcu.

18. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí, tvrdenia žalovaného nemajú
podľa žalobcu oporu v zákone, ani v ustálenej súdnej praxi. Žalovaný mal za to, že okresný súd vec
správne právne posúdil a súčasne je rozsudok vecne správny.



19. Žalovaný pripomenul, že predpokladom riadneho uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu
je v zmysle zákonného ust. § 57 ods.4 ZKR zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo
predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu
sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi.
Ak by okresný súd netrval na tom, aby žalobca v súdnom konaní riadne preukázal, že v dôsledku
účinnosti odporovaného právneho úkonu a po jeho účinnosti majetok úpadcu už nestačil na úplné
uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. sa účinnosťou takéhoto úkonu znížila miera uspokojenia
pohľadávok veriteľov, postupoval by súd v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne
s ust. § 57 ods.4 ZKR. Žalovaný mal s ohľadom na vyššie uvedené za to, že okresný súd postupoval
procesne správne, keď žiadal od žalobcu riadne preukázanie ukrátenia veriteľov odporovaným právnym
úkonom v nadväznosti na ust. § 57 ods.4 ZKR, nakoľko ide o základnú a všeobecnú podmienku skutkovej
podstaty odporovateľného právneho úkonu.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že by súd prvej inštancie v prebiehajúcom súdnom konaní nevykonal určité
dôkazy, a to či už dôkazy uvedené, resp. predložené žalobcom alebo žalovaným. Skutočnosť, že
žalobca nevedel a doposiaľ nevie zabezpečiť dôkaz, ktorý by preukazoval vyčíslenie výšky ukrátenia
veriteľov úpadcu v dôsledku odporovateľného právneho úkonu neznamená, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhoval, resp. to neznamená, že by súd dôkazy predložené žalobcom
nesprávne posúdil (aj keď žalobca predložil súd dôkazy, z týchto nevyplývalo vyčíslenie ukrátenia
veriteľov úpadcu v dôsledku odporovateľného právneho úkonu).

21. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/34/2016,
13CoKR/33/2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/5/2014. S poukazom na cit.
rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri vydaní rozsudku v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou súdov a teda podľa názoru žalovaného platí, že keby bol súd prvej inštancie
postupoval tak ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní a nežiadal by preukázanie ukrátenia veriteľov,
nielenže by bol tento postup v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a s vyššie uvedenými
rozhodnutiami súdov, no predovšetkým by takýto postup súdu zakladal stav právnej neistoty, keďže by
bol spor rozhodnutý v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

22. K tvrdeniu žalobcu, že samotný súd v rozsudku uznal fakt, že objektívne dôjde k ukráteniu veriteľov
žalovaný zdôraznil, že žalobca vytrhol predovšetkým citovanú časť ods. 17 na str. 8 rozsudku z kontextu
celého odseku. Súd v odôvodnení rozsudku, konkrétne v cit. odseku konštatuje závery žalobcu, pričom
z predmetného ods. 17 nevyplýva, že by okresný súd uznal fakt, že objektívne dôjde k ukráteniu veriteľa
podľa § 57 ods.4 ZKR, resp. že by sa okresný súd stotožnil s právnym názorom žalobcu.

23. Návrh žalobcu, aby v prípade, ak bude vec súdom druhej inštancie vrátená súdu prvej inštancie bolo
konanie prerušené až do času, pokým nebude môcť žalobca predložiť ako dôkaz konečný rozvrh výťažku
úpadcu, označil žalovaný za absurdný. Žalovaný zdôraznil, že súd má pri svojej rozhodovacej právomoci
konať v súlade so základnými zásadami Civilného sporového poriadku, ktorými je hospodárnosť a
rýchlosť konania, ako aj koncentrácia konania a nie čakať s rozhodnutím na vznik dôkazu zo strany
žalobcu. Žalovaný ďalej dodal, že súd prvej inštancie je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať zo
stavu, aký je v čase rozhodnutia a teda nemá konanie prerušiť a čakať na konanie až do predloženia
dôkazu - konečného rozvrhu výťažku zo strany žalobcu, pričom súčasne platí, že súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

25. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: dňa 26.05.2015 žalovaný
ako prenajímateľ a spoločnosť ELTECO - UPS s. r. o., so sídlom Televizní 2616, Rožnov pod Radhoště,



756 61 Česká republika, IČ: 48 393 649, ako leasingový nájomca, uzatvorili v písomnej forme Leasingovú
zmluvu č. 2150346.

26. Dňa 24.11.2015 vystavila spoločnosť ELTECO - UPS s. r. o. na rad žalobcu vlastnú Zmenku, v ktorej
nebola vyplnená zmenková suma a dátum splatnosti, ktorá Zmenka slúžila k zabezpečeniu pohľadávok
s príslušenstvom k Leasingovej zmluve č. 2150346 a ktorú zmenku ako ručiteľ podpísal úpadca.

27. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4R 8/2016 zo dňa 08. 03. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.03.2017, teda účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňa 17.03.2017, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o
vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.
z.) a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4R 8/2016 zo dňa 31.07.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku 152/2017, deň vydania 09.08.2017, bol žalobca ustanovený do funkcie správcu
podstaty úpadcu.

28. Vzájomná žalobca, na základe ktorej je toto súdne konanie vedené, bola doručená do elektronickej
schránky súdu dňa 08.02.2018 (§ 156 CSP).

29. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov
(ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné,
ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať
právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel.

30. Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

31. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeného
okresným súdom a preto konštatuje v zmysle § 387 ods.2 CSP správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

32. Žalobca v odvolaní namietal nekonzistentnosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý
žalobu zamietol napriek tomu, že pripustil, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza
taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok úpadcu, ale kedy napadnutý úkon sa ho týka tak,
že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Žalobca poukázal aj na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu v časti ods.17 str.8 rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že „pri
pomernom uspokojovaní veriteľov žalovaný pohltí pomernú časť uspokojenia ostatných legitímnych
veriteľov, čím ich ukráti o vyššie uspokojenie len z dôvodu odporovateľného úkonu úpadcu“.

33. Na rozdiel od žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu okresného súdu nechýba vnútorná
konzistentnosť, pretože okresný súd v žiadnom prípade nedospel k záveru, že by žalobca preukázal, že
odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Odsek 17 rozsudku okresného
súdu je odsekom, v ktorom okresný súd zhrnul podanie žalobcu doručené okresnému súdu dňa
24.11.2018 a v tomto odseku teda iba zrekapituloval tvrdenia žalobcu. Veta citovaná z tohto odseku je
teda vetou, ktorú tvrdil v konaní žalobca a nie je vyjadrením názoru okresného súdu.

34. Okresný súd naopak správne pripustil, že v závislosti od konkrétneho skutkového stavu môže dôjsť
aj k prípadu, kedy je možné konštatovať ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov napriek tomu, že sa
majetok úpadcu nezmenšil, pokiaľ následkom odporovaného právneho úkonu je zabránenie možnosti
uspokojiť konkurzných veriteľov či už v plnom rozsahu alebo pomerným spôsobom. Všeobecne by k
takejto situácii dôjsť mohlo. Aj v tomto prípade by však bolo nutné preukázať zo strany žalobcu, že
napadnutý odporovaný právny úkon vzhľadom na čas, v ktorom bol vykonaný, by mal na pohľadávky
konkurzných veriteľov (ktoré boli splatné v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a ktoré
boli zároveň prihlásené do konkurzu) ten dopad, že zníži rozsah ich uspokojenia alebo zabráni ich
uspokojeniu. Keďže žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, okresný súd správne uviedol,
že žalobca nepreukázal základnú zákonnú podmienku pre odporovateľnosť právneho úkonu v konkurze,



a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov odporovanými právnymi
úkonmi.

35. Okresný súd pritom vyšiel žalobcovi v ústrety, keď odročil pojednávanie konané dňa 06.11.2018 za
účelom toho, aby žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, aby z nich bolo zrejmé, či skutočne napadnutým
odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov úpadcu. Žalobca následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.11.2018 prezentoval
pohľadávky splatné ku dňu vykonania právneho úkonu a zároveň prihlásené do konkurzu, a to vo výške
15.257,10 Eur. Nepredložil pritom žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by majetok úpadcu v tomto
čase nepostačoval na úhradu takto vymedzených pohľadávok, pokiaľ by došlo k plneniu z odporovaného
právneho úkonu. Žalobca iba všeobecným spôsobom poukázal na výšku záväzkov uvedenú v účtovnej
závierke za roky 2014 a 2015, nedokazoval však výšku majetku úpadcu. Samotná výška záväzkov môže
signalizovať pomer v akom je subjekt financovaný z iných než vlastných zdrojov financovania a tento
údaj sám o sebe nevypovedá o tom, či je schopný splácať svoje záväzky alebo nie. Rovnako nevypovedá
o množstve majetku, ktorým úpadca disponoval pri vykonaní odporovaného právneho úkonu.

36. Žalobca v odvolaní namietol, že záver o ukrátení veriteľov by vyplýval z právnej úpravy obsiahnutej
v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorej vyplývajú pravidlá rozdeľovania dosiahnutého výťažku
a následného uspokojovania prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze. Zdôraznil pritom, že právnu
úpravu v súlade s § 186 ods.1 CSP nie je potrebné preukazovať. S týmto tvrdením žalobcu je možné
sa stotožniť, právnu úpravu nie je nutné preukazovať, keďže súd právo pozná (iura novit curia).
Pravidlá rozdeľovania výťažku v konkurze však nemajú vplyv na skutočnosť, či žalobca preukázal alebo
nepreukázal, že boli splnené podmienky pre účinné odporovanie právneho úkonu, ktorým bolo prevzatie
zmenkového avalu úpadcom. Preukazovanie podmienok odporovateľnosti sa neriadi pravidlami o
rozdelení výťažku v konkurze, preto táto námietka nemá vecný súvis s rozhodnutím okresného súdu.

37. Žalobca namietol postup okresného súdu v súvislosti s tým, že nevykonal dôkaz, ktorým by bolo
možné vyčísliť výšku ukrátenia veriteľov, pričom za tento dôkaz označil vyhotovenie konečného rozvrhu
výťažku. Mal za to, že vzhľadom na objektívnu nemožnosť predloženia súdom požadovaného dôkazu,
ktorý zatiaľ neexistuje, mal súd konanie odročiť alebo prerušiť až do času, kedy bude môcť konečný
rozvrh výťažku žalobca súdu predložiť. Pokiaľ takto okresný súd nepostupoval, žalobca dospel k záveru,
že mu nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. Primárne je nutné zdôrazniť, že súd nemohol porušiť práva sporovej strany, pokiaľ nevykonal dôkaz,
ktorý objektívne neexistuje. Tento dôkaz zároveň existovať nebude až do momentu, kým nebude známy
konečný rozvrh výťažku.

39. Konečný rozvrh výťažku však nie je v tomto štádiu incidenčného konania relevantný, pretože
žalobca nepreukázal výšku majetku, ktorou disponoval úpadca ku dňu vykonania odporovaného úkonu
a nepreukázal, že tento majetok bol menší, než by bolo potrebné na uspokojenie tých pohľadávok
veriteľov, ktoré boli ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu splatné a ktoré zároveň boli neskôr
prihlásené do konkurzu a zároveň než by bolo potrebné na splnenie záväzku z odporovaného právneho
úkonu. Na preukázanie výšky majetku a sumy pohľadávok splatných ku 24.112015 nie je rozvrh výťažku
potrebný. Preto okresný súd postupoval správne, ak konanie neodročil, ale vo veci meritórne rozhodol.

40. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných
dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.



43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).