Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/246/2013 z 9. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. decembra 2015, sp. zn. 12Co/246/2013, ECLI:SK:KSBB:2015:6312206067.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/246/2013 | ECLI:SK:KSBB:2015:6312206067.1 | 2015-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-126.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf17939d-46f1-4512-aedb-241bec54aabf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6312206067.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/246/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206067 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312206067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Ranč u Mariána, s. r. o., so sídlom Horná Mičiná 151, IČO: 44 906 048, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Varinským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 13, Banská Bystrica, proti odporcovi W. E., s miestom podnikania I. 204, IČO: 31 907 644, právne zastúpeného JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, v konaní o zdržanie sa neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/126/2012-448 zo dňa 12. 04. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Dlhopolčeka, advokáta, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva zo strany navrhovateľa ako nájomcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností vedeným Katastrálnym úradom J. J., Správou katastra J., pre k. ú. I., ako parcely registra „E“ s parcelnými číslami XXX o výmere 7 770 m2, 968 o výmere 31 052 m2, XXX o výmere 14 390 m2, XXX o výmere 10 614 m2 , XXX o výmere 8 714 m2, XXX o výmere 14 067 m2, XXX o výmere 14 693 m2, XXX o výmere 14 818 m2, XXX o výmere 7 155 m2, XXX o výmere 17 790 m2, XXX o výmere 12 139 m2, XXX o výmere XXX m2, XXX o výmere 16 504 m2, XXX o výmere 12 562 m2, XXX o výmere 15 558 m2, XXX o výmere 7 571 m2, XXX o výmere 9 027 m2, XXX o výmere 13 458 m2, XXX o výmere 16 199 m2, XXX o výmere 11 091 m2, XXX o výmere 15 494 m2 a XXXX/ X o výmere 2 603 m2, vo všetkých prípadoch orná pôda, a rovnako pozemok v k.ú. Predajná, parc. registra „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 38 581 m2 (ďalej v texte „nehnuteľnosti“). Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že vykonáva poľnohospodársku činnosť v obci I. a v obci G., pričom k predmetným nehnuteľnostiam má uzatvorené nájomné zmluvy s jednotlivými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, pričom odporca, ktorý taktiež podnikal v oblasti poľnohospodárstva koncom mesiaca máj 2012 bez právneho dôvodu začal užívať tieto nehnuteľnosti tak, že prakticky na celom evidenčnom bloku XXXX/X, do ktorého predmetné pozemky patria, vysadil poľnohospodárske plodiny, a týmto konaním znemožnil ich užívanie navrhovateľovi, ktorý má záujem na parcelách hospodáriť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nie je subjektom oprávneným mať vec u seba a domáhať sa ochrany svojich práv ako obdobných práv vlastníka veci v zmysle § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nie je v spore aktívne vecne legitimovaným. K uvedenému právnemu záveru dospel okresný súd po tom, keď ako prejudiciálnu otázku posúdil a následne konštatoval neplatnosť uzavretých nájomných zmlúv navrhovateľa vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Okresný súd vyhodnotil predložené nájomné zmluvy, ktoré navrhovateľ uzatváral s jednotlivými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov, ako neplatné, z dôvodu nemožnosti plnenia a v dôsledku neurčitosti vymedzenia predmetu nájmu. Zdôraznil, že v prípade, keď nedôjde k reálnemu oddeleniu plochy zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu k pozemkom, nemôže podľa okresného súdu jestvovať ako samostatný predmet právnych vzťahov časť tohto pozemku, a nemožno s ním samostatne nakladať. Ak je v zmluve ako predmet nájmu uvedená len výmera určitej časti pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, ktorá nie je inak bližšie vymedzená, tzn. nie je vytýčená a zameraná v samotnom teréne, nemožno tieto zmluvy s ohľadom na vyššie uvedené považovať za platne uzavreté, pretože ich predmetom nie je riadne určená vec v právnom zmysle tak, ako to vyžaduje ust. § 663 OZ, v dôsledku čoho predmetom zmluvy je potom plnenie nemožné. Takúto vadu zmluvy nemôže podľa okresného súdu konvalidovať ani výklad vôle účastníkov zmluvy, pretože ak v zmluvách nie je stanovený spôsobilý predmet nájmu, nie je možné takýto nedostatok odstrániť ani výkladom vôle účastníkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v predložených nájomných zmluvách bol ako predmet nájmu určený pozemok bez uvedeného parcelného čísla, pričom ako prenajímaná bola určitá výmera v m2 alebo v ha, pričom táto nezodpovedala ani jednému konkrétnemu pozemku uvedenému v prílohe nájomnej zmluvy, ale celkom zrejme zodpovedala súčtu čiastkových výmer, ktoré by matematicky pripadali na ideálny spoluvlastnícky podiel prenajímateľa. V takom prípade prenajímaným nebol jeden pozemok, ale súčet ideálnych spoluvlastníckych podielov prenajímateľa k určitým pozemkom vyjadrený v m2, t.j. zreálnený ideálny podiel k určitým pozemkom. V žiadnom prípade preto nemôže ísť podľa okresného súdu o vec ako predmet spôsobilý na nakladanie v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle § 118 ods. 1 OZ a vo vzťahu k nájomným vzťahom v zmysle § 663 OZ. Samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov by mohla byť len konkrétne vydelená plocha z určitého pozemku. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré boli buď prenajaté v súčte uzavretých nájomných zmlúv v celku, resp. v jednom prípade bola uzavretá nájomná zmluva s výlučnou vlastníčkou, nájomné zmluvy trpia vadou neurčitosti do tej miery, že táto spôsobuje takisto absolútnu neplatnosť uzavretej nájomnej zmluvy. V predmete nájmu nie je označené parcelné číslo pozemku, druh pozemku, list vlastníctva, na ktorom je pozemok vedený ani katastrálne územie. V nájomnej zmluve, ktorá bola uzavretá s jedinou výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov, bol predmet nájmu vymedzený ako „pozemok parc. č. XXX, o výmere 3,7020 ha, druh pozemku podľa prílohy, zapísané na LV č. neuvedené, vedenom Správou katastra v J., Katastrálny úrad J., pre k.ú. I. G.“. Prílohou boli listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX a XXX Správy katastra J.. Ani jeden pozemok vedený na týchto listoch vlastníctva či už vo výlučnom vlastníctve, ako je uvedené vyššie alebo v podielovom spoluvlastníctve nemal výmeru 3,702 ha (resp. 37 020 m2), ako je to uvedené v nájomnej zmluve. Celkom zrejme táto nájomná zmluva takisto neurčovala ako predmet nájmu konkrétny pozemok s takouto výmerou, ale súčet všetkých výmer, ktoré pripadali buď na výlučné vlastníctvo prenajímateľky alebo na jej podielové spoluvlastníctvo k uvedeným pozemkom na listoch vlastníctva. Absolútna neplatnosť navrhovateľom predložených nájomných zmlúv vo všetkých prípadoch bola konštatovaná zo strany súdu pre neurčitosť a nemožnosť plnenia v zmysle § 37 ods. 1, 2 OZ. Keďže navrhovateľ nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným, okresný súd jeho návrh zamietol bez ohľadu na ostatné skutočnosti, teda rozsah oprávnení navrhovateľa k plochám, ktoré mu mali byť prenajaté, kolidujúce užívacie práva iných subjektov, v tomto prípade odporcu, rozsah jeho faktického užívania určitej poľnohospodárskej plochy atď.. Z dôvodu hospodárnosti konania súd už ďalej nevykonával dokazovanie, neskúmal tieto ďalšie okolnosti veci s konštatovaním, že už základný namietaný dôvod zo strany odporcu bol vyhodnotený ako dôvodný, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a nezákonné s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.. Zdôraznil, že predmetom predložených nájomných zmlúv neboli reálne vyčlenené časti pozemkov, ale zakaždým išlo o jednotlivý spoluvlastnícky podiel príslušného podielového spoluvlastníka, tj. jeho ideálny spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ sa v uvedených zmluvách uvádza aj údaj o výmere, ide len o uvedenie výmery, ktorá na daný spoluvlastnícky podiel pripadá, resp. o uvedenie celkovej výmery pripadajúcej na všetky prenajaté spoluvlastnícke podiely v ich súčte. Nejde však o reálne vyčlenenú časť príslušného pozemku. Uvádzanie tohto údaju malo len informatívny charakter, najmä s ohľadom na výpočet nájomného, ktorého celková výška závisela od výmery pripadajúcej na príslušné spoluvlastnícke podiely. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, že ako samostatný predmet právnych vzťahov nemôže jestvovať len časť pozemku a nemožno s ním samostatne nakladať. Naopak, predmetom nájmu môže byť aj časť veci (napr. bytu, domu, podniku alebo časť múra prenajatá na umiestnenie billboardu), alebo ideálna časť veci (napríklad spoluvlastnícky podiel na pozemku alebo dome). Poukázal aj na praktickú rovinu uvedenej problematiky. Pokiaľ ide o tie pozemky, vo vzťahu ku ktorým mal uzatvorené nájomné zmluvy so všetkými spoluvlastníkmi, t. j. so spoluvlastníkmi, ktorých spoluvlastnícke podiely v súčte zodpovedali podielu 1/1, tieto nájomné zmluvy prvostupňový súd posúdil ako neplatné z dôvodu ich neurčitosti, pokiaľ ide o špecifikáciu predmetu nájmu. Uvedený názor okresného súdu taktiež považoval za nesprávny, pretože v prípade pozemku parc. E-KN č. XXX má uzavreté tri nájomné zmluvy s každým so spoluvlastníkov, ktorý vlastní 1/3-inu predmetného pozemku, a v prípade parcely E-KN č. XXX má uzatvorené dve nájomné zmluvy s každým so spoluvlastníkom, ktorý vlastní 1-icu predmetného pozemku a v prípade parcely E- KN č. XXX má uzatvorenú nájomnú zmluvu s výlučnou vlastníčkou. U parcely E-KN č. XXX mal uzavretú nájomnú zmluvu s jedinou výlučnou vlastníčkou a predmetom uvedenej zmluvy boli okrem spomínaného pozemku aj ďalšie nehnuteľnosti, resp. jej spoluvlastnícke podiely. Predmet uvedenej zmluvy je dostatočne určitý, ak zmluva odkazuje na prílohu, ktorá je jej súčasťou, ktorá podrobne špecifikuje všetky nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté. Ak by teda aj pripustil, že by prvostupňový súd posúdil ako neplatnú uvedenú nájomnú zmluvu v tej časti, ktorá sa týka prenájmu ideálnych spoluvlastníckych podielov k príslušným nehnuteľnostiam, neexistuje podľa neho žiadny právne relevantný dôvod, aby rovnako neplatnou bola i tá časť zmluvy, kde boli predmetom nájmu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Navrhovateľ v odvolaní len opakuje tie isté dôvody, ktoré prezentoval počas celého konania, pričom opomenul skutočnosť, že on užíva len tie pozemky, ku ktorým na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v J. vznikol podnájomný vzťah I. K., pričom podkladom pre toto rozhodnutie bol geometrický plán a ide o pozemky o celkovej výmere 40 000 m2, ktoré pôvodne malo v nájme Poľnohospodárske družstvo Jasenie. Vzhľadom na uvedené potom jediným subjektom, ktorý má právo tento pozemok užívať a následne aj prenechávať inej osobe do nájmu je I. K., a nie navrhovateľ. Práve I. K. mu tento pozemok v súlade so zákonom prenechal do nájmu zmluvou zo dňa 01. 10. 2010 a s týmto subjektom je v právnom vzťahu. Opätovne zdôraznil, že sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý vyhodnotil nájomné zmluvy predložené v konaní navrhovateľom za absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 a ods. 2 OZ. Na záver poukázal na to, že užíva len tie pozemky, ktoré boli pridelené pozemkovým úradom I. X pričom ide o pozemok označený pod č. XXX-B o výmere 40 000 m2, ktorý pozostáva s pozemkov registra „E“ v k. ú. I., a to parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil. Odvolací súd preskúmaním veci a oboznámením sa s obsahom spisu a so všetkými podaniami doručenými účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli významné a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by odvolací súd mal povinnosť rozhodnutie okresného súdu zmeniť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, teda s poukazom na to, že navrhovateľ nie je subjektom oprávneným mať vec u seba a domáhať sa ochrany svojich práv obdobných právam vlastníka veci v zmysle § 126 ods. 1, 2 OZ. K uvedenému právnemu záveru okresný súd dospel po tom, čo nájomné zmluvy predložené navrhovateľom v súdnom konaní považoval v zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 OZ za absolútne neplatné, v dôsledku čoho nemôže navrhovateľ v konaní vystupovať ako nájomca, ktorý by bol oprávnený domáhať sa vo vzťahu k odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva z jeho strany vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že ním predložené nájomné zmluvy sú platné, nakoľko predmetom nájmu môže byť aj časť veci alebo ideálna časť veci (napr. spoluvlastnícky podiel na pozemku). Zároveň tvrdil, že nájomné zmluvy ním predložené spĺňajú požiadavku platného právneho úkonu spočívajúceho v ich určitosti, nakoľko predmet zmluvy je dostatočne určitý. Pokiaľ aj v zmluve, resp. v príslušnom článku zmluvy je uvedená len celková výmera, uvedený článok odkazuje na prílohu tejto zmluvy, ktorá podrobne špecifikuje všetky nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté, či už ide o spoluvlastnícke podiely alebo o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa. Odvolaním teda navrhovateľ namietal právne posúdenie veci okresným súdom týkajúce sa platnosti ním predložených nájomných zmlúv. Odvolací súd považuje právny záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv uzavretých navrhovateľom, na základe ktorých sa považuje za nájomcu, a teda subjekt oprávnený domáhať sa voči odporcovi cestou súdu uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do výkonu jeho nájomného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 OZ za vecne správny, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 37 ods. 1, 2 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. V zmysle ust. § 118 ods. 1 OZ sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Veci sú hnuteľné a nehnuteľné, pričom za nehnuteľné sa považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pozemky sa evidujú v katastri nehnuteľnosti v podobe parciel, ktoré majú geometrické a polohové určenie a sú zobrazené v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne, označené parcelnými číslami. Pozemok definovaný zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v ust. § 3 ods. 1 ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky alebo hranicou katastrálneho územia, hranicou vlastníckou, hranicou držby, hranicou druhov pozemku, poprípade rozhraním, spôsobom využitia pozemku, je v podobe časti zemského povrchu v zmysle ust. § 119 ods. 2 OZ vecou nehnuteľnou, teda samostatným predmetom občianskoprávnych (v tomto prípade nájomných) vzťahov. Nemusí byť vždy totožný s parcelou, avšak môže zahŕňať viac parciel, poprípade časti rôznych parciel, alebo naopak, byť časťou parcely inej. Vecou v právnom zmysle môže byť teda aj pozemok, ktorý je len časťou parcely, teda pozemok, ktorý je časťou parcely je samostatnou vecou v právnom zmysle, čo vyplýva v judikatúry Najvyššieho súdu ČR (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/20/99), ale aj z judikatúry Ústavného súdu ČR (viď napr. rozhodnutie sp.zn. II. ÚS 82/95). Odvolací súd preto uznáva, že predmetom nájmu môže byť aj ideálna časť veci, napríklad spoluvlastnícky podiel na pozemku. Je však nutné upozorniť na to, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje v súlade s § 137 OZ len mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (v danom prípade k pozemkom v ich plnej výmere), avšak nie vlastníctvo ku konkrétne určenej časti spoločnej veci. Ak totiž nedošlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, nemôže existovať ako samostatný predmet právnych vzťahov v zmysle ust. § 119 OZ ani ich časť o výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu, a nie je možné s ním ani samostatne právne nakladať. Ak je teda predmet nájmu v zmluvách predložených navrhovateľom uvedený len výmerou určitej časti pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva, ktorá však nebola nijak bližšie vymedzená, nie je možné tieto zmluvy s ohľadom na vyššie uvedené považovať za platne uzavreté, nakoľko ich predmetom nie je riadne určená vec v právnom zmysle ale plnenie právne nemožné (§ 37 ods. 2 OZ). Uvedené vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3535/2010. Zároveň odvolací súd uvádza, že ak predmetom nájomných zmlúv nie je spôsobilý objekt, nie je možné tento nedostatok odstrániť ani výkladom vôle účastníkov konania. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa v odvolaní, že úmysel zmluvných strán bol zrejmý a nepochybný aj vo vzťahu k tomu, čo malo byť predmetom nájomných zmlúv. Odvolací súd preto nemohol v tomto rozsahu prihliadať ani na námietky navrhovateľa týkajúce sa praktickej roviny uvedenej problematiky vo vzťahu k tomu, že poľnohospodárske pozemky sú vo väčšine prípadov značne rozdrobené, pričom počet jednotlivých spoluvlastníkov konkrétneho pozemku sa neraz počíta v desiatkach či dokonca stovkách. Uvedený argument nemôže konvalidovať to, že predmet nájmu v nájomných zmluvách predložených navrhovateľom nebol označený presne, určite a zrozumiteľne, ak zmluvy neodkazovali na geometrický plán či nákres, ktorý by bol súčasťou geometrického plánu, a ktorým by bola časť pozemku od celkovej rozlohy oddelená, a teda že ide o plnenie právne nemožné. Je možné prenajať len časť pozemku, avšak táto časť musí byť jednoznačne vymedzená tak, aby bol vypracovaný aspoň geometrický plán, ktorým je táto časť pozemku od pôvodnej rozlohy oddelená (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3109/2005). Vyššie uvedené právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/2870/2008, podľa ktorého sa pre splnenie určitosti predmetu nájmu, ktorým je časť pozemku, vyžaduje aspoň snímok pozemkovej mapy, ktorá bola súčasťou nájomnej zmluvy s vyznačením rozsahu prenajímanej časti pozemku. Aj z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že ak v prejednávanom prípade k nájomným zmluvám neboli priložené ako ich súčasť geometrický plán, či nákres, prípadne snímok pozemkovej mapy, boli naplnené dôvody absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv predložených navrhovateľom v zmysle ust. § 37 ods.1 a 2 OZ. Pre posúdenie určitosti zmluvy o nájme nehnuteľností je významný len ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. Ak je písomná zmluva o nájme nehnuteľností objektívne neurčitá, je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, a to aj v prípade ak účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom nájmu. Aj v prípade tých pozemkov, ktoré boli prenajaté v súčte uzavretých nájomných zmlúv v celku, resp. v jednom prípade bola uzavretá nájomná zmluva s výlučnou vlastníčkou, nájomné zmluvy trpia vadou neurčitosti do tej miery, že táto spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. V predmete nájmu nie je označené parc. č. pozemku, druh pozemku, list vlastníctva, na ktorom je pozemok vedený, ani katastrálne územie. V nájomnej zmluve, ktorá bola uzavretá s jedinou výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov, bol predmet nájmu vymedzený ako „pozemok parc. č. XXX o výmere 3,7020 ha, druh pozemku podľa prílohy zapísané na LV č. neuvedené, vedené správou katastra v J., Katastrálny úrad J. pre k. ú. I., G..“ Prílohou síce boli listy vlastníctva, avšak ani jeden pozemok vedený na týchto listoch vlastníctva, či už vo výlučnom vlastníctve ako je uvedené vyššie, alebo v podielovom spoluvlastníctve nemal výmeru 3,7020 ha, ako je to uvedené v nájomnej zmluve. Táto nájomná zmluva takisto neurčovala ako predmet nájmu konkrétny pozemok s jeho výmerou, ale súčet všetkých výmer, ktoré pripadali buď na výlučné vlastníctvo prenajímateľky alebo na jej podielové spoluvlastníctvo k uvedeným pozemkom na listoch vlastníctva. Teda aj pokiaľ išlo o nájomné zmluvy vo vzťahu k pozemkom - parcelám E-KN č. XXX, XXX a XXX, ide o zmluvy neurčité, ak v zmysle zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností uzavretej medzi I. E. ako prenajímateľom a Poľnohospodárskym družstvom Jasenie dňa 11. 09. 1995 vyplýva, že predmetom nájmu je poľnohospodárska pôda nachádzajúca sa v k. ú. I. - G. .....XXXX, orná 4,5704, .... 0,4170. V zmysle výpisu majetku pre vlastníka v k. ú. I. ohľadne parciel registra „E“ ide však o LV č. XXXX, konkrétne parcelu registra E-KN XXX, podľa ktorej by malo ísť o ornú pôdu o výmere 4 454,5 m2, pričom v samotnej zmluve o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností vyššie uvedená výmera ornej pôdy ako 4,5704 výpisu z LV nezodpovedá. Ani ďalšia nájomná zmluva č. 06/2012 uzavretá s prenajímateľom Mgr. B. T. a nájomcom Ranč u Mariána s. r. o. nespĺňa charakteristiku určitosti tohto právneho úkonu, ak predmet zmluvy je charakterizovaný ako pozemok parc. č.: viď príloha o výmere 4,1188 ha vedenom Správou katastra v J., Katastrálny úrad J. pre k. ú. I., ako orná pôda o výmere 2,6032 ha, trvalé trávnaté porasty o výmere 0,00 ha a pre k. ú. G. orná pôda o výmere 1,4574 ha a trvalé trávnaté porasty o výmere 0,0582 ha. V zmysle výpisu majetku pre vlastníka pre k. ú. I. B. T. však vyplýva, že parc. E-KN č. XXX predstavuje ornú pôdu o výmere 4 454,5 m2, teda ani prostredníctvom prílohy k nájomnej zmluve nemožno ustáliť, že by predmet nájmu spĺňal požiadavku určitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Rovnako je tomu aj v prípade parciel E-KN č. XXX a XXX, kedy výmera jednotlivých pozemkov nezodpovedá výpisom z listov vlastníctva, naviac v prípade parcely registra E-KN č. XXX je ako predmet nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy č. 60/2011 uzavretej medzi prenajímateľom E. O., rodená Q. a Ranč u Mariána s. r. o. zo dňa 18. 01. 2011 určený ako pozemok parc. č. 000 o výmere 3,7020 ha, druh pozemku podľa prílohy zapísaný na LV, ktorý nie je uvedený. V zmysle LV č. XXXX však uvedená parcela E-KN č. XXX predstavuje ornú pôdu o výmere 428 m2 a pokiaľ ide o LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 17. 10. 2008 uvedená parcela E-KN č. XXX je určená ako orná pôda o výmere 7 769 m2. Ani v tomto prípade nemožno vyhodnotiť, že by predmetná nájomná zmluva spĺňala predpoklad platnosti právneho úkonu spočívajúceho v jej určitosti, konkrétne určitosti predmetu nájmu. Pokiaľ ide o parcelu E-KN č. XXX, ktorá mala byť predmetom Nájomnej zmluvy č. 08/2012 uzavretej medzi prenajímateľom P. C. a Ranč u Mariána s. r. o. dňa 05. 01. 2012, predmetom nájmu mal byť pozemok parc. č. viď príloha o výmere 1,8241 ha vedenom Správou katastra v J., Katastrálny úrad J. pre k. ú. I. ako orná pôda o výmere 1,7691 ha, trvalé trávnaté porasty o výmere 0,0550 ha a pre k. ú. G. orná pôda o výmere 0,00 ha a trvalé trávne porasty o výmere 0 ha. V zmysle výpisu majetku pre vlastníka, ktorý tvoril prílohu tejto zmluvy, však parcela E-KN č. XXX predstavuje ornú pôdu o výmere 3 009 m2, ktorá mala pripadať na podiel prenajímateľky o veľkosti 1/3. Ani po oboznámení sa s Nájomnou zmluvou č. 09/2012 uzavretou medzi prenajímateľkou I. E. a nájomcom Ranč u Mariána s. r. o. dňa 05. 01. 2012 a Nájomnou zmluvou č. 10/2012 uzavretou medzi prenajímateľom W.. C. T. a nájomcom Ranč u Mariána s. r. o. dňa 05. 01. 2012 týkajúcich sa parc. registra E-KN č. XXX však nebol odstránený nedostatok určitosti predmetu nájmu, ak aj v Nájomnej zmluve č. 09/2012 bol ako predmet nájmu charakterizovaný pozemok parc. č. : viď príloha o výmere 1,8241 ha pre k. ú. I. orná pôda o výmere 1,7691 ha, trvalé trávne porasty o výmere 0,0550 ha, pričom podľa výpisu majetku pre vlastníka ohľadne parcely registra E-KN č. XXX malo ísť o ornú pôdu o výmere 3009 m2 (1/3) a uvedené rovnako vyplývalo aj z Nájomnej zmluvy č. 10/2012, teda v ani jednom vo vyššie uvedených prípadoch nezodpovedala výmera uvedená v zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy výmere v prílohe, ktorá tvorila jej súčasť. Údaje v zmluve o nájme poľnohospodárskych pozemkov a ich prílohách spočívajúcich vo výpise majetku pre vlastníka, resp. údaje vyplývajúce z listov vlastníctva boli odlišné, a teda ani len samotný údaj o výmere pozemkov, ktoré mali byť prenajaté navrhovateľovi ako nájomcovi, nezodpovedali ich prílohe, ktorá mala tvoriť súčasť nájomnej zmluvy a nezodpovedali ani výpisom z listov vlastníctva jednotlivých pozemkov. Na záver teda odvolací súd poznamenáva, že vecou v právnom zmysle môže byť aj pozemok neoznačený v katastri nehnuteľností parcelným číslom, ktorý je len časťou parcely; takýto pozemok môže byť aj predmetom nájomnej zmluvy, avšak v tejto zmluve musí byť vymedzený určite a zrozumiteľne, teda musí súčasne odkazovať, ak nedošlo k jej reálnemu rozdeleniu na geometrický plán či nákres, ktorý by bol súčasťou geometrického plánu, a ktorým by bola časť pozemku od celkovej rozlohy oddelená. Dostatočná identifikácia nehnuteľností je zaručená predovšetkým uvedením takých údajov v zmluve, aby nebolo možné zameniť predmet zmluvy s inými nehnuteľnosťami. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Individualizácia nehnuteľností musí byť zabezpečená tak určitým spôsobom, aby bolo i tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti - pozemky alebo ktoré konkrétne časti pozemkov sú predmetom toho ktorého právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy nájomnej. Odvolací súd uznáva, že je možné prenajať aj časť veci, resp. časť pozemku, avšak v prípade pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve by k uvedenému mohlo dôjsť za predpokladu, že by došlo k dohode spoluvlastníkov o hospodárení s vecou, teda, že by sa vydelila určitá časť pozemku geometrickým plánom, a táto by sa prenajala. Ak je však predmetom nájmu len určitá výmera spoluvlastníckeho podielu ako zreálnený ideálny podiel, bez akejkoľvek špecifikácie, potom nejde o predmet nájmu, ktorý by spĺňal predpoklady vyžadované zákonom v zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 OZ. Čo sa týka samotného označenia podielu (spoluvlastníckeho) v zmluve o nájme, tento je zmätočný, keďže špecifikovanie predmetu nájmu je neurčité a nie je možné bez akýchkoľvek pochýb z týchto listín zistiť, aká časť je prenajímaná, teda čo konkrétne, aká vec je skutočne prenajímaná. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi nim uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno- právny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však nemôže žalobe vyhovieť, ak navrhovateľ nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (nároku). Ak sa to v konaní preukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bez ohľadu na posúdenie ďalších okolností prejednávaného prípadu. Ak je teda zrejmé, že záver okresného súdu o neplatnosti nájomných zmlúv predložených navrhovateľom obstojí ako správny, navrhovateľ v konaní nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby a nie je potrebné priznať dôvodnosť ani ďalším odvolacím námietkam tento záver spochybňujúcim. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania ako výroku súvisiaceho v zmysle ust. § 206 O. s. p., keď okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania dôvodne vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k odvolaniu, v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky spolu s režijným paušálom v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky. Trovy odvolacieho konania je tak navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.