Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/65/2016 z 6. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. júna 2016, sp. zn. 15CoE/65/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6215204254.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/65/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6215204254.1 | 2016-06-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35a25993-5e74-4164-8431-1a18d6087a97 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215204254.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204254
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215204254.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. , so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, proti povinnej H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. XXX/
XX, XXX XX Y., vedenej pod sp. zn. Ex/7912/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
Phd., Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 1 461,67 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom
Krtíši č. k. 11Er/432/2015 - 31, zo dňa 14. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/7912/2015, doručenú súdu dňa 12.06.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne . Z hľadiska formy je súčasťou ustanovení
formulárovej zmluvy, má povahu všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré boli vopred
pripravené a opakovane používané, ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. A v prípade ak chcel
zmluvu o úvere uzavrieť musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ide o neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ
bol na základe takéhoto právneho úkonu vydaný exekučný titul ide o nulitný (neexistujúci) právny akt.
Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny
exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný



súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si oprávnený plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Treba uviesť, že odvolací súd zo spisu zistil, že pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového súdu
oprávnenému Poštová banka, a.s. okresný súd postupoval tak, že rozhodnutie doručoval spoločnosti
„INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava“ (iba názov a adresa tejto spoločnosti je
uvedená na doručenke). Z listín doložených v spise - z návrhu oprávneného Poštová banka a.s. na
vykonanie exekúcie však vyplýva, že oprávnený Poštová banka a.s., si adresu „INVEST-KAPITAL, a.s.,
Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava “ vymienil v danom prípade iba ako svoju „korešpondenčnú adresu“,
teda adresu na ktorú Poštovej banke a.s. mali byť posielané zásielky súdom. Táto skutočnosť preto
mala byť jednoznačne zrejmá aj z doručenky o doručovaní zásielky súdu.
Treba rozlišovať medzi „určeným adresátom“ a „korešpondenčnou adresou“ určeného adresáta. Preto v
danom prípade na doručenke o zásielke súdu, ktorá obsahovala rozhodnutie súdu určené oprávnenému
Poštovej banke, a.s., mal (musel) byť ako adresát výslovne uvedený oprávnený - jeho názov „Poštová
banka, a.s.“ a zároveň mala byť uvedená oprávneného korešpondenčná adresa: „INVEST-KAPITAL,
a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava“. Iba v takomto prípade je možno mať zásielku súdu určenú pre
adresáta - oprávneného Poštová banka, a. s. za jemu riadne doručenú. Na tieto skutočnosti, teda vady
pri doručovaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré vady podľa názoru odvolacieho
súdu nemôžu byť na škodu účastníka konania Poštovej banky a.s., napr. aj z hľadiska počítania zákonnej
lehoty na podanie odvolania, odvolací súd prihliadal, keď podanie v danej exekučnej veci datované dňa
23.09.2015 doručené súdu dňa 28.09.2015, nazvané ako odvolanie, po odstránení vád oprávneným
v zmysle výzvy súdu zo dňa 10.03.2016 a podania doručeného oprávneným súdu dňa 29.03.2016,
odvolací súd vecne prejednal.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia
vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého povinnej oprávneným Poštová banka, a.s., IČO 31
340 890, na základe Zmluvy o úvere č. 5118245212 uzatvorenej dňa 06.06.2012, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou.

Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. Poštová banka a.s. - oprávneným) podľa čl. 3 ods. 5 zmluvy
o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy,



vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach v časti II. bod 10. Klient berie na vedomie že
rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže
domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa bodu 10.2.2 VOP písm. a), b):
a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.
b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode
10.2.2. VOP, ktoré v zmysle bodu 8. časť IV. mali nadobudnúť účinky od 15.08.2011 a boli predložené
súdu, na ktoré odkazuje aj čl. 3 bod 5. zmluvy o úvere, a od ktorej rozhodcovskej doložky odvodil svoju
právomoc vo veci konať rozhodcovský súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia, je neprijateľnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od
počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka, aj v zmysle smernice Rady
č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z
02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.2.
VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
formulácie bodu 10.2.2. vyplýva v prípade podania žaloby pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok
banky aj klienta, obrátiť sa na rozhodcovský súd, stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a to pre banky vyplývajúcu
povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom
zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie
možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera
vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods.
2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods.
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov
(pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto
nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu
vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú
možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí (časť 3 bod 5 Zmluvy o úvere), čo je neprijateľné.

A hoci VOP v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal, teda uvedené ustanovenie zakotvuje, že svoj nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou môže spotrebiteľ vysloviť iba pri samotnom podpise zmluvy o úvere (len vtedy a
v tom okamihu), potom ide o ustanovenie, ktoré vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako také nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej
doložky, ale taktiež aj preto, že od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky
(ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá.



Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.