{"guid": "137ea6e5-e639-4a4d-89c7-955ca8197b8a:c96aac86-f5d1-410b-a900-068321c64975", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1", "spisova_znacka": "8Co/124/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/124/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2017, sp. zn. 8Co/124/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1", "identifikacne_cislo": "5314201496", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c96aac86-f5d1-410b-a900-068321c64975", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314201496
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314201496.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocneným zástupcom: Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. č. XXX, o zaplatenie sumy 4.109,49
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/15/2014-74
zo dňa 03. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III., ktorým žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania     p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 895,60 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,78 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.03.2011
do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.05.2011
do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.07.2011
do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.09.2011
do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.11.2011 do
zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.01.2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.03.2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.05.2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.07.2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.09.2012 do
zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k poslednému dňu
v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zostáva rozsudok okresného
súdu    n e d o t k n u t ý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7C/15/2014-74 zo dňa 03.11.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 895,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 ročne zo sumy 44,78 eur od
21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od



21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od
21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,78 eur od 21.09.2012 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok I.). Žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.). Zároveň
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere
0313267670. Jej obsahom bol záväzok Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnúť žalovanému úver vo výške
2.978,45 eur a záväzok žalovaného tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky.
Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.03. 2018. Žalovaný svoju povinnosť porušil. Pre prípad takéhoto
porušenia zmluvy bola banka v zmysle čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, započítať
pohľadávku z úveru voči pohľadávke klienta voči banke, alebo zastaviť poskytnutie alebo čerpanie
úveru. Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila žalobcovi
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Až následne potom, čo žalobcovi bola postúpená
pohľadávka, žalobca vyhlásil listom zo dňa 16.10.2012 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2012.
Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ďalej len „zákona o bankách“ vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza, že sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou. Ak nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, príp. zmluvný vzťah medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej, nebolo
možné v čase postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy pôvodným veriteľom urobiť záver o tom, že
celý úver s úrokmi sa stal splatným. Splatnými do tejto doby mohli byť len jednotlivé splátky úveru,
so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom je tak v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná v časti postúpenia pohľadávky vo vzťahu k splátkam, ktoré
neboli splatné ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto spore uplatnil splátky úveru splatné od
20.03.2010 do 20.03.2018. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie
splátok úveru od 20.03.2010 do 20.09.2012, t.j. na zaplatenie splátok, ktoré boli splatné do dňa, kedy
bola pohľadávka žalobcovi postúpená.
Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z., ktoré je špeciálnym ustanovením k § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný
ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na
premlčanie aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna
úprava ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bola nahradená zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou
od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
žalobcu.
Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu, v ktorom žalovaný vystupuje ako dlžník, pokiaľ ide o
otázku premlčania peňažných nárokov voči žalovanému ako spotrebiteľovi, súd považoval za potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to v ust. § 101, v ktorom je zakotvené, že premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovanému bol  poskytnutý
úver splatný v splátkach, ktorých splatnosť bola dohodnutá v rozmedzí od 20.05.2008 do 20.03.2018.
Od splatnosti každej jednotlivej splátky plynula veriteľovi premlčacia doba samostatne. Keďže žalobca
podal žalobu na súd dňa 19.02.2014 boli splátky splatné pred dňom 19.02.2011 premlčané. Žalobca
mal nárok na zaplatenie splátok úveru od 20.03.2010 do 20.09.2012 avšak vzhľadom k premlčaniu
splátok splatných od 20.03.2010 do 19.02.2011 má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie splátok
splatných od 20.02.2011 do 20.09.2012, t.j. v počte 20 splátok. Nakoľko bola výška každej zo splátok
úveru dohodnutá v sume 44,78 eur zaviazal súd žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 895,60 eur (44,78 eur x 20 splátok).



Nakoľko žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil riadne a včas, súd mu zároveň v zmysle § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne z každej jednotlivej splátky vo výške 44,78
eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej splátky až do zaplatenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu a majetkové pomery žalovaného, umožnil mu súd vykonať
peňažné plnenie žalobcovi v splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca so splácaním dlhu v
splátkach súhlasil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“ tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že
obe strany sporu mali vo veci len čiastočný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v
časti, v ktorej súd zamietol jeho nárok, t.j. do sumy 3.213,89 eur s príslušenstvom, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V rámci aktívnej legitimácie žalobcu uvádzal nasledovné:
a/ „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ - v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní
poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalovanému o postúpení pohľadávky, ktorá bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
(žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal povinnosť z tohto oznámenia vychádzať
bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej prípadnej
neexistencie. Ako dôkaz predložil oznámenie o postúpení pohľadávky a podací hárok. Vzhľadom k
uvedenému je možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek
predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení.  b/ „Súhlas
žalovaného s postúpením pohľadávok“ - v súvislosti s platným postúpením pohľadávky taktiež poukázal
na bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým,
že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či
sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na reálny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu
osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej
na tretiu osobu výlučne z predchádzajúcim písomným súhlasom banky“. Nakoľko ust. § 89 ods. 1 zákona
o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách,
pričom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné
strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.4 Všeobecných
obchodných podmienok.
c/ „Postúpenie nesplatnej časti peňažného záväzku“ - ak by aj pripustil, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak mal za to, že súd
vec nesprávne právne posúdil, ak posúdil, že pohľadávka zodpovedajúca splácanému dlhu predstavuje
len splatné splátky úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovaného
zo zmluvy o úvere. Podľa žalobcu dlh žalovaného vznikol už splnením záväzku postupcu, t.j. dlh
žalovaného vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaného.
Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných
mesačných splátkach nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne
spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Považoval za absurdné, ak súd pod
pojmom „pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu“, rozumie v prípade vracania poskytnutých
peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými.
Pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o úvere podľa jeho názoru predstavuje
zostatok dlhu žalovaného, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaného,
t.j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ
nesplatné splátky úveru. V nadväznosti na uvedené bol názoru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
d/ „Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom“ - postúpením pohľadávky sa stal on sám
veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 Občianskeho zákonníka
právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považoval za nesporné,



že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
e/ „Platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách - zastával názor, že ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. S nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách
(konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 zákona o bankách). nemôže teda byť s tým
spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
V časti označenej ako „K premlčaniu nároku na zaplatenie splátok splatných od 20.03.2010 do
20.01.2011“ žalobca vytýkal súdu, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčanej doby. mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide
o zmluvu o úvere a teda absolútny záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Premlčacia doba začala plynúť 05.11.2012 a uplynula by až 05.11.2016. S poukazom na
to, že žaloba bola na súde podaná dňa 19.12.2014 mal žalobca za to, že uplatnený nárok nemožno
považovať za premlčaný ani len v časti .
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe,
resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. V preskúmavanej veci si žalobca ako postupník pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava) proti žalovanému uplatňoval peňažný nárok z titulu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
10.04.2008 č. 0313267670 uzavretej medzi jeho pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s.,
a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 90.000,- Sk
(2.987,45 eur) s premenlivou úrokovou sadzbou v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 11,75 % p.a., ktorý
úver sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 1.349,- Sk (44,78 eur) mesačne s počtom
splátok 119 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2018. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012.
Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2012. V konaní nebolo preukázané, že by
zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tohto úveru. Žalobca
na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o
postúpení pohľadávky adresované žalovanému a doklady o jeho doručovaní žalovanému. Napadnutým
rozsudkom súd žalobcovi uplatňujúcemu si nárok z úveru za splátky od 20.03.2010 do 20.03.2018
priznal nárok vo vzťahu k splátkam, ktoré boli splatné od 20.02.2011 do 20.09.2012, t.j. do dňa kedy
bola pohľadávka žalobcovi postúpená, pričom splátky splatné od 20.03.2010 do 20.01.2011 považoval
za premlčané. Pretože zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná v časti postúpenia pohľadávky, vo vzťahu
k splátkam, ktoré neboli splatné ku dňu postúpenia pohľadávky, teda od 20.10.2012 do 20.03.2018,
žalobcovi nárok nepriznal.

6. Žalobca v odvolaní napadol rozhodnutie v časti, v ktorej súd zamietol jeho  (3.213,89 eur s prísl.) a to z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za
to, že je aktívne legitimovaný na uplatňovanie tohto nároku a zároveň tento nárok nemožno považovať
za premlčaný.



7. Aj podľa odvolacieho súdu bolo potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).

9. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v odvolaní v prvom rade poukazoval na relevantné
oznámenie pôvodného veriteľa spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému o postúpení
pohľadávky, ktoré aj listinne preukázal a v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003. Podľa odvolacieho súdu ide o odlišnú vec a toto rozhodnutie nie je v
danej veci aplikovateľné. Rovnako pokiaľ odvolateľ poukazuje na iné rozhodnutia okresných a krajských
súdov, tieto nie sú pre odvolací súd záväzné.

10. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok skúmal s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto
súvislosti žalobca v odvolaní namietal, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
11. Podľa ust. § 1 zákona o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom,
s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky
a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel
regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

12. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení k 27.09.2012 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpení pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klient čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banke presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka
alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky
môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto
zákonom.

13. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej
úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti
špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci
sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky,
ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické
oprávnenie a povinnosti vplývajúce zo zákona o bankách. Takýmto špecifikom je aj úprava bankového
tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. práve bankové tajomstvo je
dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Z citovaného ustanovenia nepochybne
vyplýva, že spôsobilým predmetného postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými,
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. Okresný súd sa vo veci síce zaoberal aplikáciou daného ustanovenia na prejednávanú vec ale
právne posúdenie ho viedlo k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., a žalobcom je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda je v zmysle



ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná v časti postúpenia pohľadávky vo vzťahu k splátkam,
ktoré neboli splatné ku dňu postúpenia pohľadávky. Inak povedané podľa súdu žalobca mal nárok na
zaplatenie splátok úveru od uplatnenia 20.03.2010 do dňa kedy bola pohľadávka žalobcovi postúpená,
t.j. 27.09.2012, resp. 20.09.2012 (splatnosť splátok istiny - mesačne, k 20 dňu v kalendárnom mesiaci)
a teda nie do 20.03.2018 ako si uplatňoval žalobca.

15. Podľa odvolacieho súdu z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nepochybne vyplýva, že spôsobilým
predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, avšak za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní netvrdil a ani z obsahu spisu
nebola preukázaná existencia písomnej výzvy banky klientovi - žalovanému a jej doručenie mu. Možno
preto konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Celá postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia pohľadávkou spôsobilou na postúpenie. Ak
pohľadávka nie postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom
a ako také je neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenie súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej
sporiteľne, a. s., Bratislava na žalobcu, odvolací súd uvádza, že ak nie sú splnené zákonom stanovené
predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne neprípustné) a jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a
ako také absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je pritom súd povinný
prihliadať ex offo. Okresný súd preto správne skúmal, či pre postúpenie pohľadávky banky, zvlášť ak ide
o pohľadávku voči spotrebiteľovi, boli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na to, že s nedoručením takejto výzvy banky žalovanému mohli byť
spojené iba sankcie bankového dohľadu Národnej banky Slovenska vyplývajúce z § 50 ods. 1 zákona
o bankách. Tým žalobca vlastne potvrdil, že bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona
o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, keďže na žalobcu sa uvedená právna
úprava nevzťahovala. Žalobca ďalej prehliada, že zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje
niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Pod pojmom podnikanie sa rozumie aj obchodovanie
s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke pri
obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej
úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného
vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou. na splnení tejto
podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodlieha bankovému dohľadu ako banka podľa
zákona o bankách.

18. Žalobca v odvolaní považoval za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli
všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že právny predchodca žalobcu je bankovým subjektom pôsobiacim
na finančnom trhu poskytovania úverov vrátane spotrebiteľských úverov, pričom žalobca nemá status
bankového subjektu. Z č.l. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu
vyplýva, že právny predchodca žalobcu je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať
zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu
predčasne ukončil alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia predmetnej
pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca žalobcu tak postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby
poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek
spôsobom ukončený (výpoveďou alebo odstúpením).
Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú
časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Z povahy samotnej veci, ako aj zo zmyslu
a účelu „zákona o bankách“ je a priori vylúčené, aby subjekt, ktorý nie je držiteľom bankového
povolenia, vykonával činnosti, ktoré sú vyhradené výlučne bankám. postúpenie „živého“ predčasne
nezosplatneného úveru priamo vylučuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňuje iba
postúpenie úverovej pohľadávky, ktorá sa už stala splatnou. Uvedené ustanovenia by mali banku
motivovať k tomu, aby podnikala určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom



nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by tak počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na
účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania resp. iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto
správanie banky nespĺňa požiadavku konania s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o
ochrane spotrebiteľa.

19. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nesprávnu právnu aplikáciu premlčania vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. Podľa odvolacieho súdu úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi spadá
pod ochranu v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu bol v
čase uzavretia zmluvy so žalovaným v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Aj keď
si v tomto konaní žalobca uplatňuje nárok na základe zmluvy o úvere, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú,
pričom v zmysle ust. § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka podľa tohto ustanovenia sa na všetky
právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť
01.04.2015 a právny predpis ktorého súčasťou je, nemá prechodné  ustanovenia, to znamená, že od
jeho účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

20. Keďže pohľadávka predstavujúca splátky úveru nebola v čase postúpenia spôsobilou na postúpenie,
je postúpenie v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom a preto bolo možné žalobu v napadnutej
časti zamietnuť. Aj keď je teda rozhodnutie  okresného súdu v časti založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, vo výroku je vecne správne. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (do sumy 3.213,89 eur s prísl.) vrátane výroku III. týkajúceho
sa trov konania ako vecne správny potvrdil.

21. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním, zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/15/2014", "guid": "3b30881e-34b7-4c50-b673-10bfb37df84b:724e8f2c-b39a-4b32-bcdf-3c0a0086254e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}