{"guid": "13784f06-c327-4349-a3e4-a75e485f7e2b:3ca950d9-3e2e-4d7e-b247-9b9057357fa3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1", "spisova_znacka": "17CoE/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/1/2018 z 25. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. júla 2018, sp. zn. 17CoE/1/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1", "identifikacne_cislo": "7517201021", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2018-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ca950d9-3e2e-4d7e-b247-9b9057357fa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517201021
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517201021.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
60, pod sp. zn. EX 21596/2016, o vymoženie 736,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.08.2017, č. k. 12Er/231/2017-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 21596/16
zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený  sa podaným
návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácií pre arbitráž zo dňa 24.06.2016 sp.zn. SRSAspA 10330/16. Dňa 25.01.2017 mu doručil súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladov založených v spise, no najmä obsahom predloženého
rozhodcovského rozsudku a úverovej zmluvy spolu s všetkými neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi
právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka a.s.) a povinným bola dňa 29.01.2009
uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX, ktorou sa povinný zaviazal
splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodcovskú
doložku uvedenú v rozhodcovskej zmluve v bode 3.1.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa §
1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ust. § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že vyššie uvedená zmluva o pôžičke uzatvorená
s právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za takúto považoval uzavretú
rozhodcovskú doložku. Táto sa síce nachádzala na samostatnom liste, avšak podľa súdu prvej inštancie



nebola individuálne dojednaná. Zo znenia zmluvy nevyplýva možnosť pre spotrebiteľa prijať alebo
neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. možnosť obsah zmluvy meniť alebo
zrušiť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vykazuje
charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Tým nebola platne založená
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie spôsobilého exekučného titulu. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v predmetnej veci zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), ktorý značne sprísnil úpravu
spotrebiteľského rozhodcovského konania, a to či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy,
ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa
všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. Citoval § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoSRK a uviedol, že napriek tomu, že v čase
podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ust. § 3 ZoSRK, táto bola uzatvorená na
samostatnom dokumente, čím je obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný
podpísal rozhodcovskú zmluvu sám a dobrovoľne, mohol ju odmietnuť, pričom jej podpisom nebolo nijak
podmienené poskytnutie úveru. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp.
zn. 9CoE/265/2015 a sp. zn. 6CoE/17/2017 zo dňa 13.06.2017 a zdôraznil, že rozhodcovská zmluva
bola podpísaná až po viac ako 4 rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov povinnému. Navyše,
povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto zmluvy
mohla od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda
dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu
obrátia. Možnosť výberu mal teda nielen dodávateľ ale aj spotrebiteľ. Oprávnený dal do pozornosti aj
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti
celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za
to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd
považoval uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie súdu je
v tomto smere arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia. Na podporu svojich tvrdení ešte
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011.

7. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

9. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeným pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansová 2 v Bratislave zo dňa 24.06.2016 sp.zn.
SRSAspA 10330/16, vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2016 a vykonateľnosť dňa 01.12.2016

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca



2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

14. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o
úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spotrebiteľskou zmluvou a
vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Právny predchodca oprávneného je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorá nekonala ako
podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že
povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere identifikovaní rodným číslom a nie
identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súd prvej inštancie preto v danom
prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a
taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.



17. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci z Rozhodcovskej
zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 19.12.2013 nadväzujúcej na Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 19.12.2013 a Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru
č. XXXXLCLXXXXXXXX uzavretú dňa 29.01.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným.

18. Podľa čl. III, bod 3.1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 19.12.2013, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je
uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené,
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

19. Podľa čl. III, bod 3.2 Rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na  uznesenie Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.       § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle  rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke
spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný.



23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.  5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo
dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka  sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

24. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka
neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

25. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že ide o rozhodcovský rozsudok, ktorý je nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie  na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul,  a preto súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §  396 ods. 1 CSP  v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.  (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/231/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "be500a2c-bb00-4a44-ae9b-db55388789af:49bdc432-b93b-44d9-966d-abf240960c7a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3811212481.1", "spisova_znacka": "6CoE/17/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/17/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3811212481.1"}, {"guid": "dc4ce80a-e23e-42d0-90b2-99f1fe44041d:d7f114a9-c559-439c-b161-4aae54e8990f", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/231/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/231/2017 z 29. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dc4ce80a-e23e-42d0-90b2-99f1fe44041d:d7f114a9-c559-439c-b161-4aae54e8990f"}], "citovane_v": []}