Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/79/2015 z 30. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. augusta 2015, sp. zn. 13CoE/79/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115208749.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/79/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6115208749.1 | 2015-08-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7cfafa0-2d0a-4b83-a5e2-ad6b8a1ae405 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208749.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208749
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208749.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: D. Y., nar. XX. XX. XXXX, V.
T. XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky v sume 2 048,12 € s prísl., začaté
pred súdnych exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovnianska 17, 960
01 Zvolen, pod sp. zn. EX 2181/15, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 04. 06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej
Bystrici č. k. 2Er/1263/2015 - 35 zo dňa 25. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: ,,Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

22. 04. 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu
oprávneného na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MADIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811
09 Bratislava, IČO:

35 862 882, sp. zn. IA-C/1213/0539 zo dňa 13. 03. 2014, na vymoženie sumy 2 048,12 Eur s
príslušenstvom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. Súd najmä
skúmal



v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(uznesenia so sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3Cdo/74/2012 zo dňa 10. 01. 2013

a 5Cdo/232/2012 zo dňa 27. 02. 2013), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platne
uzavretej rozhodcovskej doložke.

Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného: Poštová
banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 (ďalej len pôvodný
veriteľ)

a povinným priloženú oprávneným k jeho návrhu, z ktorej zistil, že pôvodný veriteľ a povinný uzavreli dňa

03. 05. 2010 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky pre úver účinné dňa
01. 02. 2010. Podľa článku [7] Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. V zmysle bodu 10.2.2
II. časti Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné

v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

Podľa bodu 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok ak Klient najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinným za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje pôvodný
veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak,
povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval
ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu
to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej
doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú
nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť
výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne
sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy
samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu
a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto
prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej
zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo
väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti
povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu.

Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 OZ nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva a obchodné
podmienky pre úver sú pripravené predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom
jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby
pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Všeobecné obchodné
podmienky obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že
povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj
poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov
pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú



v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto
uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný)
dovolával.

V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti
(ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Súd ďalej uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky obsahujú v bode 10.2.3 ustanovenie, podľa
ktorého ak povinný nedoručí pôvodnému veriteľovi najneskôr pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že

s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie však nie je spôsobilé
privodiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, nakoľko možnosť povinného vysloviť nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou, a teda od nej odstúpiť je možné iba v prípade, že je platná. Od absolútne
neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná ex tunc, sa odstúpiť nedá. Súd poukazuje taktiež na
tú skutočnosť, že ak niekto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať
za súhlas ani za nesúhlas (z uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE/256/12 zo dňa 29. 11.
2012). Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
6Cdo/310/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorý

v obdobnom prípade vyslovil právny názor, že v prípade takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je
správne konštatovanie o jej neprijateľnosti a tým aj neplatnosti z dôvodu, že táto nebola individuálne
dojednaná.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa

21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný

v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd na záver uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenej veci so sp. zn.
6MCdo/9/2012 vyslovene riešil prípad formulárových zmlúv s rozhodcovskou doložkou v rovnakom
znení ako je tomu v danom prípade, uzatváraných hromadne pôvodným veriteľom, pričom ustálil, že
okresný súd postupoval, keď v obdobnej veci žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia z
dôvodov, ktoré súd rozpísal vyššie, zamietol.

Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.



Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.“

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu. Ten si vo vyhotovení
obsiahleho podania dal záležať na rozsiahlosti právnej problematiky, ktorú spracoval, a ktorá mu slúži
ako podklad pre podávanie toho istého odvolania v ďalších veciach, kde bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnutá.

Úvodom odvolania oprávnený uvádza, že podáva odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej a dôvodí:

- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p.,

- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci,

- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. tým, že účastníkovi

konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V ďalšom odvolateľ svoje tvrdenia rozoberá, pričom pri jednotlivých bodoch sa opakuje a záverom
žiada uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne žiada, aby príslušný súd navrhnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.)

Na zdôraznenie správnosti a k podanému odvolaniu krajský súd dodáva.

Odvolanie oprávneného, ktoré je bezpochyby formulárové, pretože ako už bolo uvedené, je podávané
v rovnakom znení v množstve iných odvolaní, kde súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol, je zároveň aj šikanózne. Je totiž nepochybné, že množstvo rozličných súdov v
obsahovo rovnakých veciach, kde bola žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
pre neprijateľnú zmluvnú podmienku, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, ktorá núti spotrebiteľa



neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom. Odvolateľ však tým istým obsiahlym podaním namieta a žiada odpoveď na
rôzne otázky, ktoré skutočnosti nesúvisia s rozhodnutím prvostupňového exekučného súdu, pretože
vôbec sa nedotýkajú podstaty rozhodnutia. Dôvod zamietnutia spočíva v skutočnosti, že rozhodcovský
súd, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré má byť podkladom pre exekúciu, nebol oprávnený takéto rozhodnutie
vydať. Rozhodcovská doložka, ktorá ho zmocňovala na rozhodovanie, bola neprijateľná, a preto
neplatná.

Odvolací súd považuje za kontraproduktívne znovu a opätovne rozoberať tie isté skutočnosti a
odpovedať na tie isté otázky hoci inými slovami. K otázke dostal odvolateľ odpoveď už v množstve iných
rozhodnutí prvostupňových súdov (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia), ale aj odvolacích súdov,
kde uznesenia súdov prvého stupňa boli potvrdzované. Tieto rozhodnutia odvolateľ obdržal a nakoniec
sú uverejnené aj na webových stránkach vydaných súdnych rozhodnutí.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.