{"guid": "136d85a6-4bb3-4a99-b902-e67ec1406f7f:d7d45ec9-9969-4f99-8713-c78178c6f2a8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5", "spisova_znacka": "13Cob/139/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/139/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 13Cob/139/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5", "identifikacne_cislo": "5311899999", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7d45ec9-9969-4f99-8713-c78178c6f2a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311899999
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: WESTING
Slovakia, s.r.o., so sídlom Skalité 106, 023 14 Skalité, IČO: 36 004 847, zastúpeného zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2385/1 A, 022 01
Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: A. O., bytom XXX XX K. XXX (pôvodne podnikajúcemu
pod obchodným menom A. O., s miestom podnikania 023 14 Skalité 770, IČO: 32 238 207 -
podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku dňu 19.2.2008), zastúpenému právnou zástupkyňou
JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, so sídlom S. XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 11.426 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2011-344
zo dňa 7. marca 2016 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2011-360 zo dňa
4. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2011-344 zo dňa 7. marca 2016 vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.426 Eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.426
Eur od 17.10.2007 až do zaplatenia,   p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2011-344  zo  dňa 7. marca  2016  vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to 1.997,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Miroslava Stopku, advokáta, Advokátska kancelária Čadca, vedený v U., a.s., U., číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN SK06 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a 3.687,96 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu - obchodná spoločnosť poskytujúca právne služby JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, vedený v U.: SK24 XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2011-360 zo dňa 4. mája 2016  z r u
š u j e  a v tejto časti  v r a c i a  vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.426 Eur
spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.426 Eur od 17.10.2007 až do zaplatenia a trovy
konania, a to 1.997,49 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Miroslava Stopku, advokáta, Advokátska
kancelária Čadca, vedený v U., a.s., U., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN SK06 XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a 3.687,96 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu - obchodná spoločnosť poskytujúca
právne služby JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca,
vedený v U.: SK24 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 21.2.1995, ktorou
sa pôvodný žalobca A. D., TREND domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 542.812,- Sk (18.018,05
Eur) a príslušenstva, titulom nezaplatenia ceny diela na základe zmluvy o dielo za zhotovenie nábytku.



Žalovaný uhradil žalobcovi zálohu 50.000,- Sk. Zvyšok ceny diela napriek viacerým výzvam žalobcu
neuhradil.

2. Okresný súd rozsudkom zo dňa 14.3.1996 sp. zn. 14Cb/144/95 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 542.812,- Sk a trovy konania s odôvodnením, že žalobca ako
dodávateľ si svoju povinnosť zo zmluvy o dielo splnil a žalovanému predmet diela dodal. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ tvrdil, že dielo má vady, napokon nepreukázal, akým spôsobom a
kedy vady diela reklamoval. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 41Cob/436/96 zo dňa 14.1.1999 rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

3. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 36Cb - 24 K 288/97 zo dňa 30.11.1998 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.

4. Žalobca uskutočnil zmenu návrhu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn.
10Cb/22/2011 zo dňa 31.10.2011 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.018,05 Eur spolu so
14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 18.018,05 Eur od 17.10.2007 až do zaplatenia.

5. Po zrušení konkurzu na majetok úpadcu okresný súd doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 10Cb/22/2011 zo dňa 17.10.2012 v spojení s opravným uznesením tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 18.018,05 Eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 18.018,05 Eur od 17.10.2007 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.997,49 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu.

6. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/198/2013 zo dňa 13.11.2013 bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

7. Okresný súd rešpektujúc záväzný právny názor vykonal dokazovanie na  preukázanie vykonania diela
žalobcom ako zhotoviteľom a jeho odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi s povinnosťou zaplatiť
cenu za jeho vykonanie. Okresný súd na preukázanie tvrdených skutočností sa oboznámil s vykonanými
dôkazmi, výsluchom strán sporu, svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom č. 4/2015.

8. Okresný súd mal za zistené, že Zmluvou o predaji podniku zo dňa 31.10.2002 pôvodný žalobca Ing.
A. D.-TREND, so sídlom Kudlov,  023 14 Skalité, IČO: 10 845 241 ako predávajúci previedol podnik
na kupujúceho WESTING Slovakia, s.r.o., so sídlom Skalité 106, 023 14 Skalité, IČO: 36 004 847,
predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému v sume 404.250,- Sk.

9. Okresný súd na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania konštatoval uzatvorenie zmluvy o
dielo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, predmetom ktorej bola dodávka zariadenia
hotela v špecifikácii podľa článku I. zmluvy s presnou identifikáciou zariadenia, uvedením množstva
a v článku II. zmluvy cenovým dojednaním na položku 1, 2, 5, 6 vo výške 140.000,- Sk + DPH, na
položku č. 3 bola dohodnutá zmluvná cena 330.000,- Sk + DPH + cena stoličiek s DPH podľa faktúry
z Bukózy, a.s., Vranov nad Topľou. V článku III. zmluvy zmluvné strany dohodli termín platieb a termín
dokončenia akcie, pričom z predmetného dojednania vyplýva záväzok žalovaného pri podpise zmluvy
uhradiť zálohu 50.000,- Sk a ďalej uhradiť záväzok v prvom januárovom týždni roku 1994 sumu 140.000,-
Sk + 330.000,- Sk, teda 470.000,- Sk zníženú o zálohu 50.000,- Sk a čiastku 15.750,- Sk predstavujúcu
rozdiel nedodaných 15 ks válend v roku 1993 a naopak dodaním stolov nevyfakturovaných do jedálne,
takže pohľadávka celkom predstavovala 404.250,- Sk + cena stoličiek bez DPH. Okresný súd dospel
k právnemu záveru, že medzi stranami sporu  došlo k založeniu obchodno-právneho záväzkového
vzťahu podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že dielo riadne odovzdal na základe
objednávky žalovaného, ktorému vznikla povinnosť zaplatiť cenu vykonaného diela. Žalovaný spochybnil
bezvadnosť diela v odpore podanom proti platobnému rozkazu, pričom nespochybnil uzatvorenie
zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný namietal riadne nevykonanie diela žalobcom spočívajúce v
tom, že časť vecí bola nekvalitne vyhotovená, čo bolo predmetom reklamácie. Okresný súd odstrániac
sporné skutočnosti, vykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, predovšetkým sa oboznámil so
Zmluvou o dielo č. 1/94 zo dňa 3.1.1994, ako aj Dohodou o uzatvorení mimosúdneho zmieru zo dňa
9.10.1995, z obsahu ktorej vyplývala úprava práv a povinností zmluvných strán. V priebehu konania
nebolo preukázané, že by táto dohoda, ktorú strany sporu uzatvorili, bola aj reálne naplnená. Preto



okresný súd vykonal ďalšie dôkazy preukazujúce rozsah diela, ktoré vykonal právny predchodca žalobcu
pre žalovaného. Navrhnutými svedkami zo strany strán sporu mal preukázané, že skutočne žalobca
realizoval do SKI Penziónu Skalité - Serafínov pre žalobcu dielo spočívajúce v zhotovení vnútorného
zariadenia izieb, zariadenia schodišťa, jedálne, baru, kuchyne a obloženia v izbách. Na preukázanie
existencie zhotoveného diela okresný súd vypočul aj svedka, aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti F. U.,
ktorý penzión odkúpil v rokoch 2005 a 2006 a potvrdil existenciu hnuteľného majetku nachádzajúceho sa
v zariadení. Taktiež vypočul svedka B. O., ktorý bol spolu s právnym predchodcom žalobcu spoločníkom
spoločnosti a mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobcu zhotovil na základe objednávky pre
žalovaného zariadenie penziónu vrátane reštaurácie, baru a izieb. Taktiež mal vedomosť o tom, že
penzión bol spustený riadne do prevádzky a žalovaný mal záujem uhradiť cenu pre žalobcu za vykonané
dielo. V konaní vypočutý svedok A. D., ktorý je bratom konateľa právneho predchodcu žalobcu potvrdil
výrobu nábytku a bytových doplnkov do penziónu žalovaného s tým, že presne uviedol, že stolárska
firma zhotovovala skrine, postele, dielce na bar, stoličky, stoly do jednotlivých izieb, garniže do jedálne,
montoval sa aj bar, zhotovovali sa jednotlivé časti postelí, válend, skríň a montovali sa priamo v penzióne
žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nereklamoval vady diela. Svedok sa nepamätal na to, že by
nejakým spôsobom v penzióne boli vykonávané opravy. Žalovaný chcel uhradiť cenu za to, čo bolo
namontované. Pokiaľ by boli vady bezprostredne preukázané, tieto by žalobca odstránil. Okresný súd
dal do pozornosti tvrdenia žalovaného, ktorý svedeckými výpoveďami chcel preukázať vadnosť dodávky
diela zo strany žalobcu. Nedostatočným spôsobom označil svedkov, a to neuvedením presnej adresy
bydliska, pričom okresný súd aj šetrením prostredníctvom OR PZ Čadca sa snažil zabezpečiť ich účasť
na pojednávaní, avšak nebolo zistené miesto ich zdržiavania sa. Z uvedeného preto nebolo možné
takýto dôkaz v konaní vykonať.

10. S poukazom aj na dĺžku súdneho konania vedeného od roku 1994, v stave dôkaznej núdze, okresný
súd pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvie
nábytok na stanovenie všeobecnej hodnoty vykonaného diela. Okresný súd uviedol, že pri vyhotovovaní
znaleckého posudku znalec pristúpil s odbornou starostlivosťou z obsahu spisového materiálu, ako aj
na základe podkladov, ktoré mu boli predložené pre jeho vypracovanie. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zhotoveniu diela v rozsahu tvrdených skutočností
podľa žaloby, okresný  súd mal za to, že došlo k splneniu povinností zhotoviteľa v zmysle § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka, a tým k vzniku nároku na zaplatenie ceny diela, ktorého všeobecná hodnota
bola stanovená znaleckým posudkom. Okresný súd považoval za nesporné, že pokiaľ zhotoviteľ vykoná
dielo pre objednávateľa, právo na zaplatenie ceny mu vzniká. Pokiaľ žalovaný použil svoju obranu
v rovine tvrdení o vadnosti diela, dostal sa do dôkaznej núdze, pretože nepredložil okresnému súdu
dôkazy preukazujúce vadnosť diela zhotoveného právnym predchodcom žalobcu. Podľa okresného
súdu nie je možné zbaviť sa povinnosti zaplatiť cenu za vykonané dielo tvrdením, že toto má vady
a neuplatniť ich kvalifikovaným spôsobom, teda takým, ktorým by preukázal včasnosť ich uplatnenia
vo vzťahu ku konkrétne vykonanému dielu žalobcu. Okresný súd uzavrel, že žalobcovi patrí právo na
zaplatenie ceny za vykonané dielo v rozsahu vecí, ktoré sa v penzióne nachádzali v čase ich zhotovenia
a dodania žalovanému, a ktorých všeobecnú hodnotu znalec ku dňu 12.1.1994, kedy sa mali v penzióne
nachádzať, určil. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že dielo riadne neprevzal. Okresný
súd konštatoval, že žalovaný dielo prevzal už tým, že umožnil zhotoviteľovi namontovať jednotlivé kusy
nábytku do svojej prevádzky, ktorá povinnosť mu vznikla podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Žalovaný nezaplatením ceny diela v čase dojednanom v zmluve nesplnil svoj záväzok zaplatiť žalobcovi
cenu diela. Z uvedených skutočností okresný súd nárok žalobcu považoval za dôvodný. Opätovne
zvýraznil,  že argumentácia žalovaného, že dielo vykonané žalobcom malo vady, zostala len v rovine
jeho tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný neoznámil bez zbytočného odkladu po
tom, ak takéto vady zistil, resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti, neupozornil právneho predchodcu
žalobcu na vzniknuté vady a tieto nereklamoval. Okresný súd konštatoval, že žalobcovi vzniklo i právo
na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to od 17.10.2007 až do
zaplatenia. Z uvedeného preto priznal žalobcovi právo nárok na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu
14,25 % ročne od 17.10.2007. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 3 O.s.p. a žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej
zástupkyne z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.. Žalovaný v prvom rade namietal, že
okresný súd sa neriadil pokynmi Krajského súdu Banská Bystrica v uznesení zo dňa 14.1.1999, sp. zn.
41Cob/436/96 a Krajského súdu v Žiline v uznesení zo dňa 13.11.2003, sp. zn. 13Cob/198/2013, keď



nevyslovil zrozumiteľný názor, či došlo k platnému vzniku zmluvy podľa § 536 Obchodného zákonníka,
neposúdil, či má zmluva podstatné náležitosti a či sú určité. S uvedeným súvisí nedôvodný a nesprávny
záver k námietke žalovaného, že pôvodný žalobca dielo riadne neukončil, pretože z rozhodnutia nie
je zrejmé, čo okresný súd považoval za dielo a či mal preukázané riadne ukončenie diela v celom
rozsahu podľa zmluvy. Podľa žalovaného je rozsudok nepreskúmateľný a právne nesprávny v závere,
že pôvodný žalobca zhotovil dielo v rozsahu tvrdených skutočností. Žalovaný mal za to, že okresný
súd nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, keď uviedol, že nepreukázal vady diela,
pretože povinnosť preukázať riadne ukončenie diela má zhotoviteľ. Rovnako nepreskúmateľné je, prečo
vychádzal z ceny za dielo stanovenej podľa všeobecnej hodnoty vykonaného diela a nie podľa zmluvy.
Žalovaný namietol absolútnu neplatnosť Zmluvy o dielo č. 1/94 zo dňa 03.01.1993, a to z dôvodu
neurčitosti podstatných náležitostí tejto zmluvy s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného zmluva je neurčitá v tom, čo je dielom.
Podľa článku I. zmluvy je ním zariadenie  hotela žalovaného, ktoré označenie je neurčité, pretože sa z
neho nedá zistiť, čo má byť takýmto zariadením. V článku I. bodoch 1. až 6. zmluvy je síce uvedená
špecifikácia zariadenia, ale ani tá nie je určitá. S odkazom na ustanovenie § 536 ods. 3 Obchodného
zákonníka, žalovaný považoval aj za neurčité dojednanie týkajúce sa ceny diela, ktorá neurčito súvisí
s neurčitosťou diela. Z označenia zmluvnej ceny 330 000,- Sk + DPH + cena stoličiek s DPH podľa
faktúry z Bukózy, a.s., Vranov nad Topľou, nie je zrejmé, či cena stoličiek je súčasťou ceny za dielo a
či stoličky sú súčasťou diela. Je to neurčitosť o cene a diele. Tak ako je cena za dielo uvedená podľa
položiek 1. až 6., ktoré špecifikujú dielo, nie je zrejmé, či sa cena vzťahuje aj na zariadenie baru uvedené
v bode článku I.4. zmluvy, pretože v tejto časti nie je uvedená cena. Vzniká teda pochybnosť o tom,
ako bola dohodnutá cena za dielo, či ide o pevnú cenu za celé dielo, alebo určenú podľa častí diela.
Neurčitosť diela a ceny za dielo podľa žalovaného spôsobuje skutočnosť, že v článku III. zmluvy je
uvedené, že zmluvné ceny 140.000,- Sk a 330.000,- Sk žalovaný uhradí znížené o čiastku 15.750,- Sk
ako rozdiel nedodaných 15 ks válend v roku 1993 a dodaním stolov nevyfakturovaných do jedálne. V
článku I. v bode 3. zmluvy sú ako dielo uvedené aj stoly do jedálne a nie je zrejmé, či ide o tie isté už
dodané stoly. Dielo a cena za dielo sú podstatné náležitosti zmluvy o dielo, bez dohody o nich zmluva
nevznikne. Pokiaľ ale okresný súd urobil záver, že došlo k založeniu obchodnozáväzkového vzťahu
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkou žalovaného, že
pôvodný žalobca dielo nevykonal, pretože mu nedodal všetko, čo mu dodať mal, a z toho, čo dodal,
malo vady. Nezávisle od námietky neplatnosti zmluvy, žalovaný namietal, že pôvodný žalobca  nesplnil
povinnosť dielo vykonať.  V  tejto  súvislosti  poukázal  na  znenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka
a ustanovenie § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že počas konania
opakovane namietal, že žalobca dielo nevykonal, dodal iba časti diela a aj z tých mali niektoré z nich
vady. Toto tvrdenie preukazoval obsah Dohody o uzatvorení mimosúdneho zmieru zo dňa 9.10.1995,
ale aj znalecký posudok. Žalobca vykonanie diela nepreukázal.  Pokiaľ okresný súd mal za to, že došlo
k  splneniu  povinnosti  zhotoviteľa diela podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka v rozsahu tvrdených
skutočností podľa žaloby, tak tento záver je nesprávny a nedôvodný, pretože zhotovenie diela nie je
totožné s riadnym ukončením diela. Podľa žalovaného nestačí iba zhotovenie v rozsahu tvrdených
skutočností, ale žalobca musí tvrdiť, že riadne ukončil dielo dohodnuté v zmluve a takto ukončené dielo
odovzdal a tieto skutočnosti musí aj preukázať. Okresný súd neurobil záver, z ktorého by vyplývalo,
aký rozsah diela mal za preukázaný. Ak žalovaný namietal, že pôvodný žalobca riadne nevykonal dielo,
potom záver, že dielo riadne vykonal je bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov. Rovnako
nesprávne je konštatovanie, že žalovaný dielo prevzal už tým, že umožnil zhotoviteľovi namontovať
jednotlivé kusy nábytku do svojej prevádzky, pretože táto skutočnosť nie je dôkazom o riadnom ukončení
diela. Okrem toho je obvyklé, že dielo sa zhotovuje postupne a je riadne ukončené vtedy, ak výsledok
zodpovedá zmluve. Nie je preto podstatné, či niečo žalovaný umožnil namontovať, ale či bolo dielo riadne
ukončené v rozsahu podľa zmluvy. Ak podstatou obrany žalovaného bola námietka, že pôvodný žalobca
dielo riadne neukončil, tak dôkazné bremeno mal žalobca, aby preukázal, že dielo ukončil riadne. Ak
okresný súd  vyslovil záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že dielo má vady,
tak nesprávne aplikoval povinnosti účastníkov konania, pretože je to zhotoviteľ, ktorý má povinnosť
preukázať, že dielo ukončil bez vád. Žalovaný namietal nedôvodnosť a nesprávnosť skutkového a
právneho záveru na základe znaleckého posudku. Podľa žalovaného určovanie ceny diela znaleckým
posudkom je neobvyklé a nesprávne. Zo znaleckého posudku ale vyplývajú skutočnosti potvrdzujúce
dôvodnosť námietky žalovaného o neurčitosti diela a preukazujúce tvrdenie, že pôvodný žalobca dielo
nevykonal, pretože ho riadne neukončil. Znalec uviedol, že zo spisového materiálu nebolo možné presne
identifikovať jednoznačne ustálený zoznam posudzovaných vecí. Podľa žalovaného nie je podstatné, ak
znalec uviedol, že to bolo aj z dôvodu, že sa nepodarilo skontaktovať so žalovaným, pretože určitosť diela



musí byť daná objektívne. Žalovaný ďalej namietal ocenenia vykonané znalcom v znaleckom posudku
špecifikované v bode 22. a 23. odvolania. Zároveň  považoval rozhodnutie za nezrozumiteľné v tom, čo
okresný považoval za dôkaznú núdzu, a preto nariadil znalecké dokazovanie. Či sa táto dôkazná núdza
týkala skutočností, čo je dielo, alebo aká je cena za dielo, alebo čo z diela pôvodný žalobca ukončil, alebo
čo od neho žalovaný prevzal. S tým súvisí nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom, ako bol vyhodnotený
znalecký posudok. Znalecké dokazovanie bolo nariadené na určenie ceny diela dodaného pôvodným
žalobcom. To ale nie je to isté ako dielo uvedené v zmluve, ak nebolo dodané to, čo bolo v zmluve
uvedené. Rozhodnutie okresného súdu je nezrozumiteľné v tom, prečo okresný súd stanovil znalecky
všeobecnú hodnotu vykonaného diela. Nie je zrejmé, aký mala všeobecná hodnota vykonaného diela
význam pri aplikácii právnej normy Obchodného zákonníka, ktorá ukladá objednávateľovi povinnosť
zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo, keď Obchodný zákonník vychádza z ceny určenej dohodou. Možno
sa iba domnievať, že okresný súd všeobecnú hodnotu v znaleckom posudku považoval za cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd nesprávne aplikoval právnu
normu vyplývajúcu z § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej považoval za nezrozumiteľné,
prečo okresný súd považoval za potrebné určiť všeobecnú hodnotu vykonaného diela, ak mal za to,
že pôvodný žalobca dielo vykonal, vzniklo mu právo požadovať zaplatenie dohodnutej ceny za dielo.
Vzniká tak nezrozumiteľnosť v tom, či okresný súd dielo považoval za vykonané alebo nevykonané,
riadne ukončené alebo neukončené. Žalovaný namietal, že je v rozpore s povinnosťou dôkazného
bremena a s princípmi spravodlivého procesu a rovnosti zbraní, ak okresný súd za stavu núdze nevyvodil
procesnú zodpovednosť voči žalobcovi a namiesto toho sa rozhodol stav núdze odstrániť znaleckým
dokazovaním. Okresný súd zároveň nesprávne aplikoval ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pri výške úroku z omeškania 14,25 % ročne, ktorá je v rozpore so zákonom. Výška úrokov z
omeškania sa riadi právnou úpravou účinnou  v deň tvrdeného omeškania žalovaného. Tá bola vo výške
3 % ročne. Podľa prechodných ustanovení Obchodného zákonníka zmeny právnej normy upravujúcej
úroky z omeškania v Obchodnom zákonníku nemali vplyv na výšku úrokov z omeškania, ktorá bola v
čase tvrdeného omeškania, v ktorej súvislosti poukázal i na § 768f zákona č. 454/2008 Z.z.. Žalovaný
ďalej namietal, že pôvodný žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zmenu návrhu
doručeného okresnému súdu dňa 17.10.2011, pretože v dôsledku právnych účinkov zmluvy o prevode
podniku, ktorú uzavrel dňa 31.10.2002 už nebol majiteľom žalovanej pohľadávky. Okresný súd preto
nemal priznať terajšiemu žalobcovi právo na úroky z omeškania na základe takéhoto návrhu, pretože
terajší žalobca si neuplatnil právo na úroky z omeškania a predchádzajúci žalobca, ktorý tak urobil,
nemal právo na úroky z omeškania, pretože toto právo previedol predajom podniku. Návrh na úroky z
omeškania, ktoré si žalobca uplatnil 16.02.2015 sú po lehote premlčania v časti prekračujúcej 4 roky a v
tomto rozsahu vzniesol námietku premlčania. Žalovaný namietal i výrok o trovách konania, čo odôvodnil
tým, že keď žalobca zmenil návrh tak, že požaduje menej, procesne zodpovedá za neúspech v rozsahu,
o ktorý je žalobná požiadavka nižšia, pretože ide o úkon späťvzatia časti žaloby. Považoval za nesprávny
výrok, ktorým okresný súd v plnom rozsahu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania. Tento
výrok podľa žalovaného je nepreskúmateľný, keďže nebolo vzaté do úvahy čiastočné späťvzatie žaloby.
Tým bolo porušené pravidlo uloženia povinnosti nahradiť trovy konania podľa úspechu vo veci. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov
konania.

12. Okresný súd Čadca dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cb/22/2011-360 zo dňa 4. mája  2016 rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca podľa pripojeného
platobného predpisu, trovy preddavkované štátom vo výške 58,96 Eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia okresný  súd  poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom č.
k. 10Cb/22/2011-344 zo dňa 7. marca 2016. Z obsahu spisu mal preukázané, že v konaní  preddavkoval
trovy celkom vo výške 58,96 Eur, ktoré vznikli z titulu zaplatenej znaleckej odmeny znalcovi Jaroslavovi
Džuganovi za vypracovanie Znaleckého posudku č. 4/15, o ktorých trovách doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Okresný súd poukázal na § 166 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že štát má právo na náhradu
ním preddavkovaných trov, avšak iba voči účastníkovi, ktorý nespĺňa predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru jeho neúspechu na výsledku konania. V
danej právnej veci trovy preddavkované štátom predstavujú sumu 58,96 Eur z titulu vyplatenej znaleckej
odmeny znalcovi Jaroslavovi Džuganovi. Okresný súd skúmal podmienky, za ktorých je možné k náhrade
trov preddavkovaných štátom účastníka konania zaviazať. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný, nakoľko žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Z tohto dôvodu má štát právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný. Okresný súd
skúmal splnenie druhej podmienky, na základe ktorej možno účastníka konania zaviazať na náhradu trov



preddavkovaných štátom a to, či u žalovaného sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
I napriek tvrdeniu žalovaného, že nemá peniaze, zbankrotoval a s ťažkosťami uživí sám seba a má
problém platiť i výživné, mal za to, že na strane žalovaného nie sú splnené podmienky odôvodňujúce
oslobodenie od súdnych poplatkov, a to aj s prihliadnutím k výške trov preddavkovaných štátom v sume
58,96 Eur. Ďalej  poukázal  na  to,  že uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 10Cb/22/2011-324
zo dňa 9. apríla 2015 bolo znalcovi Jaroslavovi Džuganovi priznané znalečné v sume 258,96 Eur.
Znalcovi bolo vyplatených 200 Eur zo zálohy zloženej žalobcom na tento účel a zvyšok v sume 58,96
Eur z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Keďže v konaní vznikli trovy preddavkované štátom
v sume 58,96 Eur, okresný súd pri rozhodnutí vo veci samej o týchto trovách preddavkovaných štátom
nerozhodol a u žalovaného mal preukázané splnenie všetkých podmienok uvedených v § 148 ods. 1
O.s.p., za splnenia ktorých je možné k úhrade trov preddavkovaných štátom žalovaného zaviazať, a
preto podľa § 166 ods. 1 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal k náhrade trov
preddavkovaných štátom vo výške 58,96 Eur.

13. Proti dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej
zástupkyne. Poukázal na to, že v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 7.3.2016 sp.
zn. 10Cb/22/2011 skutkovo a právne zargumentoval všetky dôvody nesúhlasu s rozsudkom, na ktoré
v plnom rozsahu nadväzuje a odkazuje aj týmto odvolaním, pretože ide aj o dôvody tohto odvolania.
Uvedené absolútne platí pre záver okresného súdu, ktorý žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy
preddavkované štátom ako neúspešnému účastníkovi konania. Ak je totiž nesprávny výrok vo veci samej
obsiahnutý v rozsudku, potom je nesprávne určenie žalovaného ako neúspešného účastníka, a tým
je nesprávny aj súvisiaci výrok obsiahnutý v dopĺňacom rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť štátom preddavkované trovy konania. Žalovaný však namietol i záver okresného
súdu, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy preddavkované štátom ako účastníkovi, u
ktorého nebol dôvod pre oslobodenie od povinnosti zaplatiť trovy konania. V tomto závere je vychádzané
z nedostatočného dôvodu, že výška trov uložených žalovanému k zaplateniu nemôže žalovaného
existenčne ohroziť. Navrhol napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného voči rozsudku okresného súdu sa žalobca písomne nevyjadril.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného proti doplňujúcemu rozsudku sa žalobca písomne nevyjadril.

16.  Krajský  súd   v  Žiline  ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP\") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov žalovaného za aplikácie ust.  § 379, § 380 ods.  1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. 378 ods. 1 CSP bol rozsudok
okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.426 Eur spolu so 14,25 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.426 Eur od 17.10.2007 až do zaplatenia potvrdený ako v tomto
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Čadca
č.k. 10Cb/22/2011-360 zo dňa 4. mája 2016  bol  zrušený podľa ust. § 389 ods.1 písm. b) CSP  a v tejto
časti  bola vec vrátená  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/139/2016,
13Cob/140/2016-373 zo dňa 12.1.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku  bolo
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle
uvedeného uznesenia krajského dňa 17.1.2017, a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.

18. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP\"), ktorý zákon podľa ustanovenia § 474 CSP nadobudol
účinnosť dňa 1. júla 2016 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



19. Právne účinky úkonu podaných odvolaní žalovaného proti rozsudku okresného súdu a dopĺňaciemu
rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 470 ods. 2
veta prvá CSP.

20. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo
vzťahu k potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku viažucemu sa k tejto časti, a
preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
11.426 Eur s príslušenstvom ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti okresným súdom
vyslovených záverov zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť, správne v rámci zistenej procesnej situácie zvolil a vykonal v rozsahu návrhov
strán sporu dôkazné prostriedky, tieto správne zhodnotil a to vo väzbe na povinnosť tvrdenia žalobcu
v súvislosti s podanou žalobou, predmetom ktorej bolo uplatnenie peňažnej pohľadávky vo väzbe na
obranu žalovaného, ktorý v konaní pred okresným súdom uvádzal tvrdenia viažuce sa k nedôvodnosti
tejto pohľadávky. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k potvrdzujúcemu
výroku je aplikácia ustanovenia        § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v
odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery,
ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia
a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP postačuje
len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),
ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade
sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie\".

21. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd bol však povinný vysporiadať sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v jeho odvolaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP,
čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR, avšak len tými, ktoré tvrdenia poskytol žalovaný v
rámci obrany pred prvostupňovým  súdom, keďže z obsahu spisového materiálu vyplývalo vykonanie
procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom
k momentu jej vykonania a rozhodovania prvostupňového súdu. Pokiaľ žalovaný v rámci podaného
odvolania uvádzal nové tvrdenia a námietky, ktoré neuviedol v rámci konania pred súdom prvej inštancie,
a to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ako i námietky týkajúce sa nesprávnosti záverov
znaleckého posudku, tak krajský súd v prvom rade zvýrazňuje, že predmetné námietky tak, ako boli
uvádzané v podanom odvolaní, neboli tvrdené a ani uvádzané žalovaným v konaní pred prvostupňovým
súdom. K námietkam týkajúcim sa záveru vypracovaného znaleckého posudku, krajský súd uvádza,
že predmetný znalecký posudok bol doručený žalovanému dňa 17.2.2015. Podľa výzvy okresného
súdu zo dňa 13.2.2015 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k Znaleckému
posudku  Jaroslava Džugana č. 4/15 doručeného okresnému  súdu dňa 11.2.2015. Žalovaný v písomnom
vyjadrení zo dňa 30.4.2015 doručenom okresnému súdu dňa 30.04.2015 len všeobecne namietal, že
znalec vychádzal z vecí, ktoré sa v penzióne nenachádzali, pričom veci, ktoré znalec našiel v penzióne
nie sú veci dodané „D.\". Podľa žalovaného znalec ocenil aj majetok, ktorý nebol „D.\" dodaný. Iné
konkrétne námietky zo strany žalovaného v rámci konania pred prvostupňovým súdom a jeho obrany
vznesené neboli, a preto pokiaľ žalovaný až v podanom odvolaní napriek poučeniu podľa § 120 ods.
4 O.s.p. namietal jednotlivé závery znaleckého posudku, išlo o nové tvrdenia, na ktoré krajský súd v
odvolacom konaní nemohol prihliadať.

22. Krajský súd zvýrazňuje, že podľa odvolacích dôvodov žalovaného posudzoval, či rozhodnutie
okresného súdu a jeho závery boli správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu
posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

23. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo
nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/190/2013-224



zo dňa 13.11.2013, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov
krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom
odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti sporových
strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/198/2013-224 zo dňa
13.11.2013, pričom doplnil dokazovanie na zistenie, či žalobca ako zhotoviteľ vykoná dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním a či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. Okresný súd v rámci
tejto krajským súdom uloženej povinnosti postupoval, ktorému postupu nebolo možné vytknúť žiaden
nedostatok.

24.  K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom v rozsahu povinnosti tvrdenia a  povinnosti dôkaznej
strán sporu, bolo v  dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie  nevyhnutné pre posúdenie sporovej
právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. V tejto súvislosti
nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že závery okresného súdu sú nesprávne ako aj, že by
okresný súd svojim postupom konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu a rovnosti zbraní, ak
práve za stavu dôkaznej núdze, tak na strane žalobcu ako i na strane žalovaného nariadil znalecké
dokazovanie. Práve žalovanému bolo uložené vzhľadom na ním poskytnuté tvrdenia označiť dôkazy na
preukázanie vadnosti dodaného diela a jeho rozsahu. Žalovaný síce v podaní doručenom okresnému
súdu dňa 16.6.2014 označil svedkov Miroslava C., A. O., U. N., ktorých účasť sa však napriek snahe
okresného súdu, nepodarilo zabezpečiť. Sám  žalovaný  sa podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa
27.8.2014 (č.l. 281 rub spisu) zaviazal zaslať vyjadrenie, v ktorom zhodnotí všetky náklady, ktoré by
mal uhradiť žalobcovi, k čomu nedošlo. Z uvedeného preto nebolo možné konštatovať, že postupom
okresného súdu došlo k presunu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, keďže žalobca ako
nositeľ povinnosti tvrdenia označil dôkazy, navrhol výsluch svedkov, ktorí sa nariadeného pojednávania
zúčastnili, a to pána A. D., B. O., Q. U., F. U. a k meritu veci vypovedali. Pokiaľ žalovaný v rámci
konania pred prvostupňovým súdom len poskytol tvrdenia o  nedodaní diela, resp. jeho vadnosti bez
ďalšieho, nesplnil si k tomuto tvrdeniu však dôkaznú povinnosť. V tejto súvislosti dodáva krajský súd,
že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v neprospech tejto
strany. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch,
kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci. Ak
sporová strana neunesie povinnosť tvrdenia a následne tým ani dôkaznú povinnosť, má to pre túto
sporovú stranu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.

25. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť v rámci prebiehajúceho dokazovania
pred okresným súdom vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že vykonávanie dôkazov nastupuje vtedy,
ak sú zrejmé určité skutkové tvrdenia, ktoré najskôr poskytne sporová strana a ku ktorým v ďalšom
štádiu žiada vykonať dôkazy. Dôkazy totižto majú mať väzbu k uvedeným tvrdeniam sporovej strany.
Dokazovanie slúži na preukázanie poskytnutých tvrdení, ktoré mali preukázať to, čo tvrdila sporová
strana. V danom prípade žalobca poskytol tvrdenia o vykonaní diela v rozsahu po dispozitívnom úkone
žalobcu, na ktoré tvrdenia označil dôkazy a navrhol vykonať znalecké dokazovanie, pripojiť konkurzný
spis na skutočnosť súpisu majetku úpadcu Jaroslava O.. Teda žalobca označil sumár dôkazných
prostriedkov, ktoré žiadal v konaní vykonať a ktoré aj v konaní reálne vykonané boli. Okresný súd  tak
v rozsahu a intenciách návrhov oboch sporových strán, a  to tých návrhov, ktoré bolo možné zo strany
okresného súdu reálne vykonať, vykonal dostatočné  dokazovanie na  zistenie skutkového stavu. Pokiaľ
žalobca navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie, s čím žalovaný súhlasil, nebolo možné vytýkať
okresnému súdu ním zvolený postup.

26. Krajský súd dopĺňa, že dokazovanie je procesný postup, ktorý spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom
vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré
objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového
konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
NS SR sp. zn. IV. Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez



ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky
tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v
súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana
sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn.
IV. ÚS 329/04). Krajský súd súhlasí so zvoleným postupom okresného súdu pri zisťovaní skutkového
stavu, ktorý bol v súlade i so záverom vyjadreným v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 329/04 zo dňa 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné
úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a  ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného
práva na spravodlivý proces\". Zároveň poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a  po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\".

27. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie i odvolaním
napadnutého rozsudku je potrebné konštatovať, že rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.426 Eur s príslušenstvom i  v  rovine odôvodnenia je koherentný
so zákonnou úpravou, správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový
stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej.
Okresný súd, v odôvodnení rozsudku viažucemu sa k napadnutému výroku odvolaním žalovaného,
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd
pre iný záver v  rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a relevantnými dôvodmi odvolania
žalovaného, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 11.426 Eur s príslušenstvom ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam
žalovaného vyjadrených vo včas podanom odvolaní, potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP.

28. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami krajský súd
poukazuje na závery vyjadrené už v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici 41 Cob
436/96-56 zo dňa 14.1.1999, v rámci ktorého nebola konštatovaná absolútna neplatnosť predmetnej
zmluvy, pričom bolo súdu prvej inštancie uložené zistiť, či zhotoviteľ vykonal dielo riadnym ukončením a
odovzdaním a vznik povinnosti žalovaného zaplatiť cenu vykonaného diela. Krajský súd vo všeobecnosti
uvádza, že uzatvoreniu zmlúv predchádza zmluvné vyjednávanie, teda proces, v ktorom sa tvorí obsah
zmluvy, ktorý končí okamihom, v ktorom dá navrhovateľ (oponent) druhej zmluvnej strane (oblatovi)
najavo, že sa cíti byť viazaný svojim prejavom vôle. Zmluva ako dvojstranný viacstranný právny
úkon vzniká úplným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva ako právny úkon musí vyhovovať
definičným znakom právneho úkonu obsiahnutým v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka. Krajský
súd uvádza, že ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter
okrem vymedzenia podstatných znakov tejto pomenovanej zmluvy (§ 263 ods. 2). Pre platné uzavretie
zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, postačuje ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a
o predmete zmluvy ako aj o cene zmluvy. V súvislosti s obsahovými náležitosťami  písomnej Zmluvy
o dielo č. 1/94 zo dňa 3. januára 1994 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
bolo zrejmé, že v nej boli premietnuté dojednania objednávateľa a zhotoviteľa, čo nebolo spochybnené,
t.j. predmetom zmluvy, a to dodávka zariadenia podľa článku I. zmluvy s uvedením  identifikácie
tohto zariadenia  ako aj množstva a v článku II. zmluvy  dohodnuté cenové dojednanie na jednotlivé
špecifikované položky v zmysle článku I. zmluvy. Krajský súd je toho názoru, že predmetná zmluva
obsahujúca kvantitatívne a kvalitatívne vymedzenie diela ako i jeho ceny, je platnou zmluvou a z
uvedeného preto námietka neplatnosti pre neurčitosť a nejasnosť tejto zmluvy bola hodnotená ako
nedôvodná.

29. K námietke riadneho nevykonania diela žalobcom a  námietke, že žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie ceny tohto diela v dodanom rozsahu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na výpovede
svedkov, znalecké dokazovanie, súpis majetku z konkurzného spisu, z ktorých dôkazných prostriedkov
okresný súd správne ustálil, že v rozsahu uplatnenom po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca dielo



vykonal a žalovanému dodal a bol to naopak žalovaný, ktorý napriek tomu, že sa mu po zrušujúcom
uznesení otvorila možnosť preukázať námietky týkajúce sa vadnosti diela, v žalobcom uplatnenom
rozsahu toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť záverov znaleckého
posudku, napriek tomu, že sa jedná o nový odvolací dôvod, krajský súd uvádza, že tento znalecký
posudok bol hodnotený ako jeden z dôkazných prostriedkov a pokiaľ znalec v znaleckom posudku
použil termín všeobecná hodnota, je potrebné uviesť, že zároveň dodal, že táto hodnota „zodpovedá
najpravdepodobnejšej hodnote, za ktorú je možno posudzovaný majetok speňažiť na trhu v danom čase
a mieste hodnotenia, rešpektujúc konkrétno technicko-ekonomické súvzťažnosti\" (č.l. 303 spisu), teda
išlo o cenu obvyklú za porovnateľné dielo. K námietke, či okresný súd považoval za dielo vykonané
alebo nevykonané, je potrebné uviesť, že okresný súd jasným spôsobom v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyjadril záver zistený z vykonaného dokazovania, že žalobcovi patrí právo na zaplatenie
ceny za vykonané dielo v rozsahu vecí, ktoré sa v penzióne nachádzali v čase ich zhotovenia a
dodania žalovanému, to znamená, vyjadril záver, že žalobca dielo riadne vykonal a žalovaný v rozsahu
uplatnenom žalobcom dielo prevzal, preto i  táto predmetná námietka bola zhodnotená ako nedôvodná.

30. Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok po dispozitívnom úkone len v určitej časti, je potrebné uviesť, že
v tejto časti bolo preukázané jeho vykonanie a odovzdanie, pričom z obsahu právneho úkonu zmluvy o
dielo a ani z tvrdení žalobcu a  žalovaného nevyplynulo, že by bolo povinnosťou žalobcu bez ďalšieho
vykonať dielo len v rozsahu vymedzenom v zmluve o dielo, konkrétne v zmysle článku I. a že bolo
vymienené len dodanie diela ako celku a že žalovaný nie je povinný prijať i čiastočné plnenie, resp. že by
tento postup odporoval ustanoveniu § 329 Obchodného zákonníka. V súvislosti s obranou žalovaného
však krajský súd považuje za potrebné poukázať i na jeho rozporné tvrdenia, keď v podaní zo dňa
19.12.2011 (č.l. 156 spisu) uviedol ...„cena 18.018,05 Eur je vymyslená, nábytok nikdy nebol dodaný,
čo bolo dodané, bolo reklamované a p. D. do dnešného dňa nábytok nedodal\" a ďalej ...\"vopred mu
bolo zaplatené 216.000 Sk za dodaný nábytok...\" a ďalej na č.l. 160 spisu uviedol ...„nábytok, ktorý bol
dodaný, bol zaplatený cca 250.000 Sk. Zvyšný bol reklamovaný a nikdy nebol opravený a dodaný späť\",
do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.5.2014 (č.l. 255, 257 spisu) žalovaný na jednej strane uviedol,
že ...„dielo nebolo riadne odovzdané a prebraté\" a na druhej strane ...„je pravdou, že navrhovateľ, keď
som reklamoval, zobral nejakú časť, opravil a vrátil späť\", ako aj ...„áno, chcel som vyplatiť peniaze aj
navrhovateľovi za to, čo mi dodal, ale vzhľadom k tomu, že neodstránil tie vady ako mal, ja som si vyplatil
dlhy, záväzky, ktoré som mal a taktiež dorobil ešte niečo v penzióne\", ktoré samé osebe vyjadrenia
vzájomne odporovali. Rovnako zvýrazňuje i tvrdenia žalovaného, a to na č.l. 39 spisu, v ktorom uviedol,
že mal zaplatiť právnu predchodcovi žalobcu 150.000,- Sk, na č.l. 156 spisu, že vopred zaplatil sumu
216.000,- Sk, na č.l. 160, že zaplatil 250.000,- Sk, teda pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca dielo riadne
nevykonal, nebol logický dôvod na vykonanie tvrdených platieb. V tejto súvislosti sa dodáva, že žalovaný
ani k ním tvrdeným platbám žiadne dôkazy nedoložil. V prvoinštančnom konaní bolo z konkurzného
spisu na žalovaného, a to listinou súpis majetku ako i výpoveďou svedka U., preukázané, že žalobca
v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby podľa zmluvy plnil, žalovaný  v tomto rozsahu dielo prevzal,
keďže predmet diela sa nachádza v mieste plnenia, a to SKI PENZIÓN, a tým vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie diela v tomto rozsahu.

31. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie
úroku z omeškania poukazuje krajský súd na uzavretú Zmluvu o predaji podniku zo dňa 30.10.2002,
predmetom ktorej bol prevod všetkého vlastníckeho práva k veciam, iným právam a iným majetkovým
hodnotám, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Ing. A. D. TREND. Predmetná námietka zo strany
žalovaného bola novou námietkou, ktorú nemohol vyhodnocovať odvolací súd v predmetnom konaní,
napriek tomu však uvádza, že na základe predloženej zmluvy o predaji podniku bolo relevantným
spôsobom preukázané právne nástupníctvo žalobcu, a preto bol žalobca osobou aktívne legitimovanou
na podanie zmeny návrhu zo dňa 17.10.2011, o ktorej bolo rozhodnuté právoplatným uznesením
Okresného súdu v Čadci č.k. 10Cb 22/2011-141 zo dňa 31.10.2011..

32. V ďalšom krajský súd dodáva, že ak sa žalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite
toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá
vady. V rámci konania pred prvostupňovým súdom žalovaný tvrdil, avšak nepreukázal, že notifikoval
zákonným spôsobom predmetné vady diela, a to postupom vyplývajúcim z § 564 v spojení s § 436
a § 437 Obchodného zákonníka. Žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým
spôsobom, keď z vykonaných dôkazov vyplynulo, že námietka vadnosti zo strany žalovaného bola
vo všeobecnej rovine bez zákonnej požiadavky špecifikácie konkrétnosti popisu vád, ich prejavu a



rozsahu s následne uplatneným právom. Krajský súd konštatuje, že bol to žalobca, ktorý uniesol dôkazné
bremeno preukázania, že na základe uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom plnil, a to v rozsahu
uplatnenej pohľadávky a žalovaný v tomto rozsahu dielo prevzal, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu
tohto diela.

33. K  námietke nesprávneho právneho posúdenia priznaného príslušenstva pohľadávky a námietke
premlčania  krajský súd poukazuje na okresným súdom priznanú výšku úroku z  omeškania 14,25 %,
ktorá je v  súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase
vzniku omeškania, a to vychádzajúc z návrhu žalobcu, pričom podľa prehľadu vývoja sadzieb úrokov z
omeškania poukazuje na to, že od 20.12.1993 do 16.3.1995 bola výška úroku z omeškania 24 %, pričom
úrok z omeškania sa do 31.12.2008 počítal ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. V tejto súvislosti sa
poukazuje na ustanovenie § 768f Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia účinného od 15.
januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. K tomuto záveru preto
námietka nesprávne priznanej výšky úroku z omeškania bola zhodnotená ako nedôvodná. Rovnako ako
nedôvodná bola zhodnotená i námietka premlčania vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania, pretože
zmluvou o predaji podniku sa stal žalobca univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalobcu a návrh
žalobcu  na priznanie úrokov z omeškania bol uplatnený v zákonom stanovenej  premlčacej lehote, t.j.
včas.

34. Odvolaním žalovaného bol napadnutý i výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie,
keďže žalovaný namietal postup prvostupňového súdu, ktorý za aplikácie ustanovenia § 142 ods.
3 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Nesprávnosť
postupu podľa odvolateľa spočívala v tom, že okresný súd nevzal do úvahy dispozíciu  žalobcu so
žalobou. Krajský súd uvádza, že pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine
vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby. Pre vyhodnotenie úspechu vo veci a zásady zavinenia je relevantný
okamih začatia súdneho konania a výsledok jeho priebehu. Okresný súd však odôvodnení rozhodnutia
viažucemu sa k výroku o trovách konania neuviedol, prečo nevzal do úvahy celý predmet konania, pričom
nebol zdôvodnený postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p a      § 142 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ okresný súd neuviedol jasné
závery, úvahy a stanoviská, tak potom ani krajský súd nemal daný relevantný podklad pre vyhodnotenie
odvolacieho dôvodu žalovaného, keďže záver rozhodnutia okresného súdu nebol jasný, konkrétny a
určitý. V rámci nového konania vo vzťahu k trovám konania bude potrebné, aby okresný súd určito,
konkrétne a jednotlivo pri rozhodovaní o náhrade trov konania uviedol konkrétny záver a posúdenie,
a aby zaujal jasné stanovisko i k čiastočnému späťvzatiu vykonanému žalobcom, priebehu konania
a výsledku predmetného sporového konania. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách štátu je výrokom
závislým od výsledku sporovej veci, rozhodne i o týchto trovách štátu. Z uvedeného bol preto rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako i dopĺňací
rozsudok zrušený a vec v tejto časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

35. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa §  396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.



Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/22/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "9893e2df-5bca-48d1-ae72-2d5c20072e62:d1df7684-c60c-45f7-8c6e-5faacf7f2e2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/22/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Cb/22/2011 z 30. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9893e2df-5bca-48d1-ae72-2d5c20072e62:d1df7684-c60c-45f7-8c6e-5faacf7f2e2b"}], "citovane_v": [{"guid": "136d85a6-4bb3-4a99-b902-e67ec1406f7f:4c2c5d29-27f4-4165-a004-02a118a19d97", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5", "spisova_znacka": "13Cob/139/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/139/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5311899999.5"}]}