Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/215/2011 z 2. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. mája 2012, sp. zn. 26Sd/215/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200882.3 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/215/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200882.3 | 2012-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbe177ca-6362-4b16-9c74-2933580b0ca0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200882.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/215/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200882
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200882.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa S. J.,
nar. XX. S. XXXX, bytom H., S. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 550 613 7065 0 zo
6. júna 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 550 613 7065 0 zo 6. júna 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
pretože pri konštatovanej 35%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, preto mu nárok
na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, tvrdiac že jeho zdravotný stav sa zhoršil. Zároveň
priložil aj lekárske nálezy.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že nie je schopný nájsť si
prácu bez fyzickej námahy. Predložil neurologické a ortopedické nálezy z posledného obdobia.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na
písomné vyjadrenie a závery lekárskych správ posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne. Z nich v podrobnostiach vyplynulo, na základe akých odborných lekárskych nálezov bol
zdravotný stav navrhovateľa posúdený a vyslovený posudkový záver o tom, že nenapĺňa zákonné kritéria
invalidity, bol zdôvodnený.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä s
lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne,
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s jeho zdravotnou dokumentáciou a dospel
k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako zákonné a
vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.



Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok
podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%
(§ 71 ods. 1 cit. zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6,7 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s
prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu
v postihnutom úseku vyjadriť v rozmedzí 20-35%. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce
funkčné postihnutie, tj. postihnutie pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a vplyv
ochorenia na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny
nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti poistenca a ani skutočnosť, či na chrbtici bola
vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou z 24.
mája 2011. Na základe nej bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom Zvolen v ten istý deň. Okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľa vychádzal posudkový lekár z reumatologického vyšetrenia zo 16.3.2011 a z
ortopedického vyšetrenia z 21.3.2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil bolesť chrbta
- dorzalgie, s miernym funkčným postihnutím, ktoré sú zaradené pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ je viac
rokov sledovaný odbornými lekármi pre bolestivý syndróm chrbtice, zvýraznený najmä v LS oblasti. Pri
preukázanom miernom funkčnom postihnutí vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. Pridružené zápalové ochorenie III.-IV. prsta ľavej ruky nepovažoval
za posudkovo významné, pretože neobmedzovalo jeho pracovnú schopnosť podstatným spôsobom.
Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľom.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v
Banskej Bystrici. V posudku zo 6. septembra 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľa a už zohľadnených odborných lekárskych nálezov aj z novších nálezov, ktoré predložil
navrhovateľ. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v určení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia navrhovateľa, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti. V
posudku uviedol, že navrhovateľove klinické vyšetrenia preukazujú primárnu artrózu, bez zistenia
reumatického ochorenia, s negatívnymi zápalovými parametrami, s poruchou predovšetkým dynamiky
chrbtice, ale bez chronického koreňového dráždenia, poruchy postoja alebo chôdze. Uvedenému
stavu zodpovedá maximálne stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pričom navýšenie neodôvodňujú ani pridružené zmeny na bedrových a kolenných kĺboch, bez
výraznejšieho obmedzenia hybnosti, úžinový syndróm na predlaktí je operačne liečiteľný a uvádzaná
porucha kyseliny močovej (dna) nemá korelát v chronických zmenách kĺbov.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne, najmä pokiaľ ide o lekársku správu posudkového
lekára ústredia Sociálnej poisťovne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne
a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami
navrhovateľa v čase posudzovania jej zdravotného stavu a v rámci možností daných platnou právnou



úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila,
preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti konania a rozhodnutia odporkyne vychádzal z
ich záverov.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo
svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, ktorý pri posudzovaní zdravotného stavu
navrhovateľa zohľadnil aj aktuálne odborné lekárske nálezy dokumentujúce vývoj v jeho zdravotných
ťažkostiach. Posudkový lekár je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom
na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. S ohľadom na
zistené zdravotné ťažkosti navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na ich rozsah, závažnosť a funkčné
prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v rámci zákonných možností. Zároveň nebol dôvod na
navýšenie priznaného percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenia, pretože žiadne
z nich neovplyvňovali jeho pracovný potenciál v zákonom predpokladanom rozsahu. Iné zhodnotenie
zdravotných ťažkostí navrhovateľa v súvislosti s ochorením pohybovo-oporného aparátu a vo vzťahu k
zníženiu jeho pracovnej schopnosti nebolo možné, pretože predloženými odbornými lekárskymi nálezmi
neboli dokumentované často recidivujúce, dlho trvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažká
porucha statiky a dynamiky chrbtice, či výrazná porucha svalového korzetu s trvalým ťažkým postihnutím
funkcie.

Lekárske správy predložené navrhovateľom na pojednávaní pred krajským súdom nemohli ovplyvniť
vyslovený posudkový záver, pretože nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav jeho zdravotných
ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali.

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn.
zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri
preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
konštatovaná 35%-ná miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že jeho invalidita nevznikla. S
ohľadom na uvedené rozhodla odporkyňa správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok,
pretože táto dávka dôchodkového poistenia sa odvíja od invalidity poistenca.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l
ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.