Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/128/2016 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2017, sp. zn. 2Co/128/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8215204061.1 Krajský súd Prešov | 2Co/128/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8215204061.1 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/272eafd8-ea04-4530-b10b-a5365d52f105 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8215204061.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/128/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204061
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215204061.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu N. Y. U., s.r.o., W. 8, X.,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej
Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., o zaplatenie 923,66 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 23.3.2016, č. k. 1C/273/2015-29
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o účelovej pôžičke - spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.1.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru v sume 753,22 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 99. splátkach mesačne po 16,40 eur.
Právny predchodca ku dňu 23.6.2012 vypovedal túto zmluvu o pôžičke a vyzval žalovanú zaplatiť celú
istinu vo výške 826,87 eur. Žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu sumu, dlh
predstavuje istinu 925,09 eur, vrátane pokuty 104,80 eur. Poskytnutie úveru v sume 753,22 eur nebolo
nikým v konaní rozporované. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že tento úver je potrebné hodnotiť
ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, a to z dôvodu, že dohodnutý ročný úrok vo výške
23,99 % je neprimeraný. V tom čase banky poskytovali úroky v rozsahu 13,77 % u obdobných úverov.
Dojednaný úrok prevyšuje sadzby úverov poskytnutých v čase uzavretia zmluvy takmer dvojnásobne.
Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou a že sa stáva
veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách. Z toho dôvodu v
zmysle § 457 OZ ustálil, že je daná povinnosť žalovanej uhradiť úver bez poplatkov a bez úrokov, teda
len sumu, ktorá jej bola poskytnutá titulom bezdôvodného obohatenia a na istine by mala žalovaná
zaplatiť 753,22 eur. Súd prvej inštancie prihliadol na ust. §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil,
že subjektívna doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Zamietol žalobu pre premlčanie
tohto nároku keď ustálil, že jednak uplynula trojročná premlčacia doba objektívna, a to 22.1.2015, ako aj
dvojročná subjektívna premlčacia doba počítaná od výzvy na plnenie zo dňa 23.6.2012 s tým, že žaloba
bola podaná vo veci až dňa 12.6.2015. O trovách konania strán súd prvej inštancie rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že by
úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu bola absolútne neplatným právnym úkonom. Takéto



konštatovanie nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave. Úverová zmluva bola uzatvorená riadne
a platne v písomnej forme, na základe nej žalovaná čerpala spomínaný úver. Právny názor súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že neplatné dojednanie úrokov z úveru má za následok neplatnosť úverovej
zmluvy, je nesprávny. Zákon č. 129/2010 Z. z. úverovú zmluvu pre prípadnú absenciu náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 nesankcionuje absolútnou neplatnosťou, ale bezúročnosťou úveru pri splnení podmienok
ust. § 11 ods. 1. Taktiež má za to, že dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za
rozpornú s dobrými mravmi. Zdôrazňuje, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu
nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladov v prospech
platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
Z rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa touto zásadou neriadil. Nakoľko úroky v zmluve boli
dojednané platne, neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za
absolútne neplatný právny úkon. Potom je aj nesprávne nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia,
a tým nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Nakoľko
úverová zmluva je platná, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim trojročnej premlčacej doby
podľa § 101 OZ a nárok z úverovej zmluvy tak v čase začatia konania premlčaný byť nemohol.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

5. Je zrejmé, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho
obchodnej činnosti a spotrebiteľom jeho služby. Ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné
posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľských
zmlúv.

6. Z označenia zmluvy zo dňa 21.1.2012 vyplýva, že ide o zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky. Zo
žiadneho ustanovenia zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že zmluva bola
uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a teda, že predstavuje zmluvu o úvere v zmysle
Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657, § 658 OZ, pričom zmluva uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku zmluvy o pôžičke v zmysle
týchto ustanovení (prenechanie peňažných prostriedkov, dojednanie úrokov).

7. Prejav vôle právneho predchodcu žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 23.6.2012, ktorý bol doručený
žalovanej dňa 27.6.2012 je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať
pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel právny predchodca žalobcu docieliť ukončenie zmluvného
vzťahu so žalovanou a zaplatenie celého dlhu žalovanou. Odvolací súd poukazuje na to, že pre
posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah a cieľ (§
35 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu týmto listom
od zmluvy odstúpil aj napriek tomu, že terminologicky použil pojem „vypovedanie zmluvy“. V zmysle
§ 582 ods. 1 OZ, vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, čo
nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozdelená na 99 mesačných splátok). Podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s §457) je následkom odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy
od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Právny
predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu
ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ako
to správne konštatoval súd prvej inštancie. V takom prípade dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 2.7.2012
(žiadaná splatnosť celkového dlhu právnym predchodcom žalobcu) a dvojročná premlčacia doba tak
uplynula dňa 2.7.2014 s tým, že žalobca svoje právo na súde prvej inštancie uplatnil až dňa 12.6.2015,
teda po uplynutí premlčacej doby.

8. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ust. § 5b novelou zákona č. 102/2014
Z. z.. Vyplýva z neho to, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi,
vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia
uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa



spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách
v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou.

9. Podľa čl. XIV. zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014.
V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014,
nie však k novoprijatému ust. § 5b citovaného zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá
povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom
na procesný charakter tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný
aplikovať toto zákonné ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.

10. Vzhľadom na uvedené, ak súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej
sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol oprávnený a
zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá
retroaktivita, teda od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa
predchádzajúcej právnej normy.

11. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §378 ods.
1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).