Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/322/2017 z 10. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. apríla 2018, sp. zn. 5Co/322/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3216202048.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/322/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3216202048.1 | 2018-04-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26fcdb68-d68d-454f-b5a0-856c2c52c383 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3216202048.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/322/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216202048
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3216202048.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne Z. Q., bytom W. XX, právne zastúpenej
JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou proti
žalovaným 1/ O. J., bytom R. XXX/XX, XXX XX N. 9, F. republika, a 2/ X. R., bytom C. XXXX/XX,
Trenčín, žalované 1/ a 2/ právne zastúpené Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom Bottova
č. 1341/101, Dubnica nad Váhom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/187/2016-162 zo dňa 12. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a
2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1 a 2, § 137 písm. c), § 262 ods. 1 a
2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 115, § 116 ods. 1, § 25 zákona č.
141/1950 Zb. Občiansky zákonník (účinného do 31.03.1964), § 123, § 124, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a 3,
§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 854, § 865 ods. 1 a 3, § 868, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (v platnom znení), § 1 ods. 1 a 2, § 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností
a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Rybany, obci Rybany, okrese Bánovce nad Bebravou, evidovanej Okresným úradom
Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 1382 ako pozemok parc. registra
"E" č. 1055 - orná pôda vo výmere 1.279 m2 v podiele 1/1. Súd na základe vykonaného dokazovania
a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, v spore sa jej však nepodarilo preukázať splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Jedným z predpokladov vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Žalobkyňa v priebehu
sporu svoju dobromyseľnosť v tom, že jej predmetný pozemok patrí ako vlastníčke, odvodzovala
z existencie písomnej dohody zo dňa 07.06.1954, na základe ktorej mali jej právni predchodcovia
nadobudnúť sporný pozemok za kúpnu cenu 6.666,- Kčs od právnych predchodcov žalovaných 1/
a 2/. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy platil jednak zákon č. 141/1950 Zb. a rovnako tiež
zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
ktorými sa subjekty vstupujúce do právnych vzťahov boli povinné riadiť. Z vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 65/1951 Zb. následne jednoznačne a nepochybne vyplýva, že na prevod nehnuteľnosti a na



prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru.
Uvedené vyplývalo aj priamo zo znenia dohody z roku 1954, kde je uvedené, že "Zmluva podlieha
schváleniu". Len na základe predmetnej dohody bez ďalšieho potom právni predchodcovia žalobkyne
nemohli vstúpiť do oprávnenej držby. Rozhodujúcim je skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkyne
nekonali v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti,
za ktorých vstúpili do užívania predmetnej nehnuteľnosti, nemohli byť objektívne v dobrej viere, že
proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol úspešne zavŕšený. V tomto smere v konaní nebolo
preukázané, že by právni predchodcovia žalobkyne vyvinuli takú snahu, ktorú je možné od nich ako od
bežných občanov požadovať, na účely získania súhlasu príslušného orgánu s prevodom predmetného
pozemku tak, aby bolo možné konštatovať, že došlo u nich k vnútornému presvedčeniu, že predmetný
pozemok riadne podľa zákona a zmluvy nadobudli. V tomto smere naopak žalovaní 1/ a 2/ doložili do
spisu II. stupňový výmer Krajského národného výboru v Nitre, z ktorého vyplýva, že druhostupňový orgán
potvrdil rozhodnutie Okresného národného výboru v Bánovciach nad Bebravou, ktorým zamietol udeliť
súhlas s prevodom nehnuteľností zapísaných v kat. úz. obce Rybany p. č. 1055 a 1056, č. vl. XXX.
So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalobkyne
a následne žalobkyňou o ospravedlniteľný omyl. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci
od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v
obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl
neospravedlniteľný. Súd k tomu ďalej uviedol, že v spore nebolo preukázané ani vyplatenie kúpnej ceny
stanovenej v predmetnej zmluve vo výške 6.666,- Kčs. Predmetná zmluva nebola navyše predložená
ani na zápis do pozemkovej knihy (§ 112 zákona č. 141/1950 Zb.). Z výpisu z pozemkovej knihy obce
Rybany pozemkovo-knižnej vložky č. 401 naopak vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľnosti par. č. 1055
boli zapísaní Ivan Korec v 1/2 a Ľudmila Korecová v 1/2. Ani v rámci konania o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim vedenom pre kat. úz. Rybany žalobkyňa nevystúpila na
ochranu svojich práv. Po zostavení a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov sa v roku 2011
založil predmetnej parcele list vlastníctva č. XXXX v kat. úz. Rybany, pričom ako vlastníci predmetnej
nehnuteľnosti boli opäť zapísaní právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobkyne a následne žalobkyňa neboli oprávnenými držiteľmi
spornej nehnuteľnosti, ale len jej detentorom, pričom detencia počas akokoľvek dlhej doby nemôže
viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Na tom nemôže nič zmeniť len subjektívne opačné presvedčenie
žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov) ani to, že sporný pozemok bol oplotený a z tohto platili
daň. Ku skutočnosti, že na predmetnom spornom pozemku bola zriadená stavba, a to rodinný dom,
ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a ktorého výstavbu povolil svojím výmerom Okresný národný výbor v
Bánovciach nad Bebravou, súd uviedol, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Všeobecného
občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý v tejto časti platil aj na území Slovenska), ktorá vychádzala
zo zásady "superficies solo cedit", a podľa ktorej sa trvalá stavba považovala za súčasť pozemku, zákon
č. 141/1950 Zb. stanovil v § 25 vete druhej, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Od 01.01.1951 sa
stavby i trvalého charakteru (t.j. veci nehnuteľné, porovnaj § 26 uvedeného Občianskeho zákonníka) už
neboli súčasťou pozemku. Ak bola novobudovaná stavba postavená na cudzom pozemku, neprirastala
vlastníkovi pozemku, ale od začiatku bola v majetku toho, kto ju postavil a to bez ohľadu, či bola
postavená na cudzom pozemku na základe práva stavby, či nie. Z vydaného povolenia na stavbu v
predmetnom prípade preto nemožno bez ďalšieho vyvodiť existenciu vlastníckeho práva žalobkyne k
spornému pozemku a ani oprávnenosť jeho držby. Ďalej je potrebné prisvedčiť obrane žalovaných 1/
a 2/, že žalobkyňa v spore nepreukázala, z akého dôvodu sa považuje za dobromyseľného vlastníka
celého predmetného pozemku zapísaného ako parcela registra "E" parc. č. 1055, keď predmetom
prevodu podľa dohody z roku 1954 mala byť len časť parcely č. 1055 v šírke 14,25 m po celej dĺžke
vedľa O. a W. D.. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že ju v dobrej viere utvrdilo aj presvedčenie, že po smrti
právnych predchodcov rodinný dom spolu s predmetným pozemkom zdedila, súd k tomu uvádza, že
uvedené žalobkyňa podľa názoru súdu nepreukázala. Z obsahu žalobkyňou predloženého rozhodnutia
Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D 1256/81 zo dňa 05.10.1981 nemožno dospieť k záveru,
že by predmetom dedičského konania sp. zn. D 1256/81 po nebohom Ondrejovi Bodockom, zomr.
dňa 16.08.1981 bol aj sporný pozemok a že by príslušný orgán potvrdil nadobudnutie vlastníckeho
práva k spornému pozemku parc. č. 1055 dedením. Ani z uvedeného rozhodnutia potom nemožno
vyvodiť oprávnenosť držby predmetného pozemku žalobkyňou. Uvedené platí aj s v spojitosti s listinou
označenou ako "Ocenenie dedičstva - D 1256/81" zo dňa 03.10.1981, ktorá listina nie je záväzným
podkladom pre stanovenie predmetu dedičstva a vyhotovuje sa na iný účel. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa nepreukázala žiaden titul, od ktorého by bolo možné odvodiť jej dobromyseľnosť v tom, že jej



predmetná parcela registra "E" parc. č. 1055 kat. úz. Rybany patrí, bolo nadbytočné skúmanie splnenia
ďalších predpokladov vydržania. Súd tiež nedospel k záveru, že by u žalovaných 1/ a 2/ išlo o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že podanú žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalované 1/
a 2/ boli v tomto konaní úspešné v celom rozsahu, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto im
vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v spore úspešná nebola. O výške náhrady
týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že zotrváva na písomnom záverečnom vyjadrení zo dňa 12.06.2017,
písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2016 a písomnom vyjadrení zo dňa 31.03.2017, ktorými zároveň
zdôvodňuje podané odvolanie a dodáva, že v tom čase nebol potrebný ani zápis vlastníckeho práva
do pozemkovej knihy. V konaní bolo predložených viacero dokumentov a verejných listín, ktoré
odôvodňovali oprávnenosť faktickej držby sporného pozemku zo strany rodičov žalobkyne a výstavbu
rodinného domu. V konaní však nie je podstatné preukázanie dobrej viery právnych predchodcov
žalobkyne, ale preukázanie dobrej viery žalobkyne, ktorá bez ohľadu na preukázanie dobrej viery
svojich rodičov mohla byť vzhľadom na všetky skutočnosti dobromyseľná. Teda bez ohľadu na dobrú
vieru nebohých rodičov žalobkyne, nemožno vylúčiť dobrú vieru samotnej žalobkyne, ktorá od útleho
detstva v dome bývala a sporný pozemok spolu s rodičmi užívala ako dvor, pozemok pod domom a
záhradu. Ale najmä keď rodinný dom spolu s pozemkom zdedila keďže v rozhodnutí bývalého Štátneho
notárstva v Topoľčanoch D 1256/81 zo dňa 05. 10. 1981 po nebohom otcovi žalobkyne sa uvádza
okrem čísla rodinného domu aj parcela (pritom je všeobecne známe, že v tom čase sa v dedičských
rozhodnutiach označovali nehnuteľnosti len ako domová nehnuteľnosť, čo zahŕňalo okrem domu aj
dvor, pozemok pod domom a záhradu, teda súvisiace pozemky). Dokonca Miestny národný výbor v
súvislosti s predmetným dedičským konaním dňa 03. 10. 1981 ocenil dedičstvo D 1256/81, pričom ocenil
aj stavebný pozemok parc. č. 1055 v šírke 14,25 x 90 m. Z vypočítanej hodnoty dedičstva následne
žalobkyňa zaplatila dedičský poplatok. Pre samotnú žalobkyňu to bola verejná listina, ktorá ju ako jedna
z viacerých skutočností utvrdzovala v tom, že je vlastníčkou pozemku. Veď prečo by inak štátny orgán
oceňoval v rámci dedičského konania celý pozemok a vypočítal z neho daň z dedičstva, ktorú žalobkyňa
zaplatila. Dobrá viera žalobkyne ďalej objektívne vyplývala z:-reálnej držby pozemku, ktorý bol oplotený
a o ktorý sa sama starala a na svoje vlastné náklady udržiavala, pričom obci Rybany platila a stále platí
dňa z nehnuteľností, -výstavby rodinného domu na spornom pozemku na základe riadneho stavebného
povolenia so súhlasmi dotknutých orgánov, ktorý sa na pozemku nachádza doteraz, je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, ktorá tu od detstva býva a je tu prihlásená k trvalému pobytu, -nikto žalobkyňu (ani
žalované 1/ a 2/ a ani ich právni predchodcovia) počas celej doby držby nenapádal a nespochybňoval (a
to nielen vo vlastníctve, ale ani v držbe, v existencii rodinného domu postaveného na pozemku, vyplatení
kúpnej ceny za pozemok a pod.) - počas celej doby nikdy voči žalobkyni nesmerovala žiadna žaloba
alebo iné podanie. Pokiaľ ide o nepreukázanie vyplatenia sumy 6.666,- KČs, žalobkyňa nenašla doklad
o zaplatení tejto sumy, keďže v čase jej platenia mala 4 roky. Od rodičov však vie, že táto suma bola
zaplatená a aj z tohto dôvodu právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/ nikdy žalobkyňu ani jej rodičov
nežalovali (ani len nevyzývali) k zaplateniu kúpnej ceny. Pri výsluchu žalovaných 1/ a 2/ tieto potvrdili,
že nevedia súdu predložiť žiadnu listinu preukazujúcu, že by si ich právni predchodcovia voči žalobkyni
alebo jej rodičom uplatňovali nárok na zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti. Konštatovanie súdu v bode
46 odôvodnenia považuje za mylné. Terajšia parc. registra ,,E" (evidovaná na mape určeného operátu),
na ktorú si žalobkyňa uplatňuje nárok v celom rozsahu, je časťou pôvodnej pozemkovoknižnej parcely
č. 1055 (evidovanej na pozemkovej mape), kde časť v šírke 14,25 m (šírka terajšej EKN 1055) bola v
roku 1954 odpredaná rodičom žalobkyne a zvyšná šírka bola v minulosti prevedená susedom. V dohode
z roku 1954 sa výslovne uvádza, že predmetom prevodu je časť parcely č. 1055 v katastrálnom území
Rybany, pričom konkrétna časť je ďalej vymedzená šírkou 14,25 m aj dĺžkou (po celej dĺžke parc. č.
1055) a tiež polohou - vedľa O. a W. D.. Právni predchodcovia žalobkyne sa následne ujali držby takto
vymedzenej časti pozemku, tento oplotili a v takomto stave je od 50. rokov doteraz. Aj v súčasnosti je
šírka pozemku 14,25 m a vlastníkom susedného pozemku je rodina D. - v súčasnosti dcéra H. Z., rod.
D., bytom W.. XX (jedná sa o pozemky parc. registra ,,C" č. 1055/3, 1055/4 a 1055/6, zapísané na
liste vlastníctva č. XXX). Na základe vyššie uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo aby vo veci rozhodol sám spôsobom,
že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.



4. Žalované 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd posúdil dobromyseľnosť s ohľadom
na všetky okolnosti, t. j. aj dobromyseľnosť jej právnych predchodcov. Súčasne sa však v odôvodnení
rozsudku vysporiadal aj s dobromyseľnosťou žalobkyne. Žalobkyňa nemohla byť v danom prípade
dobromyseľná, a to i napriek tomu, že bola o svojom vlastníctve k pozemku subjektívne presvedčená. To,
že žalobkyňa nebola dobromyseľná nemôže zmeniť ani listina označená ako ,,Ocenenie dedičstva - D
1256/81" zo dňa 03.10.1981. Je pravdou, že počas celej doby nikdy voči žalobkyni nesmerovala žiadna
žaloba alebo iné podanie, avšak táto skutočnosť vyplynula hlavne z toho, že právni predchodcovia
žalovaných mali vedomosť o tom, že samotný predaj na základe Dohody zo dňa 07.06.1954
nebol zrealizovaný, nakoľko v jej závere bolo uvedené, že zmluva podlieha schváleniu, ku ktorému
však nedošlo. Právni predchodcovia nemali žiaden právny dôvod domáhať sa žalobou vlastníckeho
práva, pričom sami vedeli, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku svedčalo v ich prospech.
Rovnaký dôvod nedomáhať sa svojich práv voči žalobkyni mali právni predchodcovia žalovaných aj
v prípade zaplatenia kúpnej ceny. K zmene vlastníckeho práva z právnych predchodcov žalovaných
na právnych predchodcov žalobkyne nedošlo na základe Dohody zo dňa 07.06.1954, a preto ani
právni predchodcovia žalovaných nemali dôvod uplatniť si zaplatenie kúpnej ceny za pozemok súdnou
cestou. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že konštatovanie súdu v bode 46 napadnutého rozsudku
považuje za mylné. S týmto názorom však nesúhlasia a v tejto časti zotrvávajú na záverečnom vyjadrení
zo dňa 12.06.2017, ako aj na vyjadrení na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.03.2017, resp. vyjadrení
k žalobe zo dňa 23.09.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhli, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

5. Následne žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že jediným dôvodom,
prečo žalovaní resp. ich právni predchodcovia nepodali na žalobkyňu žiadnu žalobu alebo akékoľvek
iné podanie, bolo, že považovali pozemok parc. č. 1055 za odpredaný a z tohto dôvodu žalobkyňu
ani jej právnych predchodcov (rodičov) nikdy žiadnym spôsobom nenapádali ani nespochybňovali. Na
jednej strane žalovaná 1/ uviedla, že jej právni predchodcovia pociťovali krivdu, avšak toto tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázala. Je iluzórne myslieť si, že človek, ktorý pociťuje krivdu ohľadne
pozemku, neurobí absolútne nič pre to, aby sa domohol akýchkoľvek svojich práv. Právni predchodcovia
žalovaných videli, že po ,,ich" pozemku bezodplatne chodí žalobkyňa, tento v celosti užíva, nič zaň
neplatí a pod. Napriek tomu žiadny list, žiadna výzva, žiadne podanie na obecný úrad alebo iný správny
orgán, žiadne podanie na súd. Až keď bol právnym predchodcom žalovaných v konaní ROEP doručený
výpis z návrhu registra, títo zistili, že v pozemkovoknižnej vložke nebola vykonaná zmena vlastníckeho
práva k pozemku parc. č. 1055, že spracovateľ registra ako vlastníkov tohto pozemku v návrhu registra
uviedol ich a teda že majú možnosť zarobiť a opätovne predmetný pozemok odpredať. Až od tohto
okamihu začali byť žalovaní aktívni. Pritom prvé kvalifikované podanie voči žalobkyni urobili žalovaní až
formou žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia doručenou súdu dňa 28. 01. 2016.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na
§ 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
7. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinného do 31.03.1964 (ďalej len „zákon
č. 141/1950 Zb.“) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré
sú v socialistickom vlastníctve.

8. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

9. Podľa § 25 zákona č. 141/1950 Zb. súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzíde. Stavby nie sú
súčasťou pozemku.

10. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.



11. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

12. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

13. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť
Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla
účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 131/1982 Zb.) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

17. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť
novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

18. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.

19. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo
lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje
i jej rozdelenie. Ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, okresný národný výbor
privolenie odoprie.

20. Podľa § 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej
a lesnej pôdy privolenie podľa § 1 nie je potrebné: 1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho
socialistického vlastníctva, 2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo
socialistická právnická osoba alebo 3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Rybany, obci Rybany, okresne Bánovce
nad Bebravou, evidovanej Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV
č. XXXX ako pozemok parc. registra. „E“ č. 1055 - orná pôda vo výmere 1.279 m2 v podiele 1/1.
Nakoľko sa žalobkyni nepodarilo v konaní preukázať žiaden titul, od ktorého by bolo možné odvodiť jej
dobromyseľnosť v tom, že jej predmetná parcela patrí, súd prvej inštancie neskúmal splnenie ďalších



predpokladov vydržania a na základe zisteného skutkového stavu a vyvodených právnych záverov
rozhodol tak, že žalobu napadnutým rozsudkom zamietol.

22. Odvolacie námietky žalobkyne spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím uplatnila dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP.

23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa §191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

25. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia a poukazuje na ne v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.

26. Vydržanie vo všeobecnosti je osobitný spôsob nadobudnutia vecných práv. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
zároveň zákonné predpoklady, ktoré správne uviedol aj súd prvej inštancie, a to a) oprávnenosť držby,
b) nepretržitosť plynutia vydržacej doby a c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je
skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci
právny dôvod, stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

27. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho
vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci, resp. za oprávneného z vecného bremena. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec alebo právo nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie,



ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 260/2008). Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako
podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má
objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého /putatívneho/) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo
(okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie
súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

28. Funkciou inštitútu vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), že je jej vlastníkom so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie
tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu,
o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul
vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2
Cdo 236/2012,uznesenie NS SR 5 Cdo 228/2012, uznesenie NS SR 5 Cdo 107/2008, uznesenie NS
SR 6 Cdo 47/2012 atď.).
29. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu
zamietol z dôvodu, že v danom prípade na základe vykonaného dokazovanie nebolo preukázané,
že by sa žalobkyňa stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a to z dôvodu, že nebola
dobromyseľným držiteľom rovnako, ako jej právni predchodcovia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky
vydržania, a to požiadavku dobromyseľnosti, nakoľko svoje tvrdenia o oprávnenej držbe nepreukázala
a tieto boli i vyvrátené vykonanými dôkazmi pred súdom prvej inštancie.

30. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
dňa 07.06.1954 uzavreli právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ písomnú dohodu, na
základe ktorej mali právni predchodcovia žalobkyne nadobudnúť časť z nehnuteľnosti parc. č. 1055,
k.ú. Rybany, za kúpnu cenu 6.666,- Kčs s tým, že v závere zmluvy je výslovne uvedené, že: „Zmluva
podlieha schváleniu“. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na vtedy platné a účinné
znenie zákona č. 141/1950 Zb. a zákona č. 65/1951 Zb., v zmysle ktorého sa na prevod nehnuteľnosti a
na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy vyžadovalo privolenie okresného národného výboru
a taktiež správne poukázal na vyššie uvedené zmluvné dojednanie, v ktorom je výslovne uvedené, že
predmetná dohoda podlieha schváleniu. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala v konaní, že by takýto súhlas
bývalého ONV udelený bol, dokonca žalované 1/ a 2/ predložili II. stupňový výmer Krajského národného
výboru v Nitre, z ktorého vyplynulo, že druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie Okresného národného
výboru v Bánovciach nad Bebravou, ktorým zamietol udeliť súhlas s prevodom nehnuteľností zapísaných
v k.ú. Rybany, parc. č. 1055 a 1056, č. vl. XXX, potom z týchto okolností súd prvej inštancie vyvodil
správny právny záver o dobromyseľnosti, resp. nedobromyseľnosti právnych predchodcov žalobkyne,
keď uviedol, že právni predchodcovia žalobkyne nekonali v rámci ospravedlniteľného právneho omylu
a so zreteľom na skutkové okolnosti, za ktorých vstúpili do užívania predmetnej nehnuteľnosti, nemohli
byť objektívne v dobrej viere, že došlo k prevodu nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobkyne boli
s obsahom zmluvy oboznámení, čo potvrdili svojimi podpismi, preto im museli byť zrejmé skutočnosti
spôsobilé vyvolať pochybnosti o nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Keďže naviac omyl
vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného
v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22 Cdo 490/2001 z 10. októbra 2002), právnych predchodcov žalobkyne nemožno považovať za
dobromyseľných držiteľov.

31. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pri riešení právnej otázky splnenia podmienok vydržania
sporného pozemku žalobkyňou sú pritom bezprostredne významné nie okolnosti týkajúce sa jej právnych
predchodcov (teda to, či, ako, kedy a na základe čoho vstúpili do ich užívania), ale okolnosti týkajúce sa
priamo osoby žalobkyne. To však neznamená, že relevantné okolnosti na strane právnych predchodcov



žalobkyne nemajú vplyv na jej samotný postoj k veci a že by nemali akýkoľvek zásadný význam napr.
aj z hľadiska započítania doby oprávnenej držby.

32. Čo sa týka žalobkyne samotnej, tak táto odvodzovala v konaní svoju dobromyseľnosť nielen od
tvrdenej dobromyseľnosti svojich rodičov ako právnych predchodcov (ktorá bola v konaní preukázateľne
vyvrátená), ale aj od ďalších okolností, medzi ktoré zaradila najmä: a) bývanie v dome postavenom
na predmetnom pozemku od jej detstva, jeho užívania so záhradou spoločne s rodičmi, b) rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp.zn. D 1256/81 zo dňa 05.10.1981 v dedičskom konaní
po jej otcovi, poručiteľovi V. D., zomr. XX.XX.XXXX, predmetom ktorého bol podľa jej tvrdenia dom
spolu s predmetným pozemkom, c) starostlivosti o predmetný pozemok, ktorý bol oplotený, d) platenia
daní z nehnuteľnosti, e) výstavby rodinného domu na predmetnom pozemku a to na základe riadneho
stavebného povolenia so súhlasom dotknutých orgánov, v ktorom má trvalý pobyt, f) nikto žalobkyňu (ani
žalované 1/ a 2/ a ani ich právni predchodcovia) počas celej doby držby nenapádal a nespochybňoval
vo vlastníctve, držbe, v existencii rodinného domu postaveného na pozemku, vyplatení kúpnej ceny za
pozemok a pod. a počas celej doby nikdy voči žalobkyni nesmerovala žiadna žaloba alebo iné podanie.

33. Súdna prax judikovala, že posúdenie otázky, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vzniknúť
vecné právo, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Z
rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp.zn. D 1256/81 zo dňa 05.10.1981 nevyplýva, že by
žalobkyňa zdedila po poručiteľovi, svojom otcovi V. D., zomr. XX.XX.XXXX, aj predmetnú nehnuteľnosť,
z ktorého právneho titulu vychádzala pri svojom procesnom útoku ohľadom vydržania. Keďže dobrá
viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať
i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo, možno uviesť, že práve v tomto smere
nemožno vyvodiť dobromyseľnosť žalobkyne. Keďže dobrá viera zaniká v okamihu, resp. ani nevzniká,
kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu
vec právom patrí, žalobkyňa nemohla byť vzhľadom k objektívnym skutočnostiam dobromyseľná v držbe
predmetného pozemku.

34. Preto ani ocenenie predmetného pozemku Miestnym národným výberom v rámci dedičského
konania dňa 03.10.1981 odvolací súd nepovažuje ani len za domnelý právny úkon spojený s
nadobudnutím vecného práva, resp. vlastníctva. Vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobkyne s poukazom
na uvedené ocenenie a samotné užívanie predmetného pozemku a s ním spojené typické aktivity, ktoré
dotvárajú subjektívnu predstavu držiteľa (starostlivosť, oplotenie, platenie daní z nehnuteľností), je bez
zodpovedajúceho právneho titulu v rozpore s právnou úpravou upravujúcou inštitút vydržania.

35. Pokiaľ ide o rozsah vydržania predmetnej parcely z hľadiska jej výmery, resp. rozdelenia, tak táto
otázka sa stala po uvedených úvahách právne irelevantnou a z toho dôvodu považuje odvolací súd za
nadbytočné sa ňou zaoberať.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň podľa § 387 ods. 2 CSP vo zvyšku poukazuje na vecne
správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).