Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/150/2013 z 21. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. októbra 2013, sp. zn. 2CoE/150/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3700898664.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/150/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3700898664.1 | 2013-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f32cbdc4-2782-473c-b4ce-a69f13d5dcd5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3700898664.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/150/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3700898664
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3700898664.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TH COMPUTER spol. s r.o., naposledy so sídlom v
Považskej Bystrici, Centrum 18/23, IČO: 31 570 160, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie
53,24 Eur, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.
februára 2013, č.k. 1Er/809/2000 - 10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
v druhom výroku exekúciu zastavil a v treťom výroku súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej,
so sídlom exekútorského úradu v B. Z., I.. A. K. XX/XX, trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie
vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku a § 19 a § 107
ods. 4 O.s.p. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného zistil, že dňa 06.08.2009 bol
povinný ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k.
36CbR/124/2005-60 zo dňa 28. mája 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2009, zrušil
spoločnosť bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol
po začatí exekúcie (03.05.2000) dňa 06.08.2009 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú
spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať (§ 107 ods.
4 O.s.p.). Na základe uvedeného je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná
a z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť
povinného, nakoľko podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie exekúciu nebolo
možné zastaviť pre nemajetnosť povinného. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku. Dôvodil, že súdna exekútorka má právo na
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí,
že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností
ku dňu 06.08.2009 bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno
uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie
ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2
Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade,
že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný.
Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia



bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po
preskúmaní veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri
vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho
výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal právny predchodca
oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2000, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný
ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu upovedomenie
o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk. Až dňa 02.07.2009 došlo k zrušeniu
povinného a dňa 06.08.2009 k jeho výmazu z obchodného registra, pričom do tohto momentu ako
vyplýva z obsahu exekútorského spisu súdna exekútorka v konaní neoznámila oprávnenému prípadnú
zistenú nemajetnosť, resp. nefunkčnosť povinného. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemohol ani pri
vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného
registra. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na
zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.01.2002. Poukázal aj na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie
oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie.
Okrem uvedeného súd prvého stupňa prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované
v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou
(profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i
na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Vzhľadom
na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd
prvého stupňa súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich
vyúčtovania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Mgr. Ing.
Oľga Hlucháňová, a to proti výroku, ktorým jej súd prvého stupňa nepriznal trovy exekúcie. Podľa jej
názoru súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď v danom prípade mal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku a pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uviedla, že keďže do 31.02.2002 nebolo výslovne určené v právnom predpise (Exekučnom poriadku),
ako postupovať v prípade daného skutkového stavu alebo v danej procesnej situácii, musí sa aplikovať
na danú právnu skutočnosť rovnocenná právna skutočnosť, za použitia zásad analógie práva, ktorá
je upravená výslovne v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V takomto prípade, ak súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie nesprávne aplikoval právnu skutočnosť na skutkový a právny stav, t.j.
ak exekúciu zastavil nesprávne podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, postupoval nesprávne,
pretože v prípade nemajetnosti ide vždy o dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť, ustanovený §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Vyslovila názor, že je bezpredmetné aplikovať a postupovať
pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.01.2002, pretože
dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zodpovedá iba procesný
postup ustanovený v § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého je povinný exekučný súd nielen rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale je aj
povinný ich úhradou zaviazať oprávneného. V tejto súvislosti poukázala na právny názor vyslovený v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo/21/11 zo dňa 28.01.2013. Navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnej exekútorke
zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie.

K podanému odvolaniu súdnej exekútorky sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa so
stanoviskom súdu prvého stupňa vyplývajúceho z napadnutého uznesenia plne stotožňuje.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.



Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže
súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený
na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej dňa 03.05.2000, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 53,24 Eur (1.604,- Sk), a to na poklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Považská Bystrica (právneho
predchodcu oprávneného) sp. zn. 6/1999-1-PPN/n zo dňa 02.09.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 22.09.1999.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 36CbR/124/2005-60 zo dňa 28. mája 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2009, súd
zrušil bez likvidácie spoločnosť TH COMPUTER spol. s r. o. Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO 31
570 160 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 2087/R.
Následne bol dňa 06.08.2009 povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného,
keďže tento bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný a teda ako subjekt práv a
povinností zanikol.

Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235
ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však
uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba
pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený
v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie
- zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 03.05.2000 a povinný bol ako obchodná
spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 06.08.2009, t.j. až po viac ako deviatich rokoch po
začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd zároveň
konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, bolo do
Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom
predmetné exekučné konanie začalo dňa 03.05.2000. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235



ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie
trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd
poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá
možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj
zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 12/2005 zo dňa 13.01.2005 konštatoval, že ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia
opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu
aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom
v jeho uznesení sp. zn. 5 M Cdo 21/2011 zo dňa 28.01.2013, na ktoré poukázala súdna exekútorka
a podľa ktorého je v takýchto prípadoch potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť na základe analógie
procesného práva podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na existenciu citovaných
zákonných prechodných ustanovení § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré explicitne upravujú
použitie ustanovení Exekučného poriadku v konaniach začatých pred 01.02.2002, tak, že tieto konania
sa dokončia podľa doterajších predpisov, je podľa názoru odvolacieho súdu rozširovanie dôvodov
na zaviazanie oprávneného k náhrade trov exekúcie na základe zásad analógie procesného práva
neprípustné. Podľa právneho názoru krajského súdu je v danom prípade potrebné zotrvať na právnych
záveroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených napríklad v uznesení sp. zn. 2 M Cdo
15/2011 zo dňa 27.09.2012 a aplikovať § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení platnom a
účinnom do 31.01.2002.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .