{"guid": "134e4792-28fc-44ff-9014-c3fdecf1f051:43aed003-cbb8-4f20-af2a-704a467671f2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2", "spisova_znacka": "5CoE/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/41/2017 z 28. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. júna 2017, sp. zn. 5CoE/41/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2", "identifikacne_cislo": "8415202384", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43aed003-cbb8-4f20-af2a-704a467671f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/41/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202384
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415202384.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: Z. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX/XX, L., o vymoženie 149,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 10Er/150/2015-18 zo dňa 26.06.2015
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. O. M. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1, 3, 4; 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 40 písm. a), b); 45  Zákona o rozhodcovskom konaní.

3. Konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu a k nej prináležiace všeobecné podmienky a dospel k
záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť a to pre ich rozpor
so zákonom.

4. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou takýchto zmlúv sú všeobecné
formulované predtlačené ustanovenia, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

5. Predmetná poistná zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka
(účinného v čase uzavretia zmluvy), pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle
ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že povinný pri uzatváraní zmlúv
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom dôkazné bremeno
v tomto smere zaťažuje vždy (výlučne) dodávateľa a táto zmluva tiež spĺňa druhý znak spotrebiteľskej
zmluvy spočívajúci v tom, že jej ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené.

6. Pre naplnenie definície neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musia byť súčasne splnené
dve podmienky. Musí ísť o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne musí ísť o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne
dojednané.



7. Na poslednej strane Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (všeobecných obchodných podmienok oprávneného), ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, oddelene,
ale pritom súčasne na tej istej listine ako uvedené všeobecné obchodné podmienky oprávneného, je
uvedené osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 (k uvedenej poistnej zmluve), ktoré je oprávneným
a povinným osobitne podpísané, a v rámci ktorého (v jeho bode 2.) je upravená rozhodcovská doložka
nasledovne: \"Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.\"

8. Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, teda nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je obmedzené právo \"slabšej\" zmluvnej strany
domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

9. Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 1  a ods. 2 OZ tzv. neprijateľnou
podmienkou, pretože spôsobuje značnú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská doložka bola
vyhotovená na predtlačenom formulári (spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami zmluvy), teda
spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah, a preto podľa § 53 ods. 2 OZ ju nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Neprijateľnosť (presne) takejto rozhodcovskej doložky (u tohto oprávneného) bola vyslovená už aj v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp.zn.:7CoE 103/2014 z 29.9.2014.

10. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako
každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

11. Vzhľadom na uvedené exekučný súd konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,
ktorý má zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti
exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné
ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné
ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter, pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú
povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok
priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní (z.č. 244/2002 Z.z.), ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z
ustanovenia § 45 z.č. 244/2002 Z.z. preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na
základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením,
teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo
b) z.č. 244/2002 a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť
návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak
povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich
zistí, žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Tento záver je aj v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Exekučný súd je
v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane
súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (i na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa



ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, a následne by
mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v rozpore.

12. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

14. V odvolaní namietal, že ak súd chce vyhlásiť podmienku za neprijateľnú, nestačí, keď iba podradí túto
podmienku pod nejaké ustanovenie prílohy smernice, ktoré vymedzuje možné neprijateľné podmienky,
lebo tento zoznam neprijateľných podmienok neslúži ako tzv. black list. Bez skutkového naplnenia
predpokladov obsiahnutých v ust. § 53 ods. 1 nemôže súd na zistený skutkový stav aplikovať dispozíciu
tejto právnej normy. Súd musí preukázať, na akom skutkovom základe môže tvrdiť, že nejde iba o
bežnú nerovnováhu v právnom postavení spotrebiteľa a dodávateľa, ale ide o hrubú nerovnováhu.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ide tu o možnosť dohody medzi zmluvnými stranami. Táto dohoda
je premietnutá v XV. časti ods. 2 VPP ako povinnosť poisťovne ustanoviť rozhodcovský súd. V prípade
oprávneného k takej dohode došlo, lebo strany sa nedohodli na konkrétnom rozhodcovi, ale na
povinnosti poisťovne vybrať rozhodcov resp. rozhodcovský súd. Po rozhodnutí rozhodcovského súdu
sa môžu zmluvné strány domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského súdu na všeobecnom súde.
Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať
alebo neprijať, má dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby. Existuje právo oboch zmluvných strán
podmienky individuálne odmietnuť. Podmienku môže navrhnúť ktorákoľvek strana a teda aj dodávateľ
v rámci štandardnej zmluvy. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má
zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Záznam o potrebách klienta ako výsledok zákonom
požadovanej činnosti sprostredkovateľky je garantom správnosti, pravdivosti jeho obsahu vo vzťahu
ku klientovi. Sprostredkovateľ poistenia ešte pred uzavretím zmluvy bol povinný informovať klienta
úplne, pravdivo, jasne a zreteľne, pričom nesmel vynechať nijaké informácie o možných sankciách
v prípade porušenia zmluvy. Exekučný súd tiež postupoval v rozpore s európskym právom, lebo
nevyzval oprávneného pred vydaním rozhodnutia, aby sa k ex offo názoru vyjadril. Súd ďalšie dôvody
ako tie, ktoré sú upravené v ust. § 45 od. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súdu nie sú
zverené. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Súd
nezdôvodnil potrebu aplikácie spotrebiteľského práva, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúceho z
rozhodcovského rozsudku a okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd svoje rozhodnutie
riadne neodôvodnil. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva,
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku.
Oprávnený tiež namietal, že exekučný súd svojim postupom porušil zákon, pretože dokazovanie v
konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie.

15. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby poverenie na výkon exekúcie bolo
vydané.

16. Krajský súd v  Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich
z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania  (§ 385 CSP a contrario) a  dospel k  záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy - ďalej len
\"OZ\") spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona (čo je aj vyššie
uvedená poistná zmluva) a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.



19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka.\") To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá
medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011,  sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

24. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti
konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť
skúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako
procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v § 188 Civilného sporového poriadku, keďže zákon umožňuje
posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným.
Dokazovanie v tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k
zmareniu účelu exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí
exekúcie. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach
exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa



ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý
mal za následok neudelenie poverenia. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka odňatia možnosti
konať pred súdom bola neopodstatnená, lebo namietaným postupom súdu prvej inštancie nebola
znemožnená realizácia procesných práv oprávneného.

25. Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúca zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším
súdnym úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu
súdnemu úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny
úradník je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. koná podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných
príslušných listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia
vo vzťahu k otázke možnosti vydania poverenia, alternatívne, zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

26. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom
exekučného súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky v podobe
predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na
tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie
pretlačeného formulára poistných podmienok) aj ďalšie zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR  sp. zn. 6M
Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva
s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej
predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.
Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

28. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom
majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

29. Možno preto konštatovať, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný
význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v  XV. časti všeobecných poistných podmienok
v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako
exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie,



ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú
dotknuté.

30. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd
prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

31. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

32. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a  preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v  súlade s  ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/150/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "6d318691-89bc-42ef-8011-da21f171d91e:8c7fad73-6cbc-44ae-bcc5-4cb059bdaafd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4113241896.1", "spisova_znacka": "7CoE/103/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/103/2014 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113241896.1"}, {"guid": "b814c960-ba64-407d-bc15-9d49a19a6c96:c10dab76-95eb-4ee4-a9eb-e9b303e44314", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/150/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Er/150/2015 z 25. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2015-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b814c960-ba64-407d-bc15-9d49a19a6c96:c10dab76-95eb-4ee4-a9eb-e9b303e44314"}], "citovane_v": []}