Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/200/2018 z 19. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. februára 2019, sp. zn. 5Co/200/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3514209829.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/200/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3514209829.1 | 2019-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9231d5ce-6133-4e89-9004-32877728f5c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3514209829.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/200/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514209829
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3514209829.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava,
Dr. Vl. Clementisa 10, IČO 35 855 673, proti žalovanej R. X., bytom R., Y. XXX/XX, t.č. bytom R. útulok,
R., B. XXX/X, o zaplatenie 1.124,90 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/447/2014-61 zo dňa 12. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o splatnosti peňažného
plnenia žalovanej žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 724,90 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 26.07.2013 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 28 % (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 42 ods.
1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 420 ods. 1, §
442 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 1.124,90 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
26.07.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Nárok pozostáva z nedoplatku za poskytnuté služby
vo výške 724,90 eur a zo škody vo výške 400,- eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že strany uzatvorili dňa 11.03.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve
dňa 11.03.2013. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa žalobca zaviazal žalovanému zabezpečiť
služby určené v zmluve a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné
obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými žalobcom. Žalovaná doteraz žalobcovi neuhradila
sumu 724,90 eur a preto ju súd zaviazal na jej zaplatenie, pričom námietky voči vyúčtovanej sume za
poskytnuté služby nemala. Pokiaľ ide o náhradu škody, žalobca sa jej domáhal z dôvodu, že žalovanej
odpredal mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa žalovaná zaviazala
zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila a zároveň neplatila včas
a riadne za žalobcom poskytované služby. Žalobcovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v danej veci žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
z dôvodu ktorého vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil tým, že
žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 64 %, žalovaná v rozsahu 36 % a preto žalobcovi priznal



náhradu trov konania vo výške 28 %, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku svojim
rozhodnutím vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie nie je schopná splatiť v plnom rozsahu sumu 724,90 eur a odvoláva sa
proti náhrade trov konania vo výške 28 % a taktiež výške 5,5 % ročnému úroku z omeškania. Dlhodobo
sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, od 05.03.2018 nastupuje na odvykaciu protitoxikomanickú
liečbu, ktorú má nariadenú súdom. Poberá invalidný dôchodok vo výške 136,70 eur mesačne a sú voči
nej vedené viaceré exekučné konania. Požiadala o možnosť splatiť dlh prostredníctvom mesačných
splátok.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná poukazuje na nepriaznivú finančnú
situáciu z dôvodu ktorej nie je schopná dlh s príslušenstvom uhradiť jednorázovo a žiada povoliť splátky.
Nie je mu známa sociálna a finančná situácia, a preto sa k nej ani nemôže vyjadriť, ale súhlasí, aby súd
žalovanej povolil uhradiť dlh s príslušenstvom v mesačných splátkach, pričom výšku splátky ponecháva
na úvahe súdu. Napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom a trvá naďalej aj na
úhrade úrokov a trov konania v splátkach.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku
I. o splatnosti peňažného plnenia žalovanej žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov.

5. Odvolaním žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti výroku I. a vo
výroku III., preto odvolací súd, súc viazaný rozsahom odvolania žalovanej (§ 379 CSP), preskúmaval
iba tieto odvolaním žalovanej napadnuté časti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti
sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

6. V predmetnom spore súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 724,90 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 26.07.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 28 % (výrok III.). Žalovaná požaduje, aby jej
dlh súd povolil splácať v mesačných splátkach z dôvodu, že nie je schopná splatiť predmetnú sumu v
plnom rozsahu.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že žiadosť žalovanej o povolenie splácať žalobcovi priznané peňažné
plnenie v splátkach, a teda odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti
peňažného plnenia žalovanej žalobcovi, nie sú dôvodné. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie
a ani v odvolacom konaní nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o
svojej finančnej a osobnej situácii. Svoje tvrdenia, ktoré podľa nej odôvodňujú povolenie splatiť žalobcovi
priznané plnenie v splátkach, tak nijako nepreukázala.
9. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by bolo
dôvodné žalovanej povoliť splniť žalobcovi priznané peňažné plnenie v splátkach. Odvolací súd preto na
základe vyššie uvedených záverov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o určení
splatnosti peňažného plnenia žalovanej žalobcovi podľa 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Rovnako tak odvolací súd považoval za vecne správny aj napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania. Žalobe žalobcu proti žalovanej bolo (bez ohľadu na príslušenstvo)
rozsudkom súdu prvej inštancie v rozsahu 724,90 eur vyhovené a vo zvyšnej časti v rozsahu 400,- eur
bola zamietnutá, žalobcu preto možno považovať za v spore úspešnú stranu v rozsahu 64 % a žalovanú



v rozsahu 36 % a z toho dôvodu má žalobca v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v rozsahu 28 %. Ustanovenie § 257 CSP stanovuje možnosť, aby konajúci súd
výnimočne úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Keďže však žalovaná v spore tvrdenia o svojich pomeroch, ktoré by mohli byť za určitých
okolností dôvodom na aplikáciu § 257 CSP a teda nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi celkom
alebo sčasti, nijako nepreukázala, nebol dôvod na použitie tohto zákonného ustanovenia. Rozhodnutie o
povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie /výrok III. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie/ je preto vecne správne.

12. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovanej nič nebráni obrátiť sa so svojou žiadosťou o plnenie
svojho záväzku v splátkach na žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu nezaujal voči
režimu opakovaného plnenia negatívne stanovisko.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).