Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/17/2013 z 6. 10. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. októbra 2014, sp. zn. 3Sž/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010106.1 Najvyšší súd | 3Sž/17/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:9013010106.1 | 2014-10-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e778ebd7-bee1-4903-bee8-482040d636f0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010106.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010106
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Gerdová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9013010106.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a
sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o.,
Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska
cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava,
v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/044/2013 zo dňa
12.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/044/2013 zo dňa 12.06.2013 p o t v
r d z u j e.

Navrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,
Bratislava.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. RP/044/2013 zo dňa 12.06.2013 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla, že
navrhovateľka ako vysielateľ porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o
vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.)
tým, že „ časový úsek od cca 18:25:07 hod. do cca 18:55:06 hod. programu Agent, ktorý ma miloval
odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 02.12.2012 o cca 16:55 hod., ktorý zodpovedá
štvrtému 30-minutovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušil zaradením
reklamy, a to o cca 18:26:54 hod. a o cca 18:49:27 hod.“, za čo navrhovateľke uložila podľa ust. § 64
ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona
č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 319 €.

Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na daný program sa vzťahuje ustanovenie § 35 ods.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. a program je možné prerušiť jedným reklamným prerušením na každý 30-
minútový časový úsek. Znenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. ustanovuje, že na každý jeden
30-minútový časový úsek audiovizuálneho diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy. Z
uvedeného vyplýva, že počet reklamných prerušení audiovizuálneho diela je rovný počtu kompletných
30-minútových časových úsekov audiovizuálneho diela. Posúdením skutkového stavu Rada zistila, že
predmetný program bol vo štvrtom 30-minútovom časovom úseku dvakrát prerušený zaradením reklamy.



V predmetnom audiovizuálnom diele teda počet reklamných prerušení prevýšil počet kompletných 30-
minútových časových úsekov, čo je v rozpore s vyššie uvedeným výkladom § 35 ods. 3 zákona č.
308/2000 Z.z.

Vzhľadom na vyššie uvedené Rada rozhodla, že účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v § 35
ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že program „Agent, ktorý ma miloval“

počas štvrtého 30-minútového časového úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušil
zaradením reklamy.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas odvolanie - opravný prostriedok. Navrhovala,
aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Rady a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že jazykový
výklad ust. § 35 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. je nejednoznačný a je možné z neho vyvodiť viacero
interpretácií. Jenou z nich je výklad, ktorý uplatnila Rada v napadnutom rozhodnutí a síce, že
vysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý dokončený (kompletný 30-minútový časový úsek).
Navrhovateľ namietal, že obmedzenie prerušenia vysielaného obsahu programovej služby síce vyplýva
zo zákonného ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o vysielaní, avšak predvídateľnosť tohto ustanovenia je
absolútne nedostatočná, keďže umožňuje mnohopočetný a nejednoznačný výklad. Takýto nedostatok
nie je možné odstrániť ani aplikačnou ani interpretačnou praxou Rady.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08.10.2013 k opravnému prostriedku navrhla, aby najvyšší súd
rozhodnutie č. RP/044/2013 zo dňa 12.06.2013 potvrdil. Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000
Z.z. je v otázke dĺžky trvania časového úseku, ktorý je možné prerušiť reklamou alebo telenákupom úplne
jednoznačné „...pri vysielaní audiovizuálneho diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy
alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 07.10.2014 po preskúmaní dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku a oboznámení sa s vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, s
obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 119-PLO/O-1052/2013, obsahom rozhodnutia Rady č.
RP/044/2013 zo dňa 12.06.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Preskúmaním veci senát zistil, že odporkyňa podaním opravného prostriedku tvrdila nesprávnosť
výkladu ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v rozhodovacej činnosti odporkyne.

Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších zmien a
doplnkov pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, 34)okrem seriálu, série,
dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením
reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie
tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu,
série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu
na ich trvanie.

Podľa čl. 20 ods. 1 Smernice č. 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom,
iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania
audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) členské štáty
zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení
prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli
dotknuté práva držiteľov práv.



Podľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem
viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských
programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované
obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou
reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v
prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je
možné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Zákon č. 308/2000 Z.z. nestanovuje na účely vysielania reklamy definíciu čistého alebo hrubého
časového úseku (§ 35 ods. 3), ale stanovuje len, že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné
prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Na základe uvedeného je preto možné dospieť k záveru,
že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci.
Odporkyňa preto v tomto prípade postupovala správne, ak pri posudzovaní dodržiavania povinnosti
vysielateľa na prerušenie programu a zaradenie reklamy vychádzala z celkovej dĺžky trvania diela
vrátane času trvania reklamných prerušení. Takýto postup je podľa názoru najvyššieho súdu možné
akceptovať len za predpokladu, že vysielateľ dodrží zákonom stanovený časový rozsah vysielania
reklamy a telenákupu.

Senát poukazuje na to, že vo vzťahu k navrhovateľke je výklad dotknutého ustanovenia § 35 ods. 3
zákona č. 308/2000 Z.z. dostatočne ustálený rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, napr. rozsudok
šiesteho senátu zo dňa 19.03.2014 vo veci sp. zn. 6 Sž/11/2013 [MAC TV s.r.o. c/a Rada pre vysielanie
a retransmisiu], ktorá potvrdila správnosť jeho aplikácie odporkyňou vo vzťahu k vysielateľovi v skutkovo
obdobnej veci, a poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/9/2013 a sp. zn. 3Sž/11/2013.
Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je v otázke dĺžky trvania časového úseku, ktorý
je možné prerušiť reklamou alebo telenákupom úplne jednoznačné „...pri vysielaní audiovizuálneho
diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový
úsek“. Z pojmu „každý 30-minútový časový úsek“ vyplýva, že úsek je definovaný ako celok, to znamená
dokončený. V danom prípade išlo o program, ktorý presahuje 30 minút a dikcia zákona je pre tento
prípad jednoznačná a podmienky predvídateľnosti právnej normy neboli dotknuté.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa §
2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu v
znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.



Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.