Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/148/2012 z 13. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. marca 2013, sp. zn. 6S/148/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012200649.3 Krajský súd Košice | 6S/148/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012200649.3 | 2013-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ad25519-f472-4204-aac6-fee869fc7962 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012200649.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/148/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200649
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200649.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Mikuláš Vareha - VENIKOM, 076
33 Slovenské Nové Mesto č. 270, IČO: 35 479 345, právne zastúpený JUDr. Martinou Gombosovou,
advokátkou, Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa
20.03.2012, č. 1020503/1/430079-518107/2012/5081, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 13.06.2012, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 14.06.2012, sa žalobca cestou
svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.
1020503/1/430079 - 518107/2012/5081 zo dňa 20.03.2012, ktorým bola potvrdená daňová exekučná
výzva Daňového úradu Trebišov č. 740/320/160 - 43737/11/Šol zo dňa 29.12.2011 a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Daňový úrad Trebišov, postupujúc podľa § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., vydal dňa 29.12.2011 pod
č. 740/320/160-43737/11/Šol daňovú exekučnú výzvu, ktorou žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 4.171.308,94 eur. Zároveň žalobcu upozornil,
že ak tento daňový nedoplatok v určenej lehote nezaplatí, vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového
exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke. Predmetnú daňovú exekučnú
výzvu prevzal zástupca žalobcu dňa 03.01.2012, o čom svedčí doručenka preukazujúca doručenie
zásielky do vlastných rúk.

Proti doručenej daňovej exekučnej výzve podal žalobca v zákonnej lehote 15 dní odvolanie, o ktorom
žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol tak, že túto daňovú exekučnú výzvu rozhodnutím č.
1020503/1/430079 - 518107/2012/5081 vydaným dňa 20.03.2012, z dôvodov v ňom uvedených potvrdil.

Tunajší súd uznesením zo dňa 6. septembra 2012 č. k. 6S/148/2012-43 podľa § 250d ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ust. § 248 písm. a) O.s.p. zastavil konanie
o zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil
predmetnú daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Trebišov a ktorou daňový úrad vyzval žalobcu na
zaplatenie daňového nedoplatku.



Na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 06.09.2012 Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave svojím uznesením zo dňa 30. januára 2013 č. k. 6Sžf/64/2012 zrušil
napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 6. septembra 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení najvyšší súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13. novembra 2012 sp. zn. 3Sžf/77/2012, s ktorými právnymi dôvodmi sa plne stotožnil, pritom,
okrem iného, uviedol, že: „V súdnom konaní sa vyskytla zásadná právna otázka, či daňová exekučná
výzva a rozhodnutie odvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti
- rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p.

Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp.
iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje
o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového
exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p.,
pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť
daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, to v
odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada.

Podľa § 76 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov znení neskorších predpisov do 15 dní
odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,

b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má
odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu
súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods.
5 písm. a) a b) zák. č. 511/1992 Zb., pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré
nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti
súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s
princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.), počíta
s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.

Z obsahu spisu mal odvolací súd osvedčené, že žalobca nevyčerpal možnosť súdneho prieskumu
zákonnosti exekučného titulu a jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného
titulu. Túto skutočnosť v ďalšom konaní preverí súd prvého stupňa. Pri prieskume zákonnosti daňovej
exekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada“.

Tunajší súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v jeho uznesení zo dňa 30. januára
2013, poukazujúc pritom na právne závery uznesenia najvyššieho súdu výzvou zo dňa 13. novembra
2012 nariadil vo veci pojednávanie na deň 7. marca 2013 z účasti ktorého účastníci ospravedlnili, preto
súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247
a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v obmedzenom rozsahu, teda iba



v rozsahu dôvodov podľa ust. § 76 ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 511/1992 Zb. a po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel k
záveru, že v preskúmavanom rozsahu rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v
súlade so zákonom, preto vyslovil rozsudkom, že žalobu zamieta, a to z ďalej uvedeného dôvodu.

Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného v uzneseniach najvyššieho súdu zo dňa 30. januára
2013, resp. 13. novembra 2012 daňová exekučná výzva podlieha iba v obmedzenom rozsahu súdnemu
prieskumu zákonnosti, a preto jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov uvedených v ust.
§ 76 ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 511/1992 Zb., pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po
nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu, pretože opačný výklad by podľa názoru najvyššieho súdu
viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného
konania, čo by bolo v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý princíp pri prechode do ďalšej úrovne právnej
ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Pretože v danom
prípade, ako to konštatoval aj najvyšší súd v zrušujúcom uznesení, z obsahu administratívneho spisu
žalovaného nevyplýva, že by žalobca osvedčil, že vyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti
exekučného titulu, keďže jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného titulu,
súd preto vec žalobcu rozhodol podľa stavu, ktorý tu bol v čase vydania žalovaného rozhodnutia (§
250i ods. 1, prvá veta O.s.p.) a preto uzatvoril, že žalobca neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo
ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová
exekúcia neprípustná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. pomerom hlasov 3 : 0 ako
nedôvodnú zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.