Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/55/2017 z 15. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2019, sp. zn. 6S/55/2017, ECLI:SK:KSPO:2019:8017200829.3 Krajský súd Prešov | 6S/55/2017 | ECLI:SK:KSPO:2019:8017200829.3 | 2019-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a90aa61a-fbed-4756-9ee2-28559fc70a7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8017200829.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8017200829.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu B.U., trvale
bytom G. L. č. 5, IČO: 35 117 982 právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so
sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102037250/2017
zo dňa 26. septembra 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.12.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102037250/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 100672947/2017 zo dňa 21.04.2017, ktorým prvostupňový správny orgán
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku vyrúbil daňovému subjektu, žalobcovi,
rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 20 467,67 EUR.
Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia sú vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom ako aj v
rozpore s právnym stavom. Súčasne v konaní došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, ktorý bol
na svojich právach ukrátený nielen samotným rozhodnutím, ale aj postupom správneho orgánu, pričom
nesprávnosť rozhodnutia a postupu vidí žalobca v nesprávnom a výlučne jednostrannom hodnotení
dôkazov ako žalovaným, tak aj prvostupňovým orgánom.

2. Daňový úrad Prešov v rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2012 vo veci vykonaných prác pre žalobcu spoločnosťou BS - STRONG s.r.o., a spoločnosťou
ECONTEC s.r.o. tieto práce spochybňoval a namietal, či skutočne došlo k ich realizácii. Správca dane
konštatoval, že žalobca nepreukázal konkrétnymi dôkazmi, že predmetné náklady zaúčtované na ťarchu
žalobcu a zahrnuté do daňových výdavkov boli vynaložené v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobcu; t.j. nepreukázal reálnosť realizácie vyfakturovaných prác, čím bolo porušené § 2 písm. i)
a j) zákona č. 595/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Žalobca v žalobe
zdôraznil, že nie je objektívne možné, aby od neho správca dane požadoval doklady a informácie,
ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt. Správca dane tak nemôže konštatovať neunesenie
dôkazného bremena u daňového subjektu; nepreukázanie daňovej opodstatnenosti. Nespoluprácu



alebo nekontaktnosť iných daňových subjektov nemožno nikdy pričítať na škodu daňovému subjektu.
Dôkazy požadované správcom dane boli tak nad mieru technických, ale aj právnych možností žalobcu.

3. Žalobca poukázal na to, že nevie ovplyvniť právnu existenciu jeho dodávateľov resp. dodávateľov
týchto dodávateľov. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/5/2010, z ktorého vyplýva, že nie je v
rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky, opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode. Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu vedúci k prevereniu si
dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa, obchodného partnera. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho bolo rozumné požadovať.

4. V súvislosti s neuznaním daňových výdavkov od spoločnosti ECONTEC, s. r. o., kde žalovaný správca
dane v protokole uviedol „Vychádzajúc z predpokladu, že spoločnosť ECONTEC s. r. o. vykonávala
ekonomickú činnosť v roku 2012, t. j. vykonávala aj stavebné práce a zemné práce pre rôznych
odberateľov, teda aj pre kontrolovaného platiteľa B. Y., potom tieto stavebné práce a zemné práce aj pre
kontrolovaného platiteľa B.U. musel vykonať ďalší dodávateľ a táto skutočnosť sa nedá inak preveriť, ako
v účtovníctve spoločnosti ECONTC s. r. o., ktorá sa toho času nenachádza sa na adrese sídla spoločnosti
uvedenej v Obchodnom registri SR.“Žalobca je toho názoru, že správca dane nespochybnil dodanie
stavebných prác pre žalobcu, ale spochybnil dodávateľsko-odberateľské vzťahy spoločnosti ECONTEC
s.r.o. Ak bolo žalobcovi poskytnuté materiálne plnenie, dodanie stavebných prác a žalobca disponuje
faktúrou s opisom poskytnutých služieb, žalobca tak vyčerpal dôkaznú povinnosť. Preukázanie opaku
je tak na správcovi dane, ktorý však neuniesol v danom smere dôkazné bremeno, keďže iba preniesol
povinnosť predkladať dôkazy na daňový subjekt a spochybnil dodávateľsko-odberateľské vzťahy so
spoločnosťou ECONTEC s.r.o. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na judikatúru Najvyššieho súd SR,
rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/19/2010, 6Sžf/10/2012, 8Sžf/5/2010, 3Sžf/8/2014, a.i. Žalobca
nie je povinný vyvracať skutočnosti, ktoré sú mimo jeho kontroly. V danej súvislosti poukázal na § 24
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., kde je jednoznačne stanovené, v
akom rozsahu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt.Toto ustanovenie nemožno extenzívne vykladať
na ťarchu daňového subjektu.

5. Žalobca uviedol, že žalovaný v rozpore so zákonom nahradil svedecké výpovede miestnym
zisťovaním, resp. získaval dôkazy z iných konaní, čím tak odoprel žalobcovi právo klásť svedkom otázky
a odňal mu možnosť vyjadriť sa, využiť právo upravené § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. To
sa týkalo výsluchu V. M., ktorý sa vyjadroval k svojim podnikateľským aktivitám, pričom žalobcovi nie
je zrejmé, akých konkrétnych skutočností a ktorých daňových subjektov sa táto výpoveď týkala, pričom
navyše k výsluchu došlo až vo vyrubovacom konaní, na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu k
protokolu. Žalobca sa tohto výsluchu nezúčastnil a nemohol tak klásť svedkovi otázky, z dôvodu že mu
zo strany zamestnankyne správcu dane bolo nesprávne oznámené, že tento výsluch sa neuskutoční, čo
nebola pravda, navyše aj na upovedomení o výsluchu bol uvedený nesprávny čas. Rovnako nesprávne
postupoval správca dane vo vzťahu k ďalšiemu svedkovi, E. K., konateľovi spoločnosti ECONTEC s.r.o.,
vo vzťahu ku ktorému vykonával kroky smerujúce k jeho výsluchu až v priebehu vyrubovacieho konania.

6. Žalobca ďalej namietal miestne zisťovanie, svedecké výpovede v rámci ústnych pojednávaní a listinné
dôkazy, získané v rámci dokazovania vykonaného správcom dane v inom daňovom konaní, čo žalobca
považuje za nezákonné, jednostranné v neprospech žalobcu, v rozpore s § 3 Daňového poriadku, čl.
38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, pričom vydané rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené.
Rozhodnutie obsahuje iba súhrn konkrétnych zistení, krokov správcu dane, bez riadneho odôvodnenia,
hodnotenia získaných dôkazov a zistených skutočností, bez odkazov na použité právne predpisy.
Žalovaný sa tiež v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými počas daňového
konania, resp. v podanom odvolaní. Zo strany správcu dane tak došlo k porušeniu § 46 ods. 6 a
8 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je tak zmätočné, nezrozumiteľné a absentuje riadne
odôvodnenie.

7. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu
zrušiť, a to v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ S.s.p. a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

II.



Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 02.03.2018 navrhol žalobu ako bezdôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, pričom by neboli
predmetom odvolania.

9. K námietkam žalobcu, že rozhodnutia správcu dane sú vydané v rozpore so zisteným skutkovýma
právnym stavom, že v konaní došlo postupom správcu dane k porušeniu procesných práv žalobcu,
pričom zistené dôkazy boli posudzované jednostranne, v neprospech daňového subjektu, žalovaný
uviedol, že tieto vyjadrenia sú všeobecné, nekonkretizované a nie je možné preto sa k nim relevantne
vyjadriť. Vo vzťahu k spochybňovaniu prác vykonávaných pre žalobcu spoločnosťami BS - STRONG
s.r.o. a pre spoločnosť ECONTEC s.r.o. žalovaný uvádza, že v priebehu daňovej kontroly bolo
preverované dodanie prác spoločnosťami BS - STRONG s.r.o. a ECONTEC s.r.o. v prospech žalobcu.
K dôkazom, preukazujúcim vynaložené výdavky uviedol, že skutočnosť, že žalobca predložil správcovi
dane faktúry, vystavené dodávateľskými spoločnosťami, ktoré mal žalobca zaúčtované v účtovnej
evidencii ako daňové výdavky, nie je relevantným dôkazom o tom, že stavebné práce v prospech žalobcu
vykonali spoločnosti, uvedené na dokladoch ako dodávatelia, nakoľko tieto spoločnosti vykonanie
prác žiadnym spôsobom nepreukázali. V zmysle § 2 písm. i/, j/ Zákona o dani z príjmov, daňovým
výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovnej evidencii. V danom prípade vykonanie stavebných
prác spoločnosťami BS - STRONG s.r.o. a ECONTEC s.r.o. hodnoverne preukázané nebolo. Správca
dane, ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že práce boli vykonané, ale nebolo preukázané, že ich
vykonali spoločnosti, uvedené na dokladoch ako dodávatelia.

10. Vo vzťahu k námietke, že nie je objektívne možné, aby správca dane od žalobcu požadoval
doklady a informácie, ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt, a následne skonštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalovaný uviedol, že z konania správcu dane nevyplýva, že by
od neho požadoval doklady a informácie. K nekontaktnosti a nespolupráci iných daňových subjektov,
v tomto prípade dodávateľov zemných a stavebných prác, žalovaný uviedol, že správca dane nekladie
vzniknutú situáciu za vinu žalobcovi, ale na základe vzniknutej situácie vyslovil záver, že vykonanie prác
dodávateľmi uvedenými na predložených účtovných dokladoch nebolo preverovaním v priebehu daňovej
kontroly preukázané. Správca dane nežiadal od žalobcu predloženie takých dokladov, ktorými nemohol
disponovať. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania množstvo
úkonov, ktorými sa snažil zabezpečiť účtovné doklady dodávateľských spoločností. To sa z dôvodov
na strane dodávateľských spoločností nepodarilo. Realizácia obchodnoprávneho vzťahu je preukázaná
vtedy, keď ju preukážu relevantnými, správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi obaja obchodní
partneri. Keďže v danom prípade vykonanie prác preukázal iba žalobca, ako odberateľ prác, nie je možné
vysloviť záver, že stavebné práce boli preukázateľne vykonané spoločnosťami, ktoré boli uvedené na
dokladoch ako dodávatelia.

11. Žalovaný k námietke žalobcu o prenose dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt
vo vzťahu k preukazovaniu obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou ECONTEC s.r.o. žalovaný
uvádza, že na základe vykonanej daňovej kontroly spochybnil obchodné vzťahy medzi žalobcom
ako odberateľom, a spoločnosťou ECONTEC s.r.o., ako dodávateľom, keďže preveroval priame
obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom a nie medzi dodávateľom a jeho možným
subdodávateľom. Ani správca dane nespochybňuje dodanie stavebných prác žalobcovi, z využitia
ktorých mu následne plynuli zdaniteľné príjmy, ale opakovane zdôrazňuje, že nebolo žalobcom nijako
preukázané, že stavebné práce dodala spoločnosť ECONTEC s.r.o., ktorá je uvedená na vystavených
faktúrach. K rozdeleniu dôkazného bremena žalovaný uvádza, že dôkazné bremeno je v zmysle
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku na strane daňového subjektu. Skutočnosť, že žalobca predložil
správcovi dane ku kontrole vystavené faktúry, nie je dôkazom o tom, že fakturované práce boli
vykonané spoločnosťou, uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. K dôkaznej núdzi a dôkaznému
bremenu žalovaný uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vedie dokazovanie, čo
znamená, že preveruje daňovým subjektom deklarované skutočnosti. Žalobca predložil správcovi
dane faktúry, podľa ktorých mu boli dodané stavebné práce spoločnosťami BS - STRONG s.r.o. a
ECONTEC s.r.o. Nakoľko uzatvorená zmluva je dvojstranný právny akt, správca dane preveroval



vykonanie stavebných prác aj v dodávateľských spoločnostiach, keďže v prípade, že boli stavebné práce
spoločnosťami uvedenými na predložených faktúrach aj vykonané, dodávatelia musia vedieť vykonanie
prác preukázať relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi. Správca dane preto požiadal
konateľov dodávateľských spoločností o predloženie listinných dôkazov, preukazujúcich vykonanie prác
a o potvrdenie vykonaných prác, poskytnutím svedeckých výpovedí. K judikatúre, na ktorú poukazuje
žalobca, žalovaný uvádza, že nakoľko žalobca nekonkretizuje, v ktorých bodoch by bolo možné tieto
závery aplikovať na jeho obchodné transakcie, nevie k jeho námietke zaujať relevantné stanovisko.

12. Žalovaný poukazuje na to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý citoval žalobca,
daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré evidoval v účtovnej
evidencii nie je dôkazom o tom, že stavebné (nie reklamné !) práce vykonali spoločnosti, uvedené na
predložených dokladoch ako dodávatelia. K namietanému potvrdeniu prác svedkami žalovaný uvádza,
že konateľ spoločnosti BS - STRONG s.r.o. vykonanie práv v prospech žalobcu poprel, a konateľ
spoločnosti ECONTEC s.r.o. sa k vykonaniu prác nevyjadril z dôvodu, že jeho výpoveď sa správcovi
dane nepodarilo zabezpečiť napriek tomu, že využil všetky možnosti v zmysle § 20 Daňového poriadku
z dôvodu, že miesto jeho pobytu nie je známe.

13. Žalovaný namieta, že z priebehu daňového konania resp. z vydaných rozhodnutí nie je zrejmé, že
by pri výkone daňovej kontroly správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 3 Daňového
poriadku resp. čl. 2 a 3 Ústavy SR. K namietanému porušeniu čl. 38 základných práv a slobôd žalovaný
uvádza, že žalobca bol o konaní svedeckých výpovedí preukázateľne informovaný, a skutočnosť, že
sa svedeckých výpovedí nezúčastnil, nie je chybou správcu dane. Nakoľko v danom prípade svedecká
výpoveďnebola vykonaná, nebolo porušené právo žalobcu, ktoré mu vyplýva z § 45 ods. 1 písm. e/
Daňového poriadku, a teda správca dane nekonal s úmyslom zamedziť žalobcovi účinne sa obhajovať.
Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne zisťovania a ústne
pojednávania v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane má oprávnenie vykonať
dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú správca dane potrebuje
vzhľadom na predložené doklady, objasniť. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných
dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcim dokazovanie a na
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť a dôkaznú
silu z realizovaného dokazovania vyvodí. V danom prípade opakované vyjadrenia konateľa spoločnosti
BS-STRONG s.r.o., že spoločnosť ekonomickú činnosť nevykonávala, faktúry ktoré vystavoval, boli
vystavené účelovo, a to na žiadosť iných daňových subjektov, za úhradu. Konateľ spoločnosti správcovi
dane nepredložil žiadne dôkazy, vyjadroval sa iba k faktúram, ktoré správca dane resp. Kriminálny úrad
finančnej správy získal od daňových subjektov, pre ktorých boli vystavené. Správca dane na základe
uvedených skutočností považoval vyjadrenia konateľa spoločnosti V. M. poskytnuté správcovi dane a
Kriminálnemu úradu finančnej správy, za dostatočný dôkaz vo veci.

14. Žalovaný k námietke o nahrádzaní svedeckých výpovedí miestnymi zisťovaniami alebo ústnymi
pojednávaniami uviedol, že správca dane v priebehu iných daňových kontrol, vykonávaných u žalobcu,
za účelom preverenia ekonomickej činnostispoločnosti BS - STRONG s.r.o. v rokoch 2009 až 2012, a
za účelom zabezpečenia účtovných dokladov spoločnosti, vykonal dňa 04.06.2013 ústne pojednávanie
s jej konateľom V. M.. V danom prípade sa teda nejednalo o výsluch svedka, ale o vyjadrenie
konateľa k vykonávaniu ekonomickej činnosti spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že príjmy spoločnosti
vykazované v daňových priznaniach k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2011 a 2012 sú nereálne,
keďže spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Konateľ spoločnosti pri ďalšom ústnom
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.06.2013, opakovane prehlásil, že faktúry vystavené spoločnosťou
sú fiktívne, výnosy a náklady vykazované v daňovom priznaní za rok 2012 sú nereálne, pretože
spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, z ktorej by dosahovala výnosy. Správcovi dane
boli Kriminálnym úradom finančnej správy, na podnet ktorého bola daňová kontrola u žalobcu vykonaná,
predložené zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 10.06.2013 a zo dňa 09.09.2013, kde konateľ
spoločnosti V. M. do zápisníc uviedol, že spoločnosť nikdy žiadne práce nevykonala a všetky faktúry,
ktoré od roku 2009 ako konateľ spoločnosti vystavil, boli fiktívne, vystavoval ich pre spoločnosti na účely
zvyšovania ich nákladov, za čo mu bolo zaplatené. Správca dane vyjadrenie konateľa k vykonávanej



ekonomickej činnosti spoločnosti použil v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno
ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. Keďže nešlo o svedecká výpoveď, nebolo porušené právo žalobcu
v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/Daňového poriadku, a teda správca dane nekonal s úmyslom zamedziť
žalobcovi účinne sa obhajovať. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania miestne zisťovania a ústne pojednávania v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku.

15. Žalovaný k námietke žalobcu vo vzťahu k výpovedi V. M. uviedol, že ten sa k skutočnosti, že
spoločnosť v čase, keď bol jej konateľom, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť vyjadril dvakrát
pri podaní vysvetlenia na Kriminálnom úrade finančnej správy a dvakrát pri ústnom pojednávaní
u správcu dane. K namietanej tendenčnej výpovedi V. M. žalovaný vyslovuje názor, že pokiaľ sa
konateľ spoločnosti opakovane vyjadril, že spoločnosť ekonomickú činnosť nevykonávala a faktúry boli
fiktívne, na základe požiadaviek iných daňových subjektov, svoje vyjadrenie by zopakoval aj v prípade
svedeckej výpovede, konanej za účasti žalobcu. Výpoveď V. M. sa na základe predvolania správcu
dane mala konať dňa 05.04.2016 o 9.00 hod. Žalobca bol o tom, kde a kedy sa bude konať vypočutie
svedka, informovaný upovedomením o vypočutí svedka, čo je zrejmé z listinných dôkazov. Svedok
dňa 29.03.2016 oznámil správcovi dane, že sa svedeckej výpovede dňa 05.04.2016 nemôže zúčastniť,
keďže je predvolaný u iného štátneho orgánu. Žalobca dňa 04.04.2016 kontaktoval telefonicky správcu
dane s otázkou, či sa svedecká výpoveď bude dňa 05.04.2016 konať, keďže je pracovne v Bratislave.
Zároveň požiadal správcu dane o stanovenie nového termínu. Správca dane na základe uvedeného
predvolal V. M. k podaniu svedeckej výpovede na 19.05.2016 o 10.00 hodine. Správca dane žalobcu
o tom, že sa bude dňa 19.05.2016 o 10.00 hodine konať ústne pojednávanie so svedkom informoval
upovedomením o vypočutí svedka č. 103016504/2016 zo dňa 25.04.2016, ktoré si žalobca prevzal
dňa 16.05.2016. Žalobcovi bolo tiež oznámené upovedomením o vypočutí svedka č. 103005946/2016,
ktoré bolo žalobcovi doručené uložením dňa 14.05.2016, že dňa 19.05.2016 o 9.00 hodine sa bude
konať svedecká výpoveď V. M., v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu na dani z
pridanej hodnoty. Keďže žalobca sa na ústne pojednávanie so svedkom o 9.00 hodine nedostavil,
správca dane vypočul svedka v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu na dani z
pridanej hodnoty a tiež v súvislosti s daňovou kontrolou na dani z príjmov fyzickej osoby spoločne pri
jednom ústnom pojednávaní od 9.00 hod. Žalobcovi boli upovedomenia o konaní týchto svedeckých
výpovedí preukázateľne doručené a tvrdenia žalobcu v tomto rozsahu sú preto irelevantné. Vo svedeckej
výpovede dňa 19.05.2016 V. M. opakovane potvrdil, že spoločnosť BS - STRONG s.r.o. v roku 2012
nevykonávala a ani neobstarávala žiadne práce v subdodávkach, nemala žiadnych zamestnancov,
faktúry pre žalobcu on nevystavoval, žalobcu nepozná, nikdy ho nevidel a ani o ňom nepočul. O
skutočnosti, že vystavil pre žalobcu faktúry sa dozvedel až pri výpovedi na Kriminálnom úrade finančnej
správy. Od žalobcu neprevzal žiadnu finančnú úhradu, ani províziu. Účtovníctvo spoločnosti z dôvodu,
že spoločnosť žiadnu ekonomickú činnosť nevykonávala, v roku 2012 neviedol.

16. Žalovaný k námietkam žalobcu o výsluchu E. K., konateľa spoločnosti ECONTEC s.r.o. uvádza, že
správca dane v priebehu daňovej kontroly zaslal p. E. K. opakovane predvolania na ústne pojednávanie
na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú si overil v Registri obyvateľstva SR a tiež na adresu jeho
prechodného bydliska, avšak obe zásielky sa vrátili s poznámkou pošty „adresát neznámy“. S rovnakým
negatívnym výsledkom skončili pokusy o doručenie predvolania na adresu sídla tejto obchodnej
spoločnosti. Žalovaný zabezpečoval svedeckú výpoveď E. K. už v priebehu daňovej kontroly a nie len
na návrh žalobcu, a preto námietkažalobcu o nečinnosti správcu dane je irelevantná. K zabezpečeniu
svedeckej výpovede v priebehu vyrubovacieho konania žalovaný uvádza, že správca dane požiadal o
zistenie adresy pobytu E.a K. tiež Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý zistil, že svedok mal prechodnú
adresu tiež v robotníckej ubytovni v Bratislave. Svedok sa však ani na jednej zo známych adries dlhodobo
nezdržiaval a nezdržiava, jeho pobyt nie je známy. Z uvedených dôvodov jeho predvedenie k podaniu
svedeckej výpovede nebolo možné uskutočniť. Žalovaný využil na zabezpečenie svedeckej výpovede
všetky možnostiv zmysle § 20 Daňového poriadku. Predviesť k podaniu svedeckej výpovede osobu,
ktorej trvalý pobyt, a ani prechodný pobyt nie je známy, nebolo možné zabezpečiť ani jednou zo zložiek,
ktoré sú k predvedeniu svedka oprávnené.



17. Žalovaný k námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsah
rozhodnutí je stanovený § 63 Daňového poriadku. V odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keďže v
odôvodnení sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré správca dane zistil v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, ako aj ich vyhodnotenie. Citované zákonné ustanovenie neukladá správcovi
dane, aby zistené skutočnosti vyhodnocoval podľa ich dôležitosti. Pre vydanie rozhodnutia vo veci
sú dôležité všetky zistené skutočnosti. K námietke o neodôvodnených a zmätočných názoroch
správcu dane vo veci neuznania faktúr vystavených spoločnosťou ECONTEC s.r.o. žalovaný uvádza,
že dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi výdavkyv zmysle predložených faktúr, je
skutočnosť, že vykonanie fakturovaných prác nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania preukázané. Spoločnosť ECONTEC s.r.o., ako obchodný partner žalobcu, nepredložila v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správcovi dane žiaden relevantný dôkaz o
tom, že stavebné práce skutočne vykonala, či už vlastnými zamestnancami a vo vlastnej réžii,
alebo zabezpečením prác inými dodávateľskými spoločnosťami. V prípade reálneho uskutočnenia
obchodného vzťahu, v danom prípade dodania stavebných prác, musí predložením relevantných,
správcom dane overiteľných dôkazov, preukázať okrem odberateľa, žalobcu, aj dodávateľ, spoločnosť
ECONTEC s.r.o. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, že konštatovanie správcu dane vo veci neuznania
výdavkov je zmätočné, nakoľko výdavky neboli uznané z dôvodu nepreukázania subdodávateľských
vzťahov, žalovaný zdôraznil, že preveroval priamy vzťah medzi obchodnými partnermi, t.j. dodávateľom
a odberateľom, a nie medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Námietka žalobu je preto
bezpredmetná.

18. Vo vzťahu k námietke žalobcu o súbežne bežiacich daňových kontrolách a nesprávnom preberaní
kontrolných zistení z neukončenej daňovej kontroly (DPH a daň z príjmov) žalovaný uvádza, že z
ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, kedy môže správca dane zahájiť a vykonať daňové kontroly
na daniach, na ktorých je daňový subjekt v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti registrovaný.
Správca dane má možnosť vykonať kontrolu dane z príjmov zároveň s kontrolou dane z pridanej hodnoty,
resp. následne po zahájení daňovej kontroly na jednej z daní. Zamestnanci správcu dane, vykonávajúci
daňové kontroly, posudzovali rovnaké účtovné doklady, ktoré žalobca predložil, resp. ktoré správca
dane v priebehu daňového konania zabezpečil. Správca dane posudzoval predložené účtovné doklady
v zmysle Zákona o dani z príjmov, a tiež v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty. Zamestnanci
správcu dane vykonávajúci kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby posudzovali oprávnenosť uplatnených
daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i/ a § 19 Zákona o dani z príjmov, t.j. preverovali, či uplatnené
výdavky boli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Skutočnosť, že pri výkone daňovej kontroly použili niektoré dôkazy získané pri skôr zahájenej a
vykonávanej kontrole dane z pridanej hodnoty, nie je dôvodom na to, aby správca dane ukončil daňovú
kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby až po ukončení daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty.

19. Žalovaný k námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vrátenie dokladov po skončení kontroly, ktoré
boli zapožičané k daňovej kontrole uvádza, že z konania správcu dane, ktoré je preukázané listinnými
dôkazmi (úradné záznamy z telefonických rozhovorov) vyplýva, že dňa 19.04.2017 upozornil žalobcu,
že napriek predchádzajúcim telefonickým upozorneniam si neprevzal účtovné doklady predložené k
daňovej kontrole. Žalobca správcovi dane oznámil, že účtovné doklady si prevezme ihneď, ako príde
do Popradu, presný dátum však stanoviť nevedel. Žalobca si účtovné doklady prevzal dňa 12.05.2017.
Žalovaný z uvedeného dôvodu považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú.

20. Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane vypracoval protokol z dôkazov, ktoré neboli získané
v súlade so zákonom, t.j. nejde o dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, čím tak správca
dane porušil § 3 ods. 1 Daňového poriadku, uvádza, že vypracoval protokol z dôkazov, ktoré predložil
k daňovej kontrole žalobca a ktoré získal správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov
fyzickej osoby a na dani z pridanej hodnoty. Keďže žalobca nešpecifikoval, ktoré dôkazy mali byť získané
v rozpore s platnými právnymi predpismi, nie je možné k námietke zaujať relevantné stanovisko.

III.



Priebeh administratívneho konania

21. K vykonaniu daňovej kontroly u žalobcu došlo na základe požiadavky Kriminálneho úradu finančnej
správy č. 9007027/257359-173/2014 zo dňa 30.04.2014 o kontrolu DPH a dane z príjmov za obdobie
roku 2012, z dôvodu spochybnenosti faktúr vystavených spoločnosťou BS - STRONG s.r.o. Na základe
poverenia zo dňa 20.05.2015 tak bol listom zo dňa 20.05.2015 žalobcovi oznámený výkon daňovej
kontroly dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 a to od 24.06.2015.

22. Dňa 10.11.2015 bol na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 21210882/2015) žalobca oboznámený
s predbežným výsledkom kontroly. Predmetom skúmania správcom dane boli predovšetkým faktúry
vystavené spoločnosťou BS-STRONG s.r.o., sídlo Svit, Štúrova 59/291 a ich úhrady zaúčtované v
peňažnom denníku ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v celkovej výške 23 515,- EUR v stĺpci
prevádzková réžia za vykonané práce, konkrétne faktúra č. 04/2012 na sumu 7 000,- EUR, č. 5/2012
vo výške 7 000,- EUR, č. 05/B/2012 so sumou 4 015,- EURa faktúra č. 06/2012 na sumu 5 500,-
EUR, všetky zo strany žalobcu uhradené 31.12.2012 (sumy bez DPH). V predchádzajúcich daňových
konaniach správca dane mal za zistené, z vyjadrení V. M., konateľa spoločnosti BS STRONG s.r.o.,
zachytených v zápisniciach spísaných správcom dane (zo dňa 04.06.2013, 26.06.2013), že príjmy
tejto obchodnej spoločnosti v roku 2012 nie sú reálnymi príjmami, keďže spoločnosť v tomto období
nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, z ktorej by dosahovala obraty. Zdaniteľné plnenia uvedené
v daňových priznaniach k DPH za I až III štvrťrok 2012 sú nereálne a neboli nikdy vykonané.Žalobca
bol tiež oboznámený s postupom správcu dane vo vzťahu k spoločnosti ECONTEC s.r.o., vo vzťahu
ku ktorému žalobca tiež vystupoval v pozícii obchodného partnera, ktorému boli zo strany tejto
spoločnostifakturované sumy za dodané zemné práce, ktoré žalobca mal uhradiť v roku 2012. Išlo o
faktúry č. 052/2012 na sumu 4 599,50 EUR, úhrada v hotovosti 10.08.2012, faktúra č. 053/2012 na
sumu 3 266,56 uhradená čiastočne dňa 01.09.2012 vo výške 3 000,68 EUR (doplatok 28.12.2012 v
sume 261,63 EUR), faktúra č. 054/2012 na sumu 31 403,98 EUR uhradená 02.10.2012 v hotovosti
čiastočne v sume 19 903,72 EUR (doplatok 28.12.2012 vo výške 11 500,05 EUR), faktúra č. 055/2012
na sumu 6 262,34 EUR uhradené v hotovosti vo výške 6 000,- EUR dňa 08.10.2012 (doplatok 262,34
EUR dňa 28.12.2012, faktúra č. 056/2012 na sumu 24 063,97 EUR uhradená čiastočne 05.11.2012 v
sume 14 063,76 EUR (doplatok 29.12.2012 v sume 10 000,21 EUR a faktúra č. 057/2012 na sumu
10 970,- EUR hradená dňa 09.11.2012 v hotovosti čiastočne vo výške 10 470,- EUR (doplatok 500,-
EUR dňa 29.12.2012), všetko spolu v sume 80 564,84 EUR. Správcom zistené skutočnosti u daňového
subjektu sa v tomto smere nepodarilo preveriť, keďže konateľa spoločnosti ECONTEC s.r.o. E. K. sa
nepodarilo zabezpečiť na výsluch. Naoficiálnej adrese Vrakunská 29/10577, Bratislava, táto spoločnosť
v skutočnosti nesídli, zásielky sa doručovať nepodarilo, a to ani priamo konateľovi E. K., ani na adresu
trvalého pobytu, ani na inej zistenej adrese, kde by sa mal zdržiavať. Zásielky sa správcovi dane vracali
s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane v rámci preverovania zistil, že daná spoločnosť nemala
v roku 2012 žiadneho zamestnanca, t.j. je predpoklad, že sama nevykonávala zemné práce pre žalobcu,
ale ak by aj išlo o subdodávky, tieto skutočnosti sa preverovať nepodarilo pre nekontaktnosť jediného
konateľa spoločnosti. K týmto záverom správcu dane sa žalobca vyjadril tak, že požiadal o výsluch
konateľa spoločnosti ECONTEC s.r.o., ktorý sa teraz mal zdržiavať v zahraničí a na konci roku 2015 by
sa mal vrátiť a žalobca sám navrhol, že spolu s ním by sa dostavil k správcovi dane v mesiacoch január
- február 2016. Iné námietky, pripomienky daňový subjekt nemal. Napriek svojmu tvrdeniu sa žalobca k
správcovi dane nedostavil, ani po opakovanom odložení termínu, žiadne doplňujúce vyjadrenie nezaslal,
ani inak nezaujal stanovisko k zisteniam správcu dane či k skutočnostiam, ktoré mal dosvedčiť konateľ
spoločnosti ECONTEC s.r.o.

23. Dňa 22.02.2016 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly vykonanej v súlade so zákonom č.
333/2011Z.z., č. 479/2009 Z.z. a § 44 až § 47 zákona č. 563/2009 Z.z. Správca dane skonštatoval,
že daňový subjekt podal dňa 28.03.2016 daňové priznanie typu B k dani z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie roka 2012, v ktorom priznal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej
činnosti a z prenájmu vo výške 148 663,- EUR a prislúchajúce výdavky vo výške 141 033,- EUR.
Daňovou kontrolou boli daňovému subjektu znížené výdavky o sumu 104 079,84 EUR po tom, čo správa
dane neuznal úhrady faktúr pre spoločnosť BS-STRONG s.r.o. v celkovej výške 23 515,- EUR a pre
spoločnosť ECONTEC s.r.o. vo výške 80 564,84 EUR, ktoré boli podľa zistení správcu dane uplatnené v
rozpore s § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Daňovníkovi tak bol zvýšený základ dane
z 7 630,- EUR na sumu 111 709,84 EUR. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 18.03.2016. Týmto dňom
sa ukončila daňová kontrola a bolo začaté vyrubovacie konanie (§ 46 ods. 8, 9 zákona č. 563/2009 Z.z.).



24. Vo vyjadrení k doručenému protokolu žalobca zotrval na tom, že v roku 2012 vykonával stavebné a
zemné práce pre svojich odberateľov, pričom niektoré práce boli objednávané u iných dodávateľov, o.i. u
spoločnostiach BS-STRONG s.r.o. a ECONTEC s.r.o.. Tieto práce boli týmito spoločnosťami realizované
a tak boli v prospech nich vyplatené predmetné faktúry. Správca dane v tomto rozsahu nedostatočne zistil
skutkový stav, nevysporiadal sa s navrhovanými dôkazmi, nevypočul konateľa spoločnosti ECONTEC
s.r.o., ktorého žalobca navrhol vypočuť a vyhodnocoval len neúplné dôkazy získané v priebehu iných
daňových konaní. Ako dôkazy na podporu svojich namietol navrhol vypočuť V. M. a E. K. a využiť
prehlásenie spoločnosti ECONTEC s.r.o., ktorá potvrdila realizáciu prác v prospech žalobcu, čo je
súčasťou vyjadrenia k protokolu č. 20642892 zo dňa 10.08.2015 v inom daňovom konaní.

25. Na deň 19.05.2016 bolo nariadené vypočutie svedka V. M., o ktorom bol upovedomený aj
žalobca. Ten sa na vypočutie nedostavil. V. M. na položené otázky vypovedal, že spoločnosť BS-
STRONG s.r.o. za obdobie 1.1.2012 do 31.12.2012 nevykonávala žiadnu činnosť, žiadne stavebné
práce subdodávateľsky,nemala žiadnych zamestnancov. Vyjadril sa, že osobu B.U. nepozná, nikdy
sa s ním nestretol, ani v rámci podnikateľských aktivít ho nikdy nekontaktoval. Vo vzťahu k faktúram
vystaveným za spoločnosť BS-STRONG, s.r.o. pre B.U. uviedol, že tieto on nevystavoval, podpis na nich
nie je jeho, ani pečiatka nie je taká, akú používal on. Tieto faktúry z toho dôvodu ani neboli zavedené
v účtovníctve jeho spoločnosti, keďže boli evidentne sfalšované. Rovnako ani žiadne peniaze za tieto
fiktívne faktúry nikdy neprevzal, ani nepoveroval nikoho, aby tieto záležitosti riešil. Na otázku, kto sa
staral o účtovníctvo spoločnosti v roku 2012 odpovedal, že účtovníctvo sa v tomto roku neviedlo žiadne,
keďže firma nevykonávala činnosť.

26. Na základe zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane v sume 20 467,67 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2012. Daň podľa podaného daňového priznania bola v sume 757,19 EUR,
daň zistená správcom dane 21 224,86 EUR, čím rozdiel dane bol vyčíslený na sumu 20 467,67 EUR.
Správny orgán posudzoval opodstatnenosť zaúčtovania faktúr vystavených spoločnosťou BS-STRONG
s.r.o. v celkovej sume 23 515,- EUR, v stĺpci prevádzková réžia, všetky sumy bez DPH, všetky faktúry
uhradené 31.12.2012;
- faktúra č. 04/2012 na sumu 7 000,- EUR
- faktúra č. 5/2012 vo výške 7 000,- EUR
- faktúra č. 05/B/2012 na sumu 4 015,- EURa
- faktúra č. 06/2012 na sumu 5 500,- EUR.
Akceptoval vyjadrenie konateľa spoločnosti BS-STRONG s.r.o., že v roku 2012 jeho spoločnosť
nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, nebolo vedené účtovníctvo,
spoločnosť nemala žiadne reálne príjmy, žiaden obrat a teda tieto faktúry sú nereálne, fiktívne. Toto
vyhlásenie dodávateľa je tak v rozpore s dokladmi, ktoré predložil daňový subjekt, tu žalobca, čím bola
spochybnená opodstatnenosť ich zaúčtovania v peňažnom denníku vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ
dane, v stĺpci prevádzková réžia, porušujúc tak § 2 písm. i/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z.z.. Zároveň tiež správca dane pri rozhodovaní zohľadňoval zistenia v súvislosti s obchodnými vzťahmi
so spoločnosťou ECONTEC s.r.o., pričom po preverovaní uskutočnených zdaniteľných obchodov
medzi touto spoločnosťou a žalobcom bolo zistené, že ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť, ktorá
nesídli na oficiálnej adrese podľa Obchodného registra SR. Rovnako jediný konateľ spoločnosti, E.
K., nebol zastihnuteľný na adrese trvalého pobytu, zásielky sa rovnako vracajú s poznámkou pošty
„adresát neznámy“, a to opakovane. Po miestnom zisťovaní bolo zrejmé, že na adrese trvalého pobytu
Zvolen, Sokolská 1508/20 ho nikto nepozná, nezdržiaval sa tam. Ďalším zisťovaním bol správcovi
dane oznámený prechodný pobyt v ubytovni stavbárov v Bratislave, Kopčianska 2444/80 v roku 2013,
no poštovú zásielku sa mu tam nepodarilo doručiť, nezdržiaval sa tam po roku 2013. Správca dane
preverovaním zistil, že táto spoločnosť v roku 2012 neevidovala žiadnych zamestnancov, t.j. ak by aj
vykonávala nejaké práce, tak len prostredníctvom subdodávateľom, čo však nie je možné zistiť ináč
ako z účtovníctva tejto obchodnej spoločnosti, čo však pre nemožnosť skontaktovať sa s konateľom
spoločnosti nebolo možné preveriť. V zozname k 01.10.2013 bola táto spoločnosť medzi zrušenými
platiteľmi dane z pridanej hodnoty k 3.10.2014. Daňový subjekt, žalobca, navrhol využiť prehlásenie
spoločnosti ECONTEC s.r.o. vystavené pre B.U., o realizácii prác pre tento daňový subjekt. Toto
prehlásenie bolo správcovi dane predložené k protokolu č. 20642892 zo dňa 10.08.2012, na základe
čoho bolo E. K. opakovane zasielané predvolanie na výsluch, no neúspešne. V súlade s § 3 zákona
č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotiac všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a



vo vzájomných súvislostiach, prihladiac na existenciu finančných úkonov, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie, ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, či získanie daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nemal daňový subjekt nárok. Správca dane takto posúdil tieto faktúry za
uplatnené v rozpore s § 2 písm. i/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
- faktúra č. 052/2012 na sumu 4 599,50 EUR, úhrada v hotovosti 10.08.2012
- faktúra č. 053/2012 na sumu 3 266,56, uhradená čiastočne dňa 01.09.2012 vo výške 3 000,68 EUR
(doplatok 28.12.2012 v sume 264,63 EUR)
- faktúra č. 054/2012 na sumu 31 403,98 EUR uhradená 02.10.2012 v hotovosti čiastočne v sume 19
903,72 EUR (doplatok 28.12.2012 vo výške 11 500,05 EUR)
- faktúra č. 055/2012 na sumu 6 262,34 EUR, uhradené v hotovosti vo výške 6 000,- EUR dňa 08.10.2012
(doplatok 262,34 EUR dňa 28.12.2012)
- faktúra č. 056/2012 na sumu 24 063,97 EUR uhradená čiastočne 05.11.2012 v sume 14 063,76 EUR
(doplatok 29.12.2012 v sume 10 000,21 EUR
- faktúra č. 057/2012 na sumu 10 970,- EUR hradená dňa 09.11.2012 v hotovosti čiastočne vo výške
10 470,- EUR (doplatok 500,- EUR dňa 29.12.2012),
všetko spolu v sume 80 564,84 EUR (sumy všetko bez DPH).
Po prerokovaní výsledkov z daňovej kontroly s daňovníkom správca dane vyhotovil Protokol z daňovej
kontroly č. 10259988/2016, ktorý daňový subjekt prevzal dňa 18.03.2016. Na základe všetkých
skutočností zistených správcom dane bol vypočítaný rozdiel dane, riadok 38, výdavky, kde namiesto
sumy 141 033,- EUR vyčíslenej daňovým subjektom, má byť suma 36 953,16 EUR, t.j. rozdiel 104 079,84
EUR, čím došlo k navýšeniu základe dane zo sumy 7 630,- EUR priznaného daňovým subjektom, na
sumu 111 709,84 EUR, určeného správcom dane. Daňová povinnosť sa tak zo sumy 757,19 EUR určená
daňovým subjektom zmenila na sumu 21 224,86 EUR vypočítaná správcom dane, t.j. rozdiel dane z
príjmov je tak vo výške 20 467,67 EUR. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 10.05.2017.

27. Proti rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 20.05.2017 blanketné odvolanie, ktoré doplnil podaním
zo dňa 02.07.2017. S odkazom na § 24, § 3, § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku namietal
nesprávny postup správcu dane nesprávne vykonaným dokazovaním, nahradením výsluchu svedka
miestnym zisťovaním, čím bolo daňovému subjektu odopreté právo byť prítomný a klásť svedkom
otázky, konkrétne pri výsluchu V. M., ktorý svojou tendenčnou výpoveďou evidentne chránil svoju vlastnú
spoločnosť a vinu preniesol v celku na kontrolovaný daňový subjekt. V súvislosti s jeho výsluchom
tiež namietal, že v deň 19.05.2016 mu bolo telefonicky oznámené, že výsluch sa neuskutoční, keďže
svedok sa nedostaví, pričom oboznámenie s výsluchom bolo na 10.00 hod, no výsluch sa konal
o 9.00 hod podľa zápisnice. Vo vzťahu k obchodnej činnosti spoločnosti ECONTEC s.r.o. trval na
dodaní zemných prác touto spoločnosťou.Predloženie vystavenej faktúry s opisom realizovaných prác
je vyčerpaním dôkazného bremena na strane kontrolovaného subjektu. Na preukázanie opaku znáša
dôkaznú povinnosť správca dane. Ak ten nevie vyvrátiť skutočnosti preukázané daňovým subjektom,
nemôže to byť na škodu daňového subjektu. Rovnako poukázal na to, že správca dane v rozpore
so zákonom preniesol povinnosť zabezpečiť svedka, konateľa spoločnosti ECONTEC s.r.o., avšak
je nesporné, že daňový subjekt nedisponuje žiadnymi právnymi možnosťami na to, aby zabezpečil
dostavenie sa osoby na výsluch. Daňový subjekt tiež namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
keďže správny orgán neuviedol úvahy, ktoré ho viedli k záverom rozhodnutia, nešpecifikoval, ktoré
skutočnosti boli rozhodujúce a zmätočne uzavrel neuznanie daňových výdavkov s odkazom na absenciu
preukázania zdaniteľného plnenia od obchodných partnerov daňového subjektu. Vo vzťahu k daňovému
subjektu bola zo strany správcu dane porušená zásada proporcionality, boli porušené jeho procesné
práva a možnosť uplatňovať zákonné práva, boli marené výsledky uskutočnenej daňovej kontroly.

IV.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

28. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 26.09.2017 č. 102037250/2017 tak, že prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100672947/2017 zo dňa 21.04.2017, ktorým bol vyrubený rozdiel
dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2012 v sume 20 467,67 EUR potvrdil. S odkazom na čl.
2 ods. 2 Ústavy SR, § 74 ods. 2, 4, § 20, § 24, § 37, § 45 ods. 1 písm. e/, § 63 ods. 5 Daňového
poriadku, § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov neuznal odvolacie námietky žalobcu za
dôvodné, v plnom rozsahu sa stotožnil s vykonaným zisťovaním a so závermi správcu dane. Vo vzťahu
k všeobecným námietkam o porušení ústavných práv daňového subjektu uviedol, že správny orgán



postupoval v súlade so zákonom, z jeho úkonov v zmysle administratívneho spisu nijako nevyplýva, aby
dochádzalo k mareniu výsledkov daňového konania. Vo zvyšku obsahu rozhodnutia žalovaný zopakoval
priebeh konania, sumarizoval zisťovania správcu dane za účelom zabezpečenia výpovede konateľa
spoločnosti ECONTEC, s.r.o. ktoré posúdil za súladné so zákonom. Vyslovil, že odvolacie námietky
žalobcu boli irelevantné a k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku nedošlo.

29. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná dňa 19.05.2017 správna žaloba.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) Správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

36. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby,
podnikateľa.

37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

40. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických
hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších
skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný



záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom
zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname.

41. Podľa § 20 ods. 1, 2 Daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť
pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa.
Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie
správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo
v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia
nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

44. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti
zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované
daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a
zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a
vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez
priamej súčinnosti daňového subjektu.

47. Podľa § 37 ods. 1, 2 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a
pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo
obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva
dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

48. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

49. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže
predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

50. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní.

51. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k



zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim.

52. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

53. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.

54. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie
daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, prvá veta, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

56. Právne predpisy vo vzťahu k daniam z príjmov požadujú, aby daňovník, ktorý v zmysle daňového
priznania vyčíslil daň v určitej sume, ktorá je správcom dane spochybnená, hodnoverne preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre určenie daňových výdavkov znižujúcich daňovú povinnosť daňovníka
stanovil zákon. Pokiaľ si daňovník vyčísli daň z príjmov pri zohľadnení istej sumy výdavkov, ktoré
však správca dane posúdi ako nesúvisiace so zdaniteľným príjmom, daňovník musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné plnenie zo strany tretích subjektov bolo reálne uskutočnené a že faktúry
reálne vystavila spoločnosť na faktúrach uvedená. Pokiaľ si daňovník zníži svoju daňovú povinnosť na
základe výdavkov vyplývajúcich z dodávateľských faktúr, na unesenie dôkazného bremena nepostačuje
iba predloženie predmetnej faktúry, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať
nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Z obsahu zistení správcu dane v tejto veci vyplýva,
že nie je a priori spochybňované dodanie prác, ale je spochybnené, že práce boli dodané práve
spoločnosťou BS-STRONG s.r.o. resp. ECONTEC s.r.o., t.j. spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre
ako priamy dodávateľ prác, keďže zo zistení správcu dane vyplynulo, že tieto spoločnosti v roku
2012 reálne nevykonávali obchodnú činnosť, nevykazovali príjem, či finančné obraty v účtovníctve.
Žalobca tieto závery správcu dane namietal, no ani v priebehu daňového konania, ani v konaní
pred súdom nepreukázal opak, t.j. nepreukázal nijako, že k zdaniteľnému plneniu zo strany týchto
obchodných spoločností skutočne došlo.Možno preto vysloviť že žalobca v danom smere neuniesol
dôkazné bremeno.

57. Správny súd len poznamenáva, že práve tieto okolnosti, vyhlásenie V. M., konateľa spoločnosti BS
STRONG s.r.o., že príjmy tejto obchodnej spoločnosti v roku 2012 nie sú reálnymi príjmami, keďže
spoločnosť v tomto období nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, z ktorej by dosahovala obraty,
že zdaniteľné plnenia žalobcu v roku 2012 neboli nikdy vykonané touto spoločnosťou, boli dôvodom, na
základe ktorých KUFS požiadala o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu, ktorý mal byť v tomto období
obchodným partnerom spoločnosti BS-STRONG.

58. Pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov v rámci vyrubovacieho konania, správny súd konštatuje, že z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že bolo vykonávané dokazovanie len v tom rozsahu, ako
to navrhol vykonať priamo žalobca, t.j. výsluch konateľa spoločnosti ECONTEC s.r.o E. K., čo je v tomto
štádiu daňového konania zákonný postup správcu dane. Následné rozhodnutie vo veci vyrubenia dane
správcu dane bolo vydané až potom, čo správca dane dospel k záveru, že tento dôkaz vykonať nie je
možné pre nemožnosť kontaktovať E. K., a to aj napriek tomu, že sám kontrolovaný daňový subjekt
navrhol zabezpečiť prítomnosť svedka, keďže mal mať vedomosť o tom, kde sa ten zdržiava, resp.



kedy sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že tento dôkaz navrhol žalobca
vykonať, svedka nezabezpečil, opakovane požiadal správcu dane o odložene výsluchu, no skutočnosť,
že nebol vypočutý tento svedok, žalobca pričítal v podanej žalobe na vrub správcovi dane. K správcovi
dane sa na doplnenie vyjadrenia, či podanie vysvetlenia k skutočnostiam tvrdených správcom dane a
ním namietaným, žalobca opakovane nedostavil, čo možno považovať za pasívny prístup daňovníka v
priebehu daňovej kontroly. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje že z administratívneho spisu vyplýva,
že správca dane vykonal dostatočné úkony smerujúce k zaisteniu prítomnosti E. K. na výsluchu, no jeho
aktuálnu adresu, kde by sa zdržiaval, alebo iný kontakt na neho, sa správnemu orgánu nepodarilo zistiť,
keďže evidenčná adresa trvalého pobytu resp. sídla obchodnej spoločnosti, nebola dlhodobo aktuálna.
Toto vyplýva z administratívneho spisu žalovaného (úradné záznamy správcu dane zo dňa 03.02.2016
č. 102480448/2016 a zo dňa 18.02.2016 č. 102584558/2016).

59. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý
preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej
skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania,
odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a preukazuje tiež úplnosť,
vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že
zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje
oprávnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (obdobne rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

60. Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf
60/2015 zo dňa 28.02.2017, kde súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a
služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami
nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej
uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky.
Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto
plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na
základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia.Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť
dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením
a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a
to práve osobou uvedenou na faktúre.

61. V tomto smere správny súd poukazuje aj na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.
V uznesení z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 uviedol:

„Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.
62. Správny súd poukazuje na to, že daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.
Tým, že dodávateľ žalobcu, konateľ spoločnosti BS-STRONG s.r.o. prehlásil, že fakturované práce
nevykonal, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by toto tvrdenie spochybnil resp. vyvrátil,



t.j. nepreukázal, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou BS-STRONG s.r.o, v koho prospech
boli vystavené faktúry a zúčtované finančné prostriedky, ovplyvňujúce základe dane. Správca dane
preto v danom rozsahu správne uzavrel, že daňový subjekt si uplatnil výdavky vo vzťahu k tomuto
subjektu v rozpore s § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov. Obdobný záver možno tiež prijať vo
vzťahu k výdavkom zúčtovaným v prospech spoločnosti ECONTEC s.r.o. z dôvodu nekontaktnosti tejto
spoločnosti a nemožnosti preukázania tvrdení daňovníka, ktoré sa nezhodovali so zisteniami správcu
dane o tomto podnikateľskom subjekte a jeho obchodných aktivitách v priebehu roku 2012.

63. S odkazom na § 134 S.s.p., správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba nie
je dôvodná, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť
rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného skutkového
stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený. Žalobné dôvody uplatnené žalobcom
vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Námietky uplatnené v žalobe vo vzťahu k procesným chybám
v postupe žalovaného sú nedôvodné, resp. sú všeobecného charakteru poukazujúc len všeobecne na
porušenie ústavných práv žalobcu bez ich konkretizácie, v akom rozsahu malo k tomuto porušeniu
dôjsť.Správny súd konštatuje, že žalobcovi bolo umožnené realizovať jeho procesné práva vyplývajúce
z Daňového poriadku, pred vydaním rozhodnutia bol žalobca oboznámený s kontrolnými zisteniami.

64. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom
na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa
§ 190 S.s.p. zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Žalobca nebol v
konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p.

61. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).