Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/240/2012 z 15. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. januára 2013, sp. zn. 16CoE/240/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012898538.1 Krajský súd Košice | 16CoE/240/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012898538.1 | 2013-01-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: predpis č. 40/1994 Z. z., /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/572d5bc4-c4db-422d-91b1-e97821dbb24f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012898538.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/240/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898538
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012898538.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova č. 4, Bratislava, proti povinnému
W. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. Č.. X, M. I. O., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Ing. JUDr.
Karolom Mihalom, so sídlom Moyzesova č. 34, Košice pod sp. zn. EX 2135/03 He/Pk, o vymoženie
627,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 11Er/183/2003-17 zo dňa 12.07.2012 takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
a vo výroku o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil, návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 16.12.2003
poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 18.900,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne od
21.07.2003 do zaplatenia, trov notára 2.532,- Sk, trov právneho zastúpenia 1.295,- Sk, trov právneho
zastúpenia v exekúcii 2.094,- Sk, súdneho poplatku 500,- Sk a trov exekúcie. Exekučným titulom bola
notárska zápisnica č. N 2715/2003, NZ 75828/2003 zo dňa 29.08.2003. Zo zmluvy o úvere č. 7051291
zo dňa 04.06.2003 uzatvorenej medzi povinným a oprávneným súd prvého stupňa zistil, že povinný
v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jeho
príslušenstva. V zmysle textu udeleného splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny
záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu s tým, že dlžník
- povinný sa zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Z notárskej
zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 29.08.2003 súd prvého stupňa zistil,
že jej spísania sa zúčastnil Mgr. Bruno Žlnay ako advokátsky koncipient na základe substitučnej plnej



moci, ktorá mu bola udelená dňa 02.01.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom v Bratislave podľa
§ 12 ods. 2 zákona o advokácii, teda bol splnomocnený k procesným úkonom. Bol splnomocnený na
uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky vrátane jej príslušenstva a
všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstva udelil Mgr. Tomáš
Kušnír na všetky právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti, a to na dobu neurčitú,
pričom plnomocenstvo malo platiť až do jeho odvolania. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa mohol nechať advokát zastupovať inou osobou, len ak z jeho plnomocenstva mu toto oprávnenie
vyplývalo, keďže jeho splnomocniteľom bola fyzická osoba. Advokát však splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya
ako advokátskeho koncipienta na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy bez toho, aby mal na
takýto úkon od povinného súhlas. Advokátsky koncipient, ktorý takto konal na základe advokátovho
splnomocnenia, konal za povinnú osobu bez plnomocenstva pri uzatváraní notárskej zápisnice podľa
§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda nie povinný sa stal osobou, ktorá je zaviazaná z notárskej
zápisnice. Predmetná notárska zápisnica teda nie je exekučným titulom, neobsahuje formálne náležitosti
v zmysle § 41 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku, a preto na jej základe nemôže byť exekúcia
vedená. Hmotnoprávny úkon o uznaní dlhu Mgr. Brunom Žlnayom nemá pre túto exekúciu žiaden
význam. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na kolíziu záujmov, pretože povinný splnomocnil na
spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupuje oprávneného v exekučnom konaní.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Keďže súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zároveň ju zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 200 Exekučného poriadku a účastníkom trovy nepriznal, pretože ich náhradu nežiadali.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu,
ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo
navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je
jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť.
Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice
de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného
stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že
platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na
návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,



ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný
súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za
neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr.
súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil
právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na
zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony
urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom
zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby
išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov,
či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska
zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom
rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť
aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v
znení

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie, pretože mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom
v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí
exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.06.2003 Zmluvu o
úvere č. 7051291, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 5.200,- Sk, t.j. spolu 25.200,-
Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr.
Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra,
uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, o čom bola spísaná



notárska zápisnica sp. zn. N 2715/2003, Nz 75828/2003 zo dňa 29.08.2003, a súhlasil, aby sa táto
notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Bruno Žlnay konajúci na základe substitučného plnomocenstva Mgr. Tomáša Kušníra,
ktorému povinný udelil plnomocenstvo v zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo
zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinného
pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom
- oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so
spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov
medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným
nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si
zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú
v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a
zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne
nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať
notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, rovnako tak substitučným plnomocenstvom splnomocnený
Mgr. Bruno Žlnay.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá



je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to
vplýva z § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva
exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má
charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky
poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú
potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny
podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného
obohatenia, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici
chýba jej materiálna vykonateľnosť.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil vo výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne, pretože predmetná
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo výroku
o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Pretože odvolací súd nezistil
dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade
trov exekúcie.

Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o zmene súdneho exekútora, odvolací súd uvádza, že v zmysle §
202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 44 Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho
exekútora nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie oprávneného v tejto časti odmietol podľa § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.



V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez
právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či
ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej
zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom
prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za
oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona
neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne
neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za dôvodný, pretože nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto
dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.