Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoE/45/2014 z 1. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 1. júla 2014, sp. zn. 25CoE/45/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2304899326.1 Krajský súd Trnava | 25CoE/45/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2304899326.1 | 2014-07-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd45f548-21a9-4d25-962b-dc2f277c54b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2304899326.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899326
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2304899326.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141 (predtým JUDr. Martin Máčaj, advokát), proti povinným: 1. X. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX A. V. XXX, 2. H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. M. XXX, 3. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX Z. M. XXX, 4. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. M. XXX (povinní 1 až 4 ako
právni nástupcovia pôvodnej povinnej X. F., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Z. M. XXX, zomrelej
XX.X.XXXX), pre vymoženie 578,24 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 2309/07,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 7Er/674/2004-22, zo dňa 13.
februára 2012, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd prvým výrokom vyhlásil exekúciu vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 2309/07 za neprípustnú a zastavil ju, druhým
výrokom rozhodol, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje
rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil právne ust. § 57
ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 a § 240 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), ust. § 574 ods. 2
a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že oprávneným bola ako exekučný titul
predložená notárska zápisnica spísaná JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave č.
N 1797/2004, NZ 64464/2004 zo dňa 13.8.2004, ktorá obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho
záväzku a súhlas s exekúciou, ktoré v mene povinnej osoby vyhlásil Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého
splnomocnil povinný v zmluve o úvere č. 4400186 zo dňa 18.3.2004 na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Prvostupňový súd uzavrel, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere
je podľa § 39 OZ neplatné, teda na jeho základe nemohlo dôjsť k vydaniu a podpísaniu predloženej
notárskej zápisnice. Konanie povinného o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, je konaním, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda
v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť
Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o povinnosti splatiť
svoj dlh v lehote určenej v exekučnom titule. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa postupom podľa §
58 ods. 1 EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil
pre samostatné uznesenie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Dôvodil, že exekučný súd
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Jarmila



Kováčová pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Trnava pri
posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie
povinného v zmysle ust. § 22 a § 31 a nasl. OZ. Poukazoval na to, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
OZ odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv
na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa,
advokáta. Povinnému ako dlžníkovi bola výška záväzku zo zmluvy o úvere známa, pretože oprávnený
ako veriteľ ho pravidelne vyzýval na úhradu tohto záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej
sumy. Vzhľadom na ustanovenie § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, uznesením o zastavení
exekúcie nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, keď si oprávnený už nebude
môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná a stane sa
nevymožiteľnou. V závere poukázal tiež na to, že povinný dňa 17.6.2009 zomrel.

Ako uviedol oprávnený v odvolaní, povinná X. F., rod. W., naposledy bytom Z. M. XXX, zomrela dňa
XX.X.XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Jankou Plachou dňa 5.10.2010, sp. zn.
13D/83/2009, Dnot 168/2009, právoplatným dňa 25.10.2010 vyplýva, že dedičstvo po nebohej
povinnej nadobudli, a teda do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy poručiteľky zodpovedajú
dedičia: 1. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. V. XXX, 2. H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX
Z. M. XXX, 3. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. M. XXX a 4. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX Z. M. XXX. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konal ďalej s týmito univerzálnymi právnymi
nástupcami pôvodnej povinnej (§107 ods. 3 O.s.p.).

Uvedení právni nástupcovia povinnej sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, samostatné odvolanie
nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku - ďalej len EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.
a § 58 ods. 4 EP v znení účinnom do 8.8.2012), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa
18.3.2004 uzavretá zmluva o úvere na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako
dlžníkovi úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 eura), ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok
vo výške 6.760,- Sk (224,39 eura), celkovo 18.760,- Sk (622,72 eura), v 14 dvojtýždňových splátkach po
1.340,- Sk (44,48 eura), počnúc dňom 1.4.2004. Súčasťou zmluvy o úvere je i splnomocnenie na základe
ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra so sídlom v Bratislave na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. na celý majetok dlžníka do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave dňa
13.8.2004 pod č. N 1797/2004, NZ 64464/2004 vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír advokát so sídlom v
Bratislave konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby
vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 22.653,- Sk (751,94 eura) a zaviazal sa
dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 20.4.2004 do zaplatenia zaplatiť do 23.8.2004
k rukám oprávnenej osoby a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s
exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia
podľa § 258 O.s.p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku alebo § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku.



Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou, teda zmluvou
spotrebiteľskou. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho
ust. § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 teda v čase uzavretia danej zmluvy, zakotvilo tzv.
typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.
podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z formy a obsahu predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 18.3.2004 je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá
sa mala uzavrieť vo viacerých prípadoch vo forme predtlače, do ktorej sa dopisovali iba jednotlivé
údaje špecifikujúce dlžníka a predmet úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto
zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je
s poukazom na vyššie uvedené tzv. typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992
Zb. obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi pod
následkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle cit. § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého exekučného titulu dospel k záveru, že v danom prípade
uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca,
ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného povinného, v dôsledku čoho sú predmetné
splnomocnenie i nadväzný právny úkon obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska
zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná a materiálne nevykonateľná.

V zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť,
len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

V zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou.

Z vyššie citovaného ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zastupovať iného nemôže
ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené
zástupcom v rozpore s citovaným ustanovením sú potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal
priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy
o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu



iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Z toho naviac vyplýva nesporný
vzťah medzi oprávneným a Mgr. Tomášom Kušnírom. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho vlastnej
rozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávneným a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávneného
zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv ako aj
v danej exekučnej veci. Oprávnený Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uviedol do zmluvy
za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Takéto konanie
bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v
rozpore so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš Kušnír bol za obdobné správanie zo strany stavovskej
komory disciplinárne potrestaný - bolo mu uložené verejné napomenutie (Bulletin SAK č. 7-8/2009, str.
56). Neprijateľné je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7.
2000 a Najvyššieho súdu Českej republiky 21 Cdo 267/2000 z 10.10.2000). Vzhľadom na to, keďže
záujmy veriteľa resp. oprávneného a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta sú nesporne v
rozpore so záujmami dlžníka a povinného, z čoho vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného a
Mgr. Tomáša Kušníra, predmetné zastúpenie resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je
pre rozpor so zákonom, konkrétne s cit. ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na cit.
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže Mgr. Tomáš Kušnír
nemal oprávnenie povinného pri predmetnom uznaní záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou
danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon zachytený v predmetnej notárskej zápisnice
je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s
poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/ EP, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej
osoby s exekúciou.

S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť podľa § 33b OZ
predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, na čo poukazoval odvolateľ.
Odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z podstaty veci totiž logicky vyplýva,
že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku absolútne neplatný.

Už len vyššie uvedené skutočnosti postačovali pre záver, že predmetná notárska zápisnica je materiálne
nevykonateľná, čo zakladá dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a preto boli splnené podmienky
pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zároveň pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 a
2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže súd
urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie. Jedným z obligatórnych dôvodov
zastavenia exekúcie je pritom podľa cit. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie
súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Uznesenie o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pritom netvorí prekážku právoplatne
rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Exekučný súd nie je ani viazaný právnym názorom notára
pri spisovaní notárskej zápisnice.

S poukazom na vyššie uvedené, neobstojí námietka odvolateľa, že súd vec už raz posudzoval a
právoplatne rozhodol pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a preto sa už nemohol danými otázkami
zaoberať znova.

Hoci už len vyššie uvedené závery postačovali na to, aby bola predmetná exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zároveň zastavená, odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v
danej zmluve o úvere za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi (cit.
ust. § 23a zák. č. 634/1992 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú
podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve v podobe predmetného splnomocnenia
považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť
tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi odvolací súd videl v tom, že daný dvojstranný právny
úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh dlžníka - povinného



ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať či vôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej
výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka výlučným právom
dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinný ako dlžník predmetným
splnomocnením fakticky postúpil toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy
ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy a v akej výške, pričom
zároveň na uznanie dlhu splnomocnil jej úplne neznámu tretiu osobu, ktorá jej bola vnútená v predtlači
zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdal možnosti namietať dlh i jeho výšku,
založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka a zároveň je to v rozpore s
dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne neplatné. Nadväzne nemôže
byť platný ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým je vyhlásenie povinného o uznaní
právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou, ktorý za povinného vykonal uvedený advokát.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže ako exekučný titul bola oprávneným predložená
notárska zápisnica, ktorá v sebe obsahuje absolútne neplatný právny úkon o uznaní dlhu a súhlase s jej
vykonateľnosťou, v dôsledku čoho nemôže byť účinným a materiálne vykonateľným exekučným titulom,
bolo plne dôvodným exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
i bez návrhu zastaviť. Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR vo veci IV.ÚS
183/2011, kde v sťažnosťami napadnutých rozhodnutiach súdy argumentovali obdobne, pričom Ústavný
súd SR uzavrel, že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky
(tu oprávneného) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu
majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu.

V závere odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového
súdu mohlo byť pre účastníkov po tom, ako súd už predtým vydal poverenie exekútorovi na vykonanie
exekúcie prekvapivé a že nemali reálnu možnosť argumentovať vo vzťahu k tomuto pripravovanému
rozhodnutiu súdu. Zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu pritom vyžaduje, aby súd
ktorý v rámci preskúmavania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informoval
účastníkov konania v spore a vyzval ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom stanoveným
v občianskom súdnom poriadku. Hoci ale prvostupňový súd tieto práva účastníkov svojím postupom
porušil, táto vada konania nemala napokon za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 212 ods. 3 OSP)
a preto na ňu odvolací súd neprihliadol. Tým, že oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom
predostrel širokú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd vyššie vysporiadal, bolo napokon tomuto právu
účastníka občianskeho súdneho konania urobené zadosť. Navyše prvostupňový súd závery obsiahnuté
v preskúmavanom uznesení vyvodil iba z tých listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v exekučnom
spise a ktoré boli predložené výlučne oprávneným, teda o ktorých mal nesporne vedomosť a s obsahom
ktorých sa bezpochyby mohol oboznámiť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach ústavných
sťažností oprávneného, sp. zn. III. ÚS 378/2013, sp. zn. III. ÚS 379/2013 a sp. zn. I. ÚS 533/2013,
v ktorých Ústavný súd opakovane konštatoval, že "pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a
uznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovaných
prípadoch v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva
musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné
procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že
postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho
konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty
dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo."

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.