{"guid": "1339ffd5-4ef9-4205-89c6-b51a2a3168fa:8993e57b-515e-4793-b9c8-f7028e30c0e9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1", "spisova_znacka": "17CoE/203/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/203/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 17CoE/203/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1", "identifikacne_cislo": "3515204062", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Emília Zimová", "sudca_id": 1408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-zimova-1408", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8993e57b-515e-4793-b9c8-f7028e30c0e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 17CoE/203/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515204062\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515204062.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N. P., s.r.o., so sídlom C. XXX/A, D., IČO: 45 869\n464, právne zastúpený: JUDr. C. J., PhD., advokátkou so sídlom K. XX, D., korešpondenčná adresa C.\nXXX/A, D., proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Š. V. XXX/X, D. pod D., o vymoženie\n1.782,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto\nnad Váhom zo dňa 01. júla 2015 , č.k. 10Er/443/2015-26, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie  okresného súdu   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. S. Z.,\nPhD., Exekútorský úrad W. I., J. K. XXX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že dňa 29.04.2015 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského\nrozsudku sp. zn.   IG-C/0411/0250 vydaného dňa 17.02.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným\npri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej so sídlom v Bratislave. Zároveň bola súdu predložená i\nZmluva o úvere uzatvorená dňa 16.12.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,\nvrátane obchodných podmienok pre úver, verzia 2/2008. Následne, na základe výzvy, boli súdu\ndňa 26.06.2015 doručené všeobecné obchodné podmienky. Súd prvého stupňa poukázal na znenia\nustanovení § 243d ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnej\nexekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 2753804708 uzatvorenej podľa § 497 a nasl.\nObchodného zákonníka dňa 16.12.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka\na.s.) ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi\npeňažné prostriedky vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur) a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť v 70-ich\nmesačných splátkach po 1.593,- Sk (52,88 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i obchodné\npodmienky pre úver a VOP. Vychádzajúc z obsahu predložených dokladov mal súd prvého stupňa\nza to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú charakteristiku upravuje\nObčiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Súd prvého stupňa tak v zmysle ustanovenia § 52\nObčianskeho zákonníka posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, pretože\nbola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym predchodcom oprávneného ako právnickou osobou,\nktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov a pri uzatváraní a plnení\nzmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou\nosobou nepodnikateľom. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným\nspĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre\nspotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej\nzmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný\novplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvého\nstupňa konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské\n\nkonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok. Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že tento odvodil svoju právomoc\nz rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 3 ods. 7 zmluvy a článku 10.2. VOP. Zo zmluvy o úvere zo\ndňa 16.12.2008 článku 3 bod 7 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z\ntejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou\ndoložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z obchodných podmienok pre úver\n(verzia 2/2008), čl. 11.2 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo\nzmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov\nrozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto\nsporov. Z článku 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že banka a klient sa dohodli\nna rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych\nvzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových\nobchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Takto formulovanú rozhodcovskú\ndoložku považoval exekučný súd za neprijateľnú podmienku podľa § 53 Obchodného zákonníka.\nRozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom\nkonaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v\nrozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.\nRozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s\nostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým\nvšeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako\nprvý. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte\npred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci\nzvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase\nvyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa\no rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.. Rozhodcovská doložka\nje neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch\nneodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči\ndobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek\nplnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,\nje plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je teda v\nzmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je súčasťou\nobsahu formulárovej zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú\nsúčasť, a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v\nprípadoch zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale i úroveň informovanosti,\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby\nmohol podstatný spôsobom ovplyvniť ich obsah. V danom prípade povinný nemal možnosť podstatným\nspôsobom obsah predmetnej zmluvy či obchodných podmienok ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky\nbol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať že si spotrebiteľ bol vedomý\nvšetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. S poukazom na uvedené\ndospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku,\nktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou\nzmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť\nprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne\nmohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda\nstať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2\nExekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\na to v celom rozsahu.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho\nzástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p.\na § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá\nveta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá\nzákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú\ndoložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo\n\nna exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo\nsúd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Ďalej uviedol, že\nexekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených\nmedziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.\n244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok\nsúdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,\na preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za to, že exekučný\nsúd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské\nkonanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý\nuž nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.), podľa ustanovení § 159 O.s.p. doručený\nrozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je\nzáväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať\nznova. Teda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2\nodsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. ÚS 2/2000, II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Poukázal aj na skutočnosť,\nže ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami\nrozhodcovského zákona. V zmysle ustanovení  Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka,\na.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi\nnávrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto\nzákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd\nzamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína\ntú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.\nPokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom\nstanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal\nza to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a plne sa stotožňuje\ns odôvodnením nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn.\nIII. ÚS 264/05 z 29.09.2005 a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 244/09 z\n29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Exekučný súd sa nijako\nnevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy prvého stupňa. V prípade, že by zmluva\nneobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým\niným spôsobom by slabšia strana v prípadnom neskoršom procese dokázala naplánovať. Tiež uviedol,\nže exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie\nskutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v\nnachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo\nvytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní\nskutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani\nO.s.p., ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre\nzáver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci\nvo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či\nzmeniť jeho výrok. Poukázal na Nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Ďalej mal za to, že pokiaľ\nby aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver\no neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy\nnormatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého\npriamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade\ninterpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné\nbrať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora,\nvzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských\nzmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná.\nPoukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012\na Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59. Bol názoru, že postupom exekučného\nsúdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek\nprávny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007.\nZáverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo\n\npriznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie\nv celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\npotrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania\nzačaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v\nrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a\nktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných\npredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak\nzistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nz úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\nUstanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení\npoverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom\npritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno\nexekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na\nzáklade tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2\nExekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovenie § 45 priznáva exekučnému súdu\nprávo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\n\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo\n230/2011).\n\nZa správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o\núvere uzavretá 16.12.2008 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným (jeho právnym\npredchodcom) a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje\nna skutočnosť, že predložená zmluva o úvere 16.12.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi\núčastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu\nna právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a\nplnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako\nfyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah\núčastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle §\n54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.\n244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či\npredložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,\nktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa\nk záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a\npovinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku\nobsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach pre úver II. Časti - Spoločné ustanovenia v bode\n10.2.2, správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti\npodľa § 53  Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy\no úvere a obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom\nnebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe\npredmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému\nsúdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť\nsa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.\nrozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej\ndoložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. obchodných podmienkach pre úver,\nktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide\naj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným\n\nsúdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa\n(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej\núpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti\nza neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Na podporu uvedeného právneho\nzáveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v\nplatnom znení (ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008), v zmysle\nktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré\nvyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní.\n\nPokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.\no bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinnou\nosobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné\npoučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp. všeobecných\nobchodných podmienok oprávneného (jeho právneho predchodcu). Povinná ako spotrebiteľ bola v\npostavení, že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami prijme ako celok\na úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie\nrozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán, v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu\nso spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade\nStály rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.) na prejednanie veci\na ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese\nexekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo\ntiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení\nzo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v\nspotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už\nuzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc\nrozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci\nrozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej  doložky, resp. zmluvy\nmá v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského\nrozsudku.\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu\na rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky\n(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon\npráv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\nOdvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné\nposúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na\nkonanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný\ntitul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa správne žiadosť\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku).\n\nOdvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nRozhodnutie bolo  prijaté   senátom  krajského súdu  jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/443/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "4b99591e-0e0e-45e9-83b1-02f523a317f6:67df2da3-bf1c-4963-b203-66d5bd32eeed", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/443/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/443/2015 z 31. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b99591e-0e0e-45e9-83b1-02f523a317f6:67df2da3-bf1c-4963-b203-66d5bd32eeed"}], "citovane_v": []}