Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/99/2018 z 29. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2019, sp. zn. 5Co/99/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1214228298.3
Krajský súd Bratislava | 5Co/99/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1214228298.3 | 2019-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2386fc5-0014-43b1-b37f-9909c88842a2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214228298.3

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/99/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214228298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214228298.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a
členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Q. O.,
K.. XX.XX.XXXX, O. J. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou so sídlom v
Bratislave, Štefánikova č. 5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. novembra 2017 č. k.
50C/331/14-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi  p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.01.2001, za neplatnú ako celok podľa § 39, § 39a OZ a podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaného zaviazal podľa §
451 a § 457 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 1.512,62 € a na primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 271,98 €. Žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva je neplatná 1) pre
päťnásobne vyššie dohodnutú úrokovú sadzbu 70,02 %, než bola v zmysle databázy NBS poskytovaná
bankami v rovnakom období, t. j. v prvom štvrťroku 2011 (vo výške 12,87 %), teda išlo až o úžernú odplatu
za spotrebiteľský úver. I keď pri nebankových subjektoch možno akceptovať vyššiu mieru úročenia, než
pri bankách, päťnásobne vyššie úroky považoval za rozporné s dobrými mravmi.
2) Za neplatné považoval i dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % za každý deň omeškania,
keď zmluvné dojednania sú neprehľadné, písané malým nahusteným písmom. Zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná; zmluvné dojednania o nej v obchodných podmienkach, neboli zmluvnými
stranami osobitne podpísané, preto ju považoval za neplatnú tiež pre nedodržanie písomnej formy.
Okrem toho pre porušenie povinnosti dodávateľom zmluvná pokuta nebola dojednaná.
3) Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil dojednanie v bode 8 zmluvy pod názvom „ dohoda o
poskytnutí služby“. Podľa súdu žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody o záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť odklad maximálne troch splátok. Poplatok za uvedenú službu
však bol splatný už pri podpise revolvingovej zmluvy. Takto vysoký poplatok (202,82 €) za to, že ak v
budúcnosti požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené, súd prvej inštancie opätovne považoval
za nezlučiteľný s dobrými mravmi, vo svojej podstate predstavujúci vzdanie sa finančných prostriedkov



spotrebiteľom bez toho, aby za ne dostal od dodávateľa protiplnenie, pritom úročené ako poskytnutý
úver.
4) Za neplatnú považoval tiež rozhodcovskú zmluvu z rovnakého dňa, v ktorej veriteľ sám určil príslušný
rozhodcovský súd a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako
nekalú podľa § 53 ods. 5 OZ.
5) Napokon za neplatnú zmluvnú podmienku považoval tiež dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
v čl. 13. 2 nie je formulovaný ako dohoda o zrážkach zo mzdy ale len ako možnosť predložiť
zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedený postup predstavuje podľa záverov súdu nekalú
praktiku žalovaného a pokúša sa obísť možné rozhodnutie tejto podmienky ako neprijateľnej. Zmluvné
dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy nie je žalobcom podpísaná a teda nebola dodržaná písomná
forma v zmysle § 551 ods. 1 OZ.
3. So zreteľom na neplatné početné dojednania v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil zmluvu za neplatnú
podľa § 39, § 39a  OZ ako celok. Pri plnení žalobcu v rozsahu 2.719,80 € a poskytnutí úveru vo výške
1.207,18 € žalobca sa bezdôvodne obohatil v rozsahu 1.512,62 €, ktoré bol povinný vydať (§ 451 .
4. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na
morálnu a majetkovú ujmu žalobcu, ktorý úver nestíhal splácať, začal sa čím ďalej zadlžovať, v súvislosti
s ktorým stavom bola znížená kvalita jeho života.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, ktorú otázku mal súd riešiť ako
prejudiciálnu. Nestotožnil sa tiež so záverom súdu o neplatnosti zmluvy ako celku, keď pre neplatné
dojednanie úrokov z úveru mala byť úverová zmluva posudzovaná za neplatnú len v tejto časti,
ako to vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 ObZ, ktorá právna úprava má prednosť pred úpravou v
Občianskom zákonníku. Podľa odvolateľa však ani podľa Občianskeho zákonníka záver o neplatnosti
celej úverovej zmluvy neobstojí. Súd prvej inštancie potom nesprávne zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Napokon vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti
primeraného zadosťučinenia.
6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na postup súdu, ktorý
skúmal, či zmluvu možno považovať za neplatnú len v časti alebo ako celok, pričom dospel k správnemu
záveru o jej neplatnosti ako celku, keď práve výška úrokov je jednou z podstatným náležitostí zmluvy
a v predmetnej veci išlo o prekročenie úrokov viac ako 4,64-násobne. Okrem toho zmluva obsahuje
množstvo neprijateľným zmluvných dojednaní, čo evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá
je v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. zakázaná. Žiadal, aby pri posudzovaní primeraného
finančného zadosťučinenia (uplatneného v minimálnej výške) prihliadal na konanie žalovaného, ktorý
napriek vedomosti o tomto spore uplatnil svoj domnelý nárok na rozhodcovskom súde a na žalobcu
vyvíjal nátlak na úhradu neexistujúceho dlhu za súčasného zasielania listov, telefonátov ako aj osobných
návštev žalobcu doma.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.
8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v zmysle procesných návrhov strán, z vykonaného
dokazovania dospel k relevantným skutkovým záverom predovšetkým v otázke rozsahu plnenia,
poskytnutého žalovaným ako dodávateľom a žalobcom z titulu namietanej zmluvy o revolvingovom
úvere. Skutkový stav napokon nebol medzi stranami sporný. Dospel tiež k správnym právnym záverom
o vecnej opodstatnenosti žaloby podľa ustanovení, ktoré vo veci správne aplikoval.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne a dôsledne argumentuje, z
akých dôvodov považoval spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú ako celok, s ktorým záverom sa odvolací
súd plne stotožňuje. Napokon pre žalovaného je bez významu, či sa zmluva považuje za neplatnú
ako celok (§ 39 OZ) alebo sa považuje úver na jej základe poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov,
keď v oboch prípadoch na strane dodávateľa vzniká rovnaký záväzok vydať spotrebiteľovi plnenie
nad poskytnutú istinu úveru.  V spotrebiteľských sporoch je následkom neplatného dojednania RPMN
zákonná fikcia dojednania úveru ako bezúročného (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), nie moderácia
výšky úrokov podľa § 502 ods. 1 ObZ, ako v odvolaní uvádza žalovaný.
10. Súdu prvej inštancie možno vytknúť, že o neplatnosti zmluvy rozhodol osobitným výrokom, keďže pri
uplatnenom bezdôvodnom obohatení si platnosť zmluvy, resp. jej časti, mal riešiť ako otázku predbežnú.
11. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na početné porušenie žalobcových práv ako spotrebiteľa (bod 2), mu nesporne vznikla ujma.
V opačnom prípade by nebolo potrebné hovoriť o právach spotrebiteľa. Bezprávie, resp. porušenie práva
vždy predstavuje ujmu u toho, na koho dopadá.



12. Primerané zadosťučinenie súd prvej inštancie ustálil na základe vlastnej úvahy v rozsahu, ktorý za
primeraný považuje i odvolací súd. Jedná sa približne o sumu, ktorú žalobca zaplatil pri uzavretí zmluvy
za to, že mu bude umožnený odklad splátok v prípadoch, určených žalovaným, čo na strane dodávateľa
v čase jej splatnosti nevyvoláva žiadne výdavky, teda je neprípustne uplatňovaný bez poskytnutia
protiplnenia dodávateľom.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).
14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).