{"guid": "1335bbe2-3034-4278-a19b-8f3de96873be:e1d78fc6-f008-4635-9db2-3d5282ffdfb6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1", "spisova_znacka": "10Co/14/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/14/2014 z 12. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. novembra 2014, sp. zn. 10Co/14/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1", "identifikacne_cislo": "8312214833", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2014-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1d78fc6-f008-4635-9db2-3d5282ffdfb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312214833
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312214833.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: S. I., rod. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. I. XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, AK so sídlom Námestie slobody
2, Humenné, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a iné, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/513/2012-41 zo dňa 15.11.2013, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zvýšenie
náhrady za bolesť.

Vo zvyšujúcej zamietavej časti vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania rozsudok z r u š
u j e  a v rozsahu zrušenia   v r a c i a   vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil povinnosť žalobkyni nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 869,42 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa  žalobou domáhala na žalovanej náhrady za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade postupu podľa slovenského právneho poriadku zaplatenia
sumy 105.300,- eur a v prípade postupu podľa európskej judikatúry  zaplatenia sumy 300.000,- eur.
Žalobkyňou uplatnený nárok prvostupňový súd viedol podľa sp.zn. 15C/32/2010. V tomto konaní súd dňa
13.9.2012 po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu týkajúceho sa bolestného čo do výšky 8.656,31
eur a v časti týkajúcej sa sťaženia spoločenského uplatnenia čo do výšky 48.549,43 eur, ktoré vyplatila
žalobkyni žalovaná dňa 3. 3. 2008 a dňa 2. 6. 2008, konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh
žalobkyne vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 17C/513/2012. Prvostupňový súd
konštatoval, že v tejto veci bolo vytýčené pojednávanie 21-krát, pričom žalobkyňa sa dostavila až na 19.
nariadené pojednávanie, na ktorom uviedla, že dňa 7. 3. 2007 ju v jej rodnej obci N. I. zrazil motocykel
idúci rýchlosťou cca 180 km, pričom ona po utrpenom zranení bola v bezvedomí, ale z rozprávania jej
bolo známe, že bola hospitalizovaná na oddelení ARO v Humennom, kde jej amputovali nohu v časti
pravého predkolenia. Ďalej jej z rozprávania bolo známe, že sa podrobila operácii aj v časti brušnej
dutiny, mala zlomenú panvu a bolo podozrenie na vnútorné krvácanie, ale pri operácii bolo zistené, že
mala prasknutý vaječník a zlomenú panvu. Následne svoju výpoveď žalobkyňa upresnila, že v čase,
keď bola hospitalizovaná na ARO nebola v bezvedomí, ale všetko vnímala a až počas preloženia na
chirurgické oddelenie upadla do bezvedomia, pričom jej hospitalizácia na ARO a chirurgii trvala cca
2 mesiaca a 2 týždne. V období, keď bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení ju navštívili aj
pracovníci, ktorí vyrábajú protézy a pri tejto príležitosti spolu s rodičmi hľadali čo najlepšie riešenie pri
výrobe protézy na pravú nohu v predkolení. Po prepustení z nemocnice v E. bola doma asi 1 až 2 týždne



a následne odišla do G., kde jej urobili protézu s tým, že z G. sa vrátila asi po 3 týždňoch. V čase svojho
výsluchu pred súdom prvého stupňa, t.j. 12.6.2012 žalobkyňa mala ukončené bakalárske štúdium a v
tomto období bola študentkou druhého stupňa vysokej školy na inžinierskom stupni, v prvom ročníku.
Žalobkyňa absolvovala rozhovor s psychológom v období, kedy bola hospitalizovaná v čase 2 mesiacov
v nemocnici v E., a to tesne po havárii. Odvtedy uvažovala, že navštívi psychológa, ale hanbila sa. Počas
štúdia nemala žiadne problémy, tieto mala iba s presunom z internátu na vysokú školu, a to z dôvodu
mobility. Pol roka pred nehodou sa žalobkyňa zoznámila so svojim priateľom s tým, že v čase výsluchu
potvrdila, že jej vzťah naďalej trvá. Z písomného oznámenia znalca MUDr. M. K. súd prvého stupňa
zistil, že žalobkyňa sa za toto obdobie vydala, pretože znalca kontaktoval jej manžel. Ani s priateľom,
teraz manželom neabsolvovala žalobkyňa žiadane spoločenské podujatia, pretože jej manžel sa obával,
že dostane kŕč do nohy, nakoľko keď ho dostala, tak ju musel preniesť do izby, nebola schopná sa
pohybovať a kŕč trval až sedem hodín. Pre tento dôvod navštívila odborného lekára neurológa, ktorý jej
dal za týmto účelom lieky v tabletkách, ktoré nezabrali a preto musela absolvovať aj obstreky. Žalobkyňa
navštevuje aj odborných lekárov, a to ortopéda, s ktorým konzultuje okolnosti týkajúce sa rehabilitácie
a kúpeľnej liečby, ako aj úpravu protézy, a neurológa, s ktorým spolu s kožnou lekárkou konzultuje
prípadné rany na nohe, ako aj pľuzgiere. Zároveň musí žalobkyňa navštevovať aj protetiku, ktorá jej
upravuje protézy v G.. Pred nehodou neužívala žiadne lieky, ale od nehody užíva liečivá I., Coxtral od
bolesti a na kŕče jej bol predpísaný liek Gordius.

Z predložených listinných dôkazov podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že lekárskym posudkom o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.11.2007 bol stanovený pri hodnotení
bolestného za čas liečby od 7.3.2007 do 28.10.2007 počet 450 bodov x dvojnásobok, v ktorom boli
zahrnuté položky č. 218, 112a, 90, 246. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 15.3.2009 (tento doklad nebol potvrdený ošetrujúcim lekárom a primárom príslušného oddelenia)
bol stanovený počet bodov 2250 pri zvýšení na dvojnásobok na 4500 bodov (položka č. 401, 323,
255). Z predložených vecných dôkazov žalobkyňou vyplynulo, že žalobkyňa bola hospitalizovaná aj v
špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku za účelom prevzatia privykacej protézy, nácviku
nasadzovania protézy, nácviku chôdze s protézou. V súvislosti so štúdiom na Ekonomickej univerzite v
G., podnikovo-hospodárskej fakulte v H. bolo žalobkyni vyhovené jej žiadosti o prerušenie štúdia v treťom
ročníku bakalárskeho denného štúdia v akademickom roku 2009/2010 od 20.10.2009 do 31.8.2010. Po
ukončení prerušenia štúdia od 1. 9. 2009 žalobkyňa prestúpila na externú formu štúdia.

Odborným posudkom o invalidite vydaným Sociálnou poisťovňou dňa 7. 2. 2012 bolo preukázané, že u
žalobkyni existuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 60 %.

V konaní sp. zn. 15C/32/2010 žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne navrhla nariadiť znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie z dôvodu, že žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody,
pri ktorej utrpela stratu časti dolnej končatiny, trpí psychickou traumou. S takýmto návrhom sa
nestotožnila žalovaná, pretože podľa jej názoru nie je sporné, že v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri
dopravnej nehode má narušené žalobkyňa psychické zdravie, ktoré ju do určitej miery handicapuje pri
plnohodnotnom prežívaní života a uviedla, že znalecké dokazovanie je potrebné zamerať jedine na
zistenie skutočností, či sa zdravotný stav žalobkyne v tejto oblasti zhoršil, ak áno, kedy.

Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že svojím uznesením zo dňa 15.4.2013
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie MUDr. M. K., ktorému uložil odpovedať na
otázky týkajúce sa psychického stavu žalobkyne od času dopravnej nehody a následkov na jej zdraví.
Dňa 18.9.2013 predložil ustanovený znalec súdu písomné oznámenie o tom, že manžel žalobkyne
po dotazovaní sa, kto navrhol výkon takéhoto znaleckého dokazovania oznámil, že manželka, teda
žalobkyňa sa nebude zúčastňovať žiadneho vyšetrenia, a preto spisovaný materiál konajúcemu súdu
vrátil bez vykonania znaleckého dokazovania.

Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že po prevzatí výsledku dokazovania a rozhodnutia vo veci
15C/32/2010, z ktorého prvostupňový súd zistil ako je uvedené vyššie, že v tejto právnej veci bol
nariadené pojednávanie 21-krát, pričom žalobkyňa sa zúčastnila 1x pojednávania. Súd predvolal
žalobkyňu na ďalšie konanie vo veci vylúčeného nároku žalobkyne. Žalobkyňa sa na pojednávanie
nikdy nedostavila, ani svoju účasť ničím neospravedlnila. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že právny
zástupca žalobkyne jej neúčasť ospravedlňoval iba zlou komunikáciou so žalobkyňou v dôsledku
následkov dopravnej nehody.



Poukazujúc na uvedené prvostupňový súd s odvolávkou na ust. § 119 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s §
101 ods. 2 O.s.p. právne uzavrel, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala v súlade s právnou
úpravou zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 v jeho zvyšnej časti, a to v prípade
postupu súdu podľa slovenského právneho poriadku vo výške 105.300,- eur a v prípade postupu podľa
európskej judikatúry vo výške 300.000,- eur. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu dôvodila, že
je nespochybniteľné, že v jej prípade ide o prípad osobitného zreteľa, a preto je dôvodné požadovať
50 % navýšenia tejto sumy. Žalovaná v priebehu konania k uplatnenému nároku uviedla, že titulom
bolestného plnila žalobkyni sumu 8.656,31 eur (695 bodov x 375,22 Sk/bod) dňa 3.3.2008. Podkladom
pre toto plnenie bol posudok o bolestnom vyhotovený MUDr. A. dňa 14.11.2007. Na nároku žalobkyne
v časti sťaženia spoločenského uplatnenia  žalovaná plnila žalobkyni dňa 2.6.2008 čiastku 48.549,43
eur. Podkladom pre toto plnenie bol posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený dňa
20.5.2008 MUDr. A. (žalovaná akceptovala bodové ohodnotenie v rozsahu 3630 bodov) a žalobkyňa
následne podaný žalobný návrh čiastočne čo do výšky bolestného v sume 8.656,31 eur a v časti sťaženia
spoločenského uplatnenia čo do výšky 48.549,43 eur vzala späť v dôsledku konania žalovanej. Na
nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 58.500,- eur si potom uplatňovala už len sumu
9.950,57 eur. Žalobkyňa si uplatnila aj 50 %  zvýšenie na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
Pokiaľ žalovaná v časti  uplatneného nároku žalobkyne titulom bolestného, keď vystaveným posudkom
o bolestnom dňa 14.11.2007 vedela o škode a kto za ňu zodpovedá, pričom v čase podania žaloby jej už
márne uplynula lehota na uplatnenie tohto práva vzniesla námietku premlčania. Žalobkyňa cestou svojej
právnej zástupkyne namietala vznesenú námietku premlčania s poukazom na deň vystavenia posudku.

Ďalej súd prvého stupňa zdôraznil poukazujúc na ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a § 120 O.s.p., že účastníci
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, pričom je potrebné zdôrazniť, že podľa súčasného
právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z
vykonaného dokazovania, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov, prihliadajúc
aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zák. č. 501/2001 Z.z. bola vypustená
z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre
rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej
zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenia zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej
pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na
povinnosti účastníkov, a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporových
konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a
doložili dôkazy na ich preukázanie. Účastníci konania majú teda zo zákona podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho
nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a
skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a predovšetkým
podľa § 101 ods. 1 a § 120 ods.1 O.s.p..

Ako dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, keď nepreukázala dôvodnosť nárokov uplatnených žalobou, teda nepreukázala, že v prípade
žalobkyne je dôvod na 50 % zvýšenie odškodnenia nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Nárok žalobkyne uplatnený na zvýšenie odškodnenia za bolesť nie je v súlade  s ust. § 5 ods. 5
zák. č.437/2004 Z.z.. V súlade s citovaným ustanovením v prípadoch osobitného zreteľa, akým je
uznanie invalidity, môže súd nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
Podľa súdu prvého stupňa, ak si žalobkyňa takýto nárok na zvýšenie uplatnenia s odôvodnením
na prežitú psychickú traumu, bolo potrebné   v konaní o tom preukázať aj dôkaz. Za týmto
účelom súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatri, aby zistil mieru trvalých
následkov v psychickej oblasti, a to aj z dôvodu, že žalobkyňa súdu predložila ako dôkaz posudok
vystavený v inom časovom období (15.3.2009), ktorý je odlišný od pôvodne vyhotoveného posudku
vystaveného dňa 20.5.2008. Prvostupňový súd na základe predložených dôkazov žalobkyňou pri
vyhotovených lekárskych posudkoch mal vykázané rozdielne bodové hodnotenie a túto skutočnosť bolo
potrebné objasniť nariadeným znaleckým dokazovaním, resp. ďalším výsluchom žalobkyne, aké zmeny
nastali v jej osobnom živote a následkom úrazu odo dňa jej výsluchu, t.j. od 12.6.2012. Žalobkyňa
nereagovala na predvolania súdu, nekomunikovala so súdom ani písomne. Odmietla sa podrobiť
nariadenému znaleckému dokazovaniu. Nesporne ale bolo preukázané, že žalobkyňa vysokoškolské
štúdium ukončila, vydala sa, o čom svedčí telefonická komunikácia manžela žalobkyne so znalcom.



Sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná plnila dňa 30.5.2008 za položky č. 432a, 401 a 323a,
254. Rozdielnosť bodových hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré predložila žalobkyňa
vyplýva aj s podpismi a razítkom neopatreného lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 15.3.2009, v ktorom boli opäť zahrnuté položky č. 401, 323, keď položka č. 432a nie je
uvedená v tomto posudku. Zároveň bola hodnotená aj položka č. 255, pričom v pôvodnom posudku bola
hodnotená položka č. 254. Na odstránenie týchto rozporov uvedených v lekárskom posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia vyzvala aj žalovaná právneho zástupcu žalobkyne listom zo dňa 5. 5. 2009,
na ktorú výzvu nebolo zo strany žalobkyne reagované.

V predmetnom konaní ide podľa prvostupňového súdu  o sporové konanie, kde účastníci konania
nesú procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno
súvisí s dôkaznou povinnosťou a účastníci sporového konania sú povinní hodnotiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Samotné splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného
bremena. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze
(neponúkol, alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). V danom prípade dôkazná povinnosť na preukázanie svojich
tvrdení zaťažovala žalobkyňu. Táto napriek množstvu nariadených pojednávaní sa zúčastnila iba
1x výsluchu vo veci, inak súčinnosť neposkytla ani predložením listinných dôkazov. Žalobkyňa teda
nepreukázala žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku, čím sa nesplnila
dôkaznú povinnosť a verifikovaným spôsobom ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala. Súd preto žalobu
žalobkyne z dôvodu neunesenie dôkazného bremena zamietol.

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z preddavku na trovy znaleckého dokazovania
a cestovného, ktoré špecifikoval.

2) Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namieta, že prvostupňový súd sa vôbec
nevysporiadal s tým, že žalobkyňa si uplatnila v prípade postupu podľa európskej judikatúry nárok
na zaplatenie sumy 300.000,- eur a o tomto uplatnenom nároku žalobkyne nerozhodol. Žalobkyňa sa
nedostavovala na pojednávania  práve z dôvodu, pre ktorý jej právny zástupca  žiadal vypracovať
znalecký posudok z odboru psychiatrie, pretože práve psychická ujma je to, prečo žiada žalobkyňa 50 %
navýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Samo o sebe to, že žalobkyňa
sa dostavila osobne na pojednávanie ako konštatuje súd 1x je podľa odvolateľky tou skutočnosťou,
že žalobkyňa má psychickú trauma z prežitej ujmy  na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia,
o ktorom vypovedala. Žalovaná poukázala na to, že po ukončení vysokoškolského štúdia sa v praxi
nemôže uplatniť, pretože handicapom je to, že sa nemôže dopraviť samostatne do zamestnania. Keď
potencionálnym zamestnávateľom oznámila, že je invalidnou dôchodkyňou, tak títo je následne oznámili,
že jej nemôžu ponúknuť prácu vzhľadom na jej zdravotný stav.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že o trovách konania súd rozhodol v súlade s §
142 ods. 1 O.s.p., pričom však žalobkyňa mala za to, že je nespravodlivé od nej žiadať, aby zaplatila
trovy konania žalovanej, pretože vzhľadom na jej zdravotný stav a nemožnosť uplatnenia na trhu práce
sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd neprihliadol pri rozhodovaní o trovách konania. V
tejto súvislosti poukázal na to, že preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- eur
nebol vynaložený, pretože znalecký posudok nebol znalcom vypracovaný, a práve na tomto základe
súd rozhodol o tom, že žalobu zamietol. Pokiaľ sa týka cestovného uplatneného žalovanou vo výške
669,52 eur, žalobkyňa poukázala na to, že zo zákonného zmluvného poistenia vyplýva, že žalovaná
je pasívne legitimovaná  v tomto spore a právny zástupca žalobkyne sa pojednávaní zúčastnil, takže
cestovné žalovanej nebolo neúčelne vynaložené.

S poukazom na uvedené bola žalobkyňa toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., a pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa u
žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil v celom rozsahu, alebo vrátil prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie.



3) Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému odvolania považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa
za vecne a skutkovo správne, a preto žiadala ho podľa ust. § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdiť.
Podľa neho v predmetnej veci sa prvostupňový súd pri rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými
skutkovými okolnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a vec správne právne posúdil. Mala
za to, že námietka žalobkyne, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s tým, že žalobkyňa si uplatnila
v prípade postupu podľa európskej judikatúry zaplatenie sumy 300.000,- eur nie je dôvodná, keď v
tejto súvislosti dala do pozornosti úpravu žalobného návrhu, ktorú vykonal právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní dňa 13.9.2012, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa trvá na návrhu tak, že titulom nároku
na bolestnom požaduje sumu 3.043,69 eur, ďalej trvá na sťažení spoločenského uplatnenia vo výške
9.950,57 eur a na jeho 50 % navýšení, t.j. 35.100,- eur, čo spolu činí 48.094,26 eur a zároveň si uplatnila
aj trovy konania. V súlade s týmto procesným úkonom žalobkyne  prvostupňový súd uznesením zo dňa
13. 9. 2012 čiastočne konanie zastavil a v prevyšujúcej  časti nároku, na ktorom žalobkyňa trvala, vec
vylúčil na samostatné konanie.  Z uvedeného postupu je podľa žalovanej zrejme, že súd venoval riadnu
náležitosť všetkým nárokom žalobkyne, dôsledne sa s týmito vysporiadal, a pri rozhodovaní vo veci
nijako nepochybil.

V danom prípade je nesporným, že v takomto sporovom konaní musí uniesť žalobkyňa dôkazné
bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Pokiaľ žalobkyňa deklarovala svoj nepriaznivý
zdravotný stav, a to či už vo sfére fyzickej alebo duševnej, tieto skutočnosti mali byť predmetom súdom
nariadeného znaleckého dokazovania vo veci. Žalobkyňa svojim postupom, ktorým odmietla zúčastniť
sa takéhoto znaleckého úkonu (tak ako to vyplýva z oznámenia znalca), a preto znalecké dokazovanie
nebolo možné vykonať, neuniesla dôkazné bremeno pri uplatňovaní svojich nárokov a preto súd prvého
stupňa správne vychádzal z tých zistení, ktoré mal k dispozícii, a ktoré boli nesporne preukázané.

Rovnako za vecne a skutkovo správne považovala žalovaná rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách konania, t.j. ktorým uložil žalobkyni nahradiť trovy konania vzniknuté žalovanej. Za absurdné
považovala tvrdenie žalobkyne, že žalovanej nepatrí náhrada cestovného, nakoľko táto je vo veci
pasívne legitimovaná a právny zástupca žalobkyne sa pojednávania zúčastnil, takže cestovné žalovanej
neboli neúčelne vynaložené. Poukázala na to, že z platnej právnej úpravy vyplýva, že účastník, ktorý
mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé,
že náhrada trov konania je podmienená úspechom či neúspechom účastníka konania a v žiadnom
prípade túto nepodmieňuje skutočnosť, či žalovaný bol, alebo nebol vo veci pasívne legitimovaný,
a právny zástupca žalobkyne sa pojednávaní zúčastnil, alebo nie. S poukazom na uvedené mala
žalovaná za to, že nie sú dané dôvody podaného odvolania, ktorými sa žalobkyňa domáha zmeny
vyššie uvedeného rozhodnutia prvostupňového súdu a navrhla preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie
žalobkyne považoval za dôvodné a potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v celom
rozsahu.

4) Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutie uverejnil na úradnej tabuli súdu a aj na internetovej
stránke súdov SR. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
nad rámec, ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Výnimkou by boli len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Po takomto prieskume dospel odvolací súd k záveru, že:

- uplatnené odvolacie dôvody  nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa
v tej časti, ktorou bol zamietnutý žalobný návrh o zvýšenie náhrady za bolesť.
- v ostatnej napadnutej časti odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.

Pre vec je dôležitým to, čo žalobkyňa urobila predmetom civilného sporového konania na základe
podanej žaloby. Obsahom žalobnej požiadavky je to, čo je pojaté žalobcom do skutkového zdôvodnenia
uplatňovaného nároku a do formulácie navrhovaného rozsudočného výroku. Toto treba mať na zreteli aj
v súvislostí s tým, čo ostalo predmetom konania po čiastočnom zastavení konania podľa uznesenia súdu
prvého stupňa uznesením č.k. 15C/32/2010-202 zo dňa 13.9.2012. Po plneniach žalovaného, ktoré boli
dôvodom  čiastočného späťvzatia žaloby zostali predmetom konania požiadavky na „zvýšenie“ náhrady
za bolesť i za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale i nárok „skutkovo zdôvodnený“ len odkazom na



európsku judikatúru vo výške 300.000. eur.  Vo vzťahu ku poslednej „časti“ žaloby zostala žaloba napriek
rozhodnutiu o nej nedostatočne zdôvodnenou (čo odporuje i ust. § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p.), a tak
ako bude uvedené ďalej aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľným.

Vo vzťahu k ďalším nárokom treba konštatovať, že prvostupňový súd pre rozhodnutie o nich
žalobe vykonal vo veci dokazovanie podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania. Podané odvolanie
neobsahuje výhrady voči tomu, že by sa nebol akceptoval nejaký návrh na realizáciu dôkazu
uplatneného niektorým účastníkom konania. Za takéhoto stavu základom pre rozhodnutie súdu v zmysle
ust. § 153 ods. 1 O.s.p. bol skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Do dôvodov rozhodnutia boli napokon zapísané aj skutočnosti, ktoré z oboznámených listinných dôkazov
i z prednesov účastníkov konania boli súdom zistené.

Odvolací súd je toho názoru, že ohľadom nároku žalobkyne na mimoriadne  zvýšenie náhrady za  bolesť
z hľadiska skutkového prvostupňový súd vo veci zodpovedajúco vykonaným dôkazom vyvodil správny
skutkový záver a napokon o tejto časti žaloby vyvodil  aj správny právny záver.

V tejto súvislosti  pokiaľ žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu dôvodila, že je nespochybniteľné,
že v jej prípade ide o prípad osobitného zreteľa, a preto je dôvodné požadovať 50 % navýšenia súm
bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné poukázať na kogentnú právnu úpravu
týkajúca sa takéhoto navýšenia, ktoré je možné podľa ust. § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. len ohľadom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ohľadom nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného
platné právne predpisy takúto možnosť nepripúšťajú. Naviac v konaní bolo medzi účastníkmi nesporné,
že žalovaná titulom bolestného plnila žalobkyni sumu 8.656,31 eur (695 bodov x 375,22 Sk/bod)
dňa 3.3.2008, keď podkladom pre toto plnenie bol posudok o bolestnom vyhotovený MUDr. A. dňa
14.11.2007, t.j. žalovaná v celom rozsahu uspokojila nárok žalobkyne za prežitú bolesť tak, ako bola
táto kvantifikovaná v odbornom posudku. Naviac žalobkyni uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia
doba u tohto nároku. Žalobkyňa si ho uplatnila na súde až dňa 10.3.2010, pričom subjektívna premlčacia
doba začala žalobkyni plynúť od podania predmetného posudku o bolestnom vyhotoveného dňa 14.
11.2007, na základe ktorého sa žalobkyňa nepochybne dozvedela o výške škody. Pri aplikácii ust. § 106
ods.2, § 100 ods.1 Obč. zák. pri vznesenej námietke premlčania žalovaným by nebolo možné ďalšie
nároky odvádzané od posudku zo 14.11.2007 žalobkyni priznať.

Pokiaľ by žalobkyňa bola toho názoru, že vyššie uvedený posudok bol v časti hodnotiacej bolestné
žalobkyne nesprávny, alebo neúplný  a žiadala  vypracovať znalecký posudok z odboru psychiatrie,
treba mať na zreteli, že  znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať z dôvodov na strane samotnej
žalobkyne, čím sama žalobkyňa zapríčinila, že neuniesla dôkazné bremeno pri uplatňovaní svojho
nároku na bolestné. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že tento mohol
rozhodnúť len na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, kde v sporových
konaniach sa kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov, a to
predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Ak by mala preto žalobkyňa, ktorú primárne v občianskom súdnom sporovom konaní zaťažuje dôkazné
bremeno, v konaní  uspieť, musí ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by
súd mohol po ich vykonaní dospieť k záveru, že žalobkyňa má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci
domáha. Vo vzťahu ku požiadavke náhrady zvýšenia za bolesť z vyššie uvedených dôvodov nebolo
možné vyhovieť. Preto v tejto časti podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdil.

Právna úpravy náhrady za  sťaženie spoločenského uplatnenia umožňuje navýšenie  podľa ust. § 5
ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.  až o 50 % jeho bodového ohodnotenia z dôvodov  hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity. V konaní bolo nepochybne preukázané, a konštatoval to aj súd prvého
stupňa v napádanom rozhodnutí, že u žalobkyni existuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v 60 %, tak ako to vyplýva z odborného posudku o invalidite vydaným Sociálnou poisťovňou
dňa 7.2.2012. Titulom nároku na sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí
požaduje sumu vo výške 9.950,57 eur ako doplatku základnej náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia, ako aj maximálne 50 % navýšenia každej položky z celého jeho základného bodového
ohodnotenia, t.j. 35.100,- eur, keď ohľadom tohto nároku žalobkyne v časti sťaženia spoločenského



uplatnenia žalovaná plnila žalobkyni dňa 2.6.2008 čiastku 48.549,43 eur. Podkladom pre toto plnenie
bol posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený dňa 20.5.2008 MUDr. A. (žalovaná
akceptovala bodové ohodnotenie v rozsahu 3630 bodov), a žalobkyňa následne podaný žalobný návrh
čiastočne, čo do výšky bolestného v sume 8.656,31 eur, a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia, čo
do výšky 48.549,43 eur vzala späť v dôsledku konania žalovanej. Na nároku za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 58.500,- eur si potom uplatňovala už len sumu 9.950,57 eur (žalobkyňa požadovala
finančnú náhradu v plnej výške jeho bodového ohodnotenia, nielen v tom rozsahu v akom ho akceptovala
žalovaná). Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj 50 %  zvýšenie na bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia.
V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, a pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu,
alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave
poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.
Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav
poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského
uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.

Súd prvého stupňa rovnako, ako pri nároku na bolestné aj ohľadom nároku na nároku na  sťaženie
spoločenského uplatnenia a jeho navýšenie oprel svoje rozhodnutie o neunesení dôkazného bremena
žalobkyňou, pričom sa nijako nevysporiadal nielen s vyššie uvádzaným posudkom o sťažení
spoločenského uplatnenia vyhotoveným dňa 20.5.2008 MUDr. A., ale ani s účastníckou výpoveďou
žalobkyne na pojednávaní dňa 12.6.2012, ani s ďalšími listinnými dôkazmi, ako najmä lekárske správy
o zdravotnom stave, ktoré slúžili ako podklad pre Sociálnu poisťovňu pre  rozhodnutie o čiastočnej
invalidite žalobkyne. Ďalej bol v konaní, ako podporný dôkaz spolu so žalobou predložený znalecký
posudok č. 21/2007 znalca MUDr. N., ktorý v jeho závere konštatoval, že u žalobkyne je možno
konštatovať vytvorenie predpokladov pre vznik trvalých následkov, a to v zmysle straty pravého
predkolenia, kedy bude nútená do konca života chodiť s pomocou protézy a predpokladov pre ťažkosti
počas pôrodu, nakoľko došlo k porušeniu panvového kruhu v zmysle jej deformácie.

Už z doteraz realizovaných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa v dôsledku úrazu, ktorý si sama
nezapríčinila má trvalé následky na zdraví, pre ktoré sa stala invalidnou dôchodkyňou.  V  mladom veku
má, aj napriek vynaloženej snahe a získaniu úplného vysokoškolského vzdelania, sťažené možnosti
uplatniť sa na pracovnom trhu. Vo vzťahu k takým položkám, ktoré sú zrejmé už z podaného lekárskeho
posudku nie je vylúčené aj mimoriadne zvýšenie náhrad. Zamietnutie jej žalobného návrhu v tejto časti
v celom rozsahu len z toho dôvodu, že žalobkyňa sa nepodrobila znaleckému dokazovaniu pre účely
ďalších „položiek“ týkajúcich sa jej trvalých následkov úrazu, nevychádza z tých skutočnosti, ktoré je
možné z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu mať za preukázané.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálne prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak súd prvého stupňa  nezohľadnil v konaní už produkované dôkazy,
tieto nijako neposúdil a bez ďalšieho len konštatoval, že žalobkyňa aj v časti požadovaného  sťaženia
spoločenského uplatnenia a jeho navýšenia neuniesla dôkazné bremeno, toto konanie zaťažil vadou
vyjadrenou v ustanovení 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., pretože  odňal možnosť konať pred súdom,
keď odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania domôcť jeho práv  a právom chránených záujmov a pre správne právne
posúdenie tejto časti žaloby nevychádzal z dôkazov, ktoré sú už obsahom spisu. Ak by odvolací súd sám
takéto vyhodnotenie realizoval, odňal by možnosť prieskumu ním prijatých záverov v dvojinštančnom
konaní. Preto neostala iná možnosť, len v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Vo vzťahu ku požiadavke na zaplatenie 300.000,- eur (s odkazom na európsku judikatúru)  prvostupňový
súd ani neobjasnil cez aplikáciu ust. § 79 ods.1, § 101 ods.1 O.s.p., o čo vlastne žalobkyňa žiada. V
tejto časti je jej skutkové zdôvodnenie podanej žaloby nedostatočné. Nedala súdu na vedomie, či žiada
ďalšie zvýšenie náhrady za ujmy na zdraví, alebo či ide o náhradu inej ujmy (napr. za zásah do práva
na ochranu osobnosti) či iné. To napokon viedlo aj k tomu, že súd prvého stupňa nemohol v tejto časti
zamietavý výrok dostatočne odôvodniť.  Neodôvodnenie rozhodnutia odporuje ust. § 157 ods.2 O.s.p.



čo samo osebe v zmysle ust. § 221 ods.1 písm. f), ods.2 O.s.p. zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia
i v tejto časti a pre vrátenie veci na ďalšie konanie.

Bude povinnosťou prvostupňového súdu najskôr ozrejmiť, čoho sa žalobkyňa domáha v sume 300.000,-
eur. Súd prvého stupňa vyzve žalobkyňu na bližšie konkretizovanie tohto nároku tak, aby na základe
skutkového zdôvodnenia  mohol súd  podľa procesnej iniciatívy samotných účastníkov, i o tejto časti
žaloby vykonať dokazovanie a výsledky dokazovania aj správne právne posúdiť.

Povinnosťou súdu  prvého stupňa bude i dôsledne sa vyporiadať so všetkými produkovanými dôkazmi k
časti žaloby požadujúcej zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v nadväznosti na tie
bodové ohodnotenia, ktoré sú už obsahom spisu. Tak ako je už uvedené vyššie relevantnými sa zdajú
byť už tie skutočnosti uvedené vyššie, z ktorých vyplýva úraz s trvalými následkami v mladom veku,
strata končatiny, iné zdravotné ujmy uvedené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a napokon
i lekárske správy, ktorých závery viedli k invalidite.

Súd prvého stupňa bude dbať aj na to, aby v dôvodoch rozhodnutia zodpovedal zodpovedajúco ust. §
157 ods.2 O.s.p. tie otázky, ktoré majú relevantný význam pre rozhodnutie o podanej žalobe.

Odvolací súd za dôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovanej, ktorá sa týkala náhrady trov konania
žalovanej.  Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa nijako nezohľadnil tú skutočnosť,
že v uznesení, čo do bolestného vo výške 8.656,31 eur, ako aj čo do sťaženia spoločenského uplatnenia
do výšky 48.549,43 eur zastavil konanie pre späťvzatie žaloby v tejto časti (ako dôsledku plnenia
žalovaného),  a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie - toto konanie rozhodol, že o
trovách tohto konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Je nepochybné, že žalovaná svojim konaním
- úhradou časti požadovaného nároku až po začatí súdneho konania zapríčinila zastavenie konania v
tejto časti, čo by mohlo viesť aj k aplikácii ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., ktoré prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku opomína.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Úlohou súdu bude preto opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového konania, ako aj o trovách
odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/513/2012", "guid": "c56a805e-130c-4908-b454-6a9395a82d10:a25e5f2d-41d6-4c8c-af82-289b9d39c3e9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}