Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/249/2015 z 7. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. apríla 2015, sp. zn. 17Co/249/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3515200689.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/249/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3515200689.1 | 2015-04-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 74 OSP, § 75 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3400209-7652-43c4-a26c-5cfab5a230f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3515200689.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/249/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200689
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3515200689.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. W., bytom S., B. XXX, 2/ G. W., bytom tamtiež
proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO 00 151 653, o
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 5. februára 2015, č. k. 12C/58/2015-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil
povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy o
splátkovom úvere č. 0275373615 zo dňa 28.08.2009 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. B., a to parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
317 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX/X, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Dražobnej spoločnosti, a.s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3, IČO
35 849 703 uložil povinnosť dočasne sa zdržať vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. B., a to parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 317 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX/X, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľom v prvom a druhom rade súd uložil
povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali na súde návrh na začatie
konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 74
ods. 1, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p., § 2 písm. a/, § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a tou skutočnosťou, že v danej veci bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podaný dôvodne. Súd konštatoval, že navrhovatelia osvedčili existenciu právneho vzťahu
medzi nimi a odporcom, založeného zmluvou o splátkovom úvere č. 0275373615 uzatvoreného dňa
28.08.2009. V rovnaký deň bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
súčasne mandátna zmluva medzi odporcom ako záložným veriteľom a J. F. ako záložcom. V dôsledku
porušenia povinnosti zo strany navrhovateľov platiť podľa splátkového kalendára odporca začal s
výkonom záložného práva a zvolil proces tzv. dobrovoľnej dražby, pričom si na vykonanie dobrovoľnej
dražby vybral spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. Dražobná spoločnosť, a.s. ako dražobník poverený
realizáciou dobrovoľnej dražby stanovil termín dražby na deň 10.02.2015. Ďalej súd poukázal na to,
že dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti
zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky rozhodne súkromná osoba
(sporiteľňa). Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. To všetko sa
vykoná aj napriek tomu, že navrhovatelia protestujú proti zneniu zmluvných podmienok a námietkam
výšky pohľadávky. Za takýchto okolností sa javí predbežné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok
ochrany do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Zároveň vo veci samej sa musí rozhodnúť, či je nevyhnutné vykonať záložné právo týmto spôsobom.
Existujú totiž aj iné spôsoby, ktoré napríklad pri garancii prednosti záložného práva až do konečného
splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právo vykonalo uplatnením



práva podľa tretej časti O.s.p., do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup povolenia splátok,
či už súdom alebo aj v exekúcii. Slovenská sporiteľňa, a.s. zostáva krytá záložným právom, ktoré
nestráca na prednosti. Súd mal na to, že za daného skutkového stavu, kedy je navrhovateľmi namietaná
výška splatenia úveru, okolnosti pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie úveru a vykonané
ocenenie nehnuteľností sa javí predbežné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času,
kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a úplného
zistenia skutkového stavu. S poukazom na dôsledky vykonania dobrovoľnej dražby dňa 10.02.2015,
čím je odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd odporcovi uložil povinnosť
dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy
o splátkovom úvere k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.
ú. B.. V zásade je možné predbežným opatrením ukladať povinnosti len vo vzťahu k účastníkom
konania, avšak výnimočne môže súd predbežným opatrením ukladať povinnosti aj tretej osobe, ktorá
nie je účastníkom súdneho konania, ak možno spravodlivo žiadať dodržanie, resp. vykonanie takejto
povinnosti, a preto súd súčasne uložil Dražobnej spoločnosti, a.s. ako dražobníkovi povinnosť dočasne
sa zdržať vykonania dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností. Ďalej súd dodal, že v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku navrhovateľov
vo veci samej, t. j. zaoberať sa prípadnými námietkami odporcu, že zabezpečenie jeho pohľadávky
voči navrhovateľom v podobe vykonania dobrovoľnej dražby bolo v danom prípade v súlade so
spotrebiteľskou legislatívou, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je len
skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť
dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadeným predbežným opatrením
sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov odporcu, pretože ide o
predbežné opatrenie, ktoré má iba dočasný charakter a zanikne pri výskyte okolností uvedených v
ustanovení § 77 ods. 1 O.s.p., a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. V konaní vo veci samej
bude s konečnou platnosťou vyriešené, či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
obsahovala alebo neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a rozsah splatenia úveru. Súd sa
stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľov, a preto návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel v celom rozsahu, pričom dobu trvania predbežného opatrenia určil v zmysle § 77 ods.
1 písm. d) O.s.p. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd v súlade s ustanovením §
76 ods. 3 O.s.p. navrhovateľom uložil, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali
na súde návrh na začatie konania, s tým, že predbežné opatrenie zanikne tiež, ak navrhovatelia návrh
na začatie konania v súdom určenej lehote nepodajú v zmysle § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietne v celom rozsahu a zaviaže navrhovateľov aj na spoločnú
a nerozdielnu náhradu trov konania. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že uznesenie opomína, že zmyslom
a účelom rozhodujúcej právnej úpravy nie je bezpodmienečné zvýhodňovanie dlžníkov, a to ani keď sú
spotrebiteľmi. Nepochybne sa musí brať zreteľ na zmysel a účel zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, ktorým je privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Je potrebné
zdôrazniť, že prvotnou príčinou výkonu dobrovoľnej dražby bolo protiprávne správanie navrhovateľov
vo vzťahu k veriteľovi (záložnému veriteľovi), keď nesplácaním úveru došlo k porušeniu povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a že to boli práve navrhovatelia, ktorí porušili ustanovenia zmluvných
podmienok zmluvy o úvere. V danej veci podľa neho nebola splnená základná podmienka, ktorou je
osvedčenie danosti práva, základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovatelia ani súd prvého stupňa neuvádzajú žiadnu
neprijateľnú podmienku, ktorou by mal byť zaťažený právny vzťah účastníkov zmluvy o úvere zo
dňa 28.08.2009 alebo záložnej zmluvy. Navrhovatelia uvádzajú pochybnosť o celkovej výške svojho
záväzku voči banke, avšak ich tvrdenie má iba generický, ničím nepodložený charakter (je to iba prostá
domnienka, ktorá nie je nijako osvedčená). Navrhovatelia ani súd nešpecifikujú žiadnu zložku záväzku
voči banke, ktorá by nemala právne obstáť. Súd síce uvádza v odôvodnení uznesenia, že dražba sa má
vykonať aj napriek tomu, že navrhovatelia protestujú proti zneniu zmluvných podmienok a námietkam
výšky pohľadávky, avšak tieto nie sú nijako konkretizované. Navrhovatelia ďalej spochybňujú správnosť
stanovenia všeobecnej hodnoty zaťažených nehnuteľností znaleckým posudkom č. 192/2014, avšak
nekonkretizujú žiadne pochybenie, ktorého sa znalkyňa Ing. Jana Zavadilová mala prípadne dopustiť



v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Obstáť nemôže ani argumentácia navrhovateľov a súdu k zvolenému spôsobu výkonu
záložného práva. Dobrovoľná dražba totiž predstavuje nielen zákonom výslovne umožnený, ale v
spotrebiteľských právnych vzťahoch dokonca favorizovaný a kogentne vyžadovaný spôsob výkonu
záložného práva. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu o potrebe ochrany obydlia navrhovateľov, poukázal,
že ust. čl. 21 Ústavy SR ani ustanovenie čl. 7 Charty základných práv Európskej únie nezakotvujú právo
na obydlie, ale právo na nedotknuteľnosť obydlia, čo sú absolútne rozdielne kategórie. Fakt, že sa jedná
o obydlie dlžníkov, nemôže sám osebe zakladať prekážku platného zriadenia záložného práva, ani jeho
následného výkonu. Z jeho strany nedochádza k žiadnemu neprípustnému zásahu do nedotknuteľnosti
obydlia navrhovateľov. Celý proces výkonu záložného práva prebieha na základe zákonnej úpravy a
smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinností navrhovateľov ako
obligačných dlžníkov uhradiť zabezpečenú pohľadávku. Dodal, že nebola splnená podmienka podľa §
75 ods. 2 O.s.p., keď z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa navrhovatelia
mienia domáhať návrhom vo veci samej.

K podanému odvolaniu odporcu sa navrhovatelia 1/, 2/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.

V predmetnej veci bol návrh na nariadenie predbežného oparenia podaný z dôvodu, že je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by
si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi, t. j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie, vychádza zo
skutočností preukázaných alebo osvedčených navrhovateľmi.

Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.

Súd musí ustrážiť proporcionalitu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a otázku, či je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo týmto spôsobom. Ak výkon záložného
práva iným spôsobom, napr. podľa tretej časti O.s.p. a následnou exekúciou by nebol spojený s
drastickými následkami (všetci relatívne spokojní; veriteľ do konečného vymoženia má prednostné
záložné právo; narastajúce úroky z omeškania; záložca zachránené obydlie), nedostatok proporcionality
pri dobrovoľnej dražbe by mal viesť podľa okolností konkrétneho prípadu k zdržaniu sa výkonu záložného
práva týmto spôsobom (dobrovoľnou dražbou, čo musí sudca vyhodnotiť). Súdny dvor jasne poukazuje
na to, že je na súde, aby princíp proporcionality naplnil. Do konania dobrovoľnej dražby by sa mala
posúdiť otázka zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, po dražbe ide o otázku
neplatnosti dobrovoľnej dražby pre porušenie princípu proporcionality (z rozsudku Súdneho dvora z
10.09.2014 vo veci C-34/13 Monika Kušiová proti Smart Capital, a. s.).

V predmetnej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovatelia dňa 28.08.2009 uzatvorili s
odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. 0275373615, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo
výške 45.000 Eur, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 20.08.2039. Na účet im boli finančné
prostriedky v sume 44.469,93 Eur poskytnuté dňa 02.09.2009. Odporca na zabezpečenie úveru uzatvoril
zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam spolu s pôvodnou vlastníčkou J. F..
V priebehu roku 2013 sa navrhovatelia dostali do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, pričom



dňa 16.07.2014 im bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňom 15.07.2014
a pohľadávka bola vyčíslená vo výške 45.757,72 Eur, s tým, že navrhovateľom bola stanovená lehota
15-ich dní na zaplatenie, inak bude pristúpené k realizácii záložného práva. V októbri 2014 navrhovatelia
obdržali od dražobnej spoločnosti oznámenie o výkone záložného práva predajom nehnuteľností a
následne obdržali oznámenie o konaní dražby dňa 10.02.2015.

V danej veci zhodne so súdom prvého stupňa bol aj odvolací súd toho názoru, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia bol podaný dôvodne. Navrhovatelia osvedčili existenciu právneho pomeru
medzi nimi a odporcami, vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam. Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nie je možné ju
nepovažovať za danú za situácie, kedy sa už má vykonávať dobrovoľná dražba, ktorý úkon by mal
bezpochyby dopad na majetok dlžníkov, zvlášť keď navrhovatelia namietajú výšku splatenia úveru,
okolnosti pri uzatváraní záložnej zmluvy na zabezpečenie ich úveru, poukazujú na neprijateľnosť
zmluvných podmienok v danej zmluve a namietajú aj výšku ocenenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom
záložnej zmluvy. Naviac navrhovateľom v dôsledku krokov odporcov k výkonu záložného práva hrozí,
že prídu o svoje obydlie, a teda im hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia (čl. 7 Charty). V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto
je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom
prípade navrhovateľov 1/, 2/. V danej veci zhodne so súdom prvého stupňa bol aj odvolací súd toho
názoru, že predbežné opatrenie sa javí ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času, kým súd vo
veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a nedôjde k úplnému zisteniu
skutkového stavu. Nariadeným predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv
a oprávnených záujmov odporcov, keďže ide o predbežné opatrenie, ktoré má iba dočasný charakter a
zanikne najneskôr rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru súdu z návrhu
je zrejmé, čoho sa navrhovatelia mienia domáhať návrhom vo veci samej.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .