Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/32/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 20CoE/32/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8416207369.1 Krajský súd Prešov | 20CoE/32/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8416207369.1 | 2018-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e25ca5b-e049-46bf-bcc2-348889ebd410 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8416207369.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416207369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416207369.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: X. J., S..
X.X.XXXX, M. N. XXX, XXX XX N., o vymoženie 2 530,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/438/2016 - 20 zo dňa 27.1.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská zmluva spôsobuje nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť (resp. jej časť) neprijateľnou
podmienkou. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere a povinný od nej mohol odstúpiť. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla,
je nevyhnutné jej akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak
aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Medzi účastníkmi uzavretá
rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala definíciu neprijateľnej
podmienky podľa § 53 ods. I resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby Krajský súd v
Prešove zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP
v spojení s § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Uzavretú rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných a
účinných v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

5. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.7.2013 bol nesporne predtlačený.
Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.



Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva
zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O
obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého
vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi
rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať
všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka - povinného. Nemožno
predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú
dojednanie rozhodcovskej doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej boli dopísané
len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané
v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nie je vysvetlený rozdiel medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade
rozhodovania rozhodcom. Ani text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa
veriteľ rozhodne realizovať svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd
prvej inštancie správne, po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie
súdnemu exekútorovi. Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

6. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

7. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo 9/2012). Oprávnený
si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol
vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto,
že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať,
aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj
napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

8. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý
bol vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej
blízkosti. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola



spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo
veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

9. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia osobitne nedojednali,
nakoľko boli vopred pripravené na predtlačenom formulári.

10. Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR
č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného
titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je tak
existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

11. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neplatnú,
čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie
ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

12. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto
úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s
účelom a cieľom smernice Rady 93/13/EHS, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov
ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade,
že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie
sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012.

12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája



1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).