Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/386/2016 z 5. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. februára 2018, sp. zn. 14Co/386/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6815203816.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/386/2016 | ECLI:SK:KSBB:2018:6815203816.1 | 2018-02-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 544 ods. 1 OZ, § 545 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de015b9f-90d9-41c0-ad9e-e66a90bf1eac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6815203816.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/386/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203816
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6815203816.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460 proti žalovanému: H.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 754,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 30. 03. 2016 č. k. 5C/212/2015 - 51, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5C/212/2015 - 51 zo dňa 30. 03. 2016 v napadnutom druhom
výroku, v ktorom súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a v závislom treťom výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 422,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 34,04 eur od
01. 09. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,70 eur od 15. 11. 2013 do zaplatenia,
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 97,48 eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo
sumy 39,90 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 190,21 eur od 01. 09.
2014 do zaplatenia a vo výške 8, 05 % ročne zo sumy 6, 29 eur od 01. 10. 2014 do zaplatenia v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou zároveň uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 45 eur. Druhou výrokovou vetou návrh (žalobu) vo zvyšnej
časti zamietol. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca so žalovaným
uzatvoril zmluvu o dodávke vody, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (č.
A.), v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzať
odpadové vody do verejnej kanalizácie, odvádzať vody z povrchového odtoku na odbernom mieste R.
XXX - XXX s číslom odberného miesta XXXXXXXXXX a žalovaný sa zaviazal za dodávku vody zaplatiť
žalobcovi vodné a za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou stočné. Z predložených faktúr
mal súd preukázanú cenu vodného za obdobie od 01. 07. 2012 do 09. 07. 2013 a od 10. 07. 2013 do
21. 10. 2013 vo výške 34,04 eur a 97,48 eur. Z preberacieho protokolu mal súd preukázané, že dňa
21. 10. 2013 žalobca na odbernom mieste vykonal prerušenie dodávky pitnej vody, náklady spojené s
prerušením dodávky vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 90229732 zo dňa 29. 10. 2013 vo výške 54,70
eur. Zo záznamu o zistení neoprávneného odberu mal súd za preukázané, že dňa 18. 07. 2014 bol na
dotknutom odbernom mieste zistený neoprávnený odber (odber po prerušení dodávky vody) za obdobie
od 21. 10. 2013 do 18. 07. 2014 v rozsahu 121 m3. Cenu za takto dodanú pitnú vodu vyúčtoval faktúrou
č. 2118747863 v sume 190,21 eur a za obdobie od 19. 07. 2014 do 25. 07. 2014 v sume 6,29 eur.
Zároveň faktúrou č. 90254351 vyúčtoval žalovanému poplatok za zistenie neoprávneného odberu vo
výške 33,25 eur (spolu s DPH 39,90 eur) a zmluvnú pokutu za neoprávnený odber vo výške 331,94 eur.



Z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Revúca pre katastrálne územie R. vyplynulo, že žalovaný
bol a aj v súčasnosti je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci R., súpisné číslo XX, na
parcele č. XXX/XX, ktoré vlastníctvo nadobudol kúpnou zmluvou zavkladovanej dňa 03. 07. 2006. Z
nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný v konaní nerozporoval, súd považoval za preukázané,
že zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného uvádzanou zmluvou,
ako aj že žalovaný žalobcovi neoznámil žiadne zmeny súvisiace so zmluvou, resp. zmenu odberateľa
pitnej vody. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že rodinný dom, v ktorom je
predmetné odberné miesto predal, resp. že by ju v rozhodnom období neužíval. Súd preto vzhľadom
na výsledky dokazovania a po právnom zhodnotení veci dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne
dôvodný a to v rozsahu vyúčtovaného vodného, nákladov spojených s prerušením dodávky pitnej vody v
zmysle cenníka žalobcu, ako aj za neoprávnene odobratú vodu v objeme, ktorú žalovaný nerozporoval.
Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom súd uznal náklady žalobcu súvisiace so zisťovaním
neoprávneného odberu, nakoľko bola uplatnená v paušálnej výške vyplývajúcej z cenníka výkonov a
služieb vo výške 39,90 eur spolu s DPH. Súd sa vysporiadal s obranou žalovaného spočívajúcou v
tvrdení, že nehnuteľnosť, v ktorej odberné miesto predal N. I., a že túto v rozhodnom období neužíval tak,
že o týchto tvrdeniach žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, preto na ne súd nemohol brať
ohľad. Naviac samotný prípadný predaj nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto dodávky
vody z verejného vodovodu nemá vplyv na zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke vody z verejného
vodovodu a teda ani na práva a povinnosti zmluvných strán z neho vyplývajúce.

2. Žalobca si okrem uvedených nárokov uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za neoprávnený
odber dohodnutú v článku 5.11 zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej
pokute v článku 5.11 zmluvy o dodávke vody je v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
zmluvná pokuta je tu dojednaná pre iný prípad, ako pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a preto je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z neplatnej dohody o zmluvnej pokute žalobcovi
právo na jej zaplatenie nevzniklo. Okresný súd sa tiež zaoberal posúdením neoprávneného odberu vody,
ktorý je definovaný zákonom, nejde teda o povinnosť dohodnutú v zmluve. Neoprávnený odber teda
nepredstavuje porušenie zmluvnej povinnosti zo zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd.
Následkom neoprávneného odberu môže byť preto iba následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne § 25
ods. 2 a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., ktorým je povinnosť osoby, ktorá sa neoprávneného odberu
dopustila nahradiť škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. O trovách
konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti
výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol. Ostatné výroky (to znamená prvý výrok a
výrok o náhrade trov konania) považuje za vecne správne. Odvolateľ nesúhlasí so zamietnutím nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa jeho názoru výklad, ktorým vysvetlil okresný súd ustanovenie § 544
ods. 1 Občianskeho zákonníka neobstojí a je v rozpore s jeho znením, ako aj účelom a zmyslom tohto
ustanovenia. Poukázal na to, že zmluvnou povinnosťou je každá povinnosť vyplývajúca zo zmluvného
vzťahu založeného zmluvou. Súd si mylne stotožnil pojem zmluvnej povinnosti v ustanovení § 544 ods. 1
OZ iba s povinnosťou výslovne uvedenou v zmluve. Práva a povinnosti zmluvných strán tvoriace obsah
právneho vzťahu sú dané nie len jednotlivými ustanoveniami zmluvy, ale aj právami a povinnosťami
stanovenými právnou normou. V opačnom prípade by to znamenalo, že súčasťou každej zmluvy by
museli byť prepísané všetky ustanovenia všetkých právnych noriem regulujúcich alebo potenciálne
regulujúcich právny vzťah účastníkov tohto vzťahu. Zmyslu ustanovenia § 544 ods. 1 OZ, pokiaľ ide
o pojem zmluvnej povinnosti, zodpovedá iba taký výklad tohto pojmu, ktorý za zmluvnú povinnosť,
za porušenie ktorej je možné platne dojednať zmluvnú pokutu, považuje každú povinnosť, ktorá tvorí
obsah právneho vzťahu bez ohľadu na to, či je výslovne uvedená v zmluve alebo je súčasťou obsahu
právneho vzťahu v dôsledku toho, že je stanovená v zákonnom ustanovení regulujúcom daný právny
vzťah. Poukázal na definíciu neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu podľa § 25 ods. 1
zákona č. 442/2002 Z. z. s tým, že neoprávnený odber vody je zákonodarcom považovaný za protiprávne
a neželané konanie odberateľa. Zmluvná pokuta plní takto prevenčnú funkciu, pretože je v záujme
nielen prevádzkovateľa verejného vodovodu ale aj spoločnosti, aby odberatelia neoprávnene vodu z
verejného vodovodu neodoberali. Okrem toho má zmluvná pokuta aj funkciu sankčnú a pokiaľ aj zákon
samotný stanovuje určitú sankciu za protiprávne konanie (v tomto prípade náhradu škody) neznamená
to, že si zmluvné strany nemôžu dojednať pre rovnaké protiprávne konanie ako sankciu aj zmluvnú
pokutu. Účastníci si v zmluve o dodávke vody dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti



žalovaného neodoberať vodu neoprávnene, dojednanie má legálny základ, je určité a zrozumiteľné,
je potom aj platné a preto mal súd prvej inštancie žalobcovi plnenie titulom zmluvnej pokuty priznať.
Rozhodnutie súdu v napadnutom výroku považuje za vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení
a nesprávne právne posúdené. Naviac poukazuje na znenie čl. 5.11 zmluvy, ktoré v sebe obsahuje
zákaz neoprávneného odberu, ide preto aj o porušenie povinnosti priamo ustanovenej zmluvou. Predložil
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31. 03. 2016 č. k. 5C/294/2015 - 35, ktorým
okresný súd priznal žalobcovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu na základe zistenia neoprávneného odberu
a zmluvnej pokuty v zmluve dohodnutej. Navrhuje v napadnutom výroku zmeniť rozsudok okresného
súdu a zaviazať žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 331,94 eur s príslušenstvom.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
„CSP") preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania odvolací
súd konštatuje, že ako výrok napadnutého rozsudku, tak aj dôvody, ktorými súd prvej inštancie vysvetlil
svoje rozhodnutie sú dostatočne jasné a zrozumiteľné a zároveň sú aj vecne správne. Odvolací
súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým bol zamietnutý nárok na zmluvnú
pokutu stotožňuje a súčasne naň aj odkazuje. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na samotné
odôvodnenie odvolania, v ktorom odvolateľ vysvetľuje svoj právny názor vychádzajúc z toho, že pojmu
zmluvnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá výklad,
ktorý za zmluvnú povinnosť, za porušenie ktorej je možné platne dojednať zmluvnú pokutu považuje
každú povinnosť, ktorá tvorí obsah právneho vzťahu bez ohľadu na to, či je výslovne uvedená v zmluve
alebo je súčasťou obsahu právneho vzťahu v dôsledku toho, že je stanovená v zákonnom ustanovení
regulujúcom daný právny vzťah. Zároveň poukazuje na to, že aj článok 5.11 zmluvy obsahuje v sebe
zákaz neoprávneného odberu vody, to znamená, že aj porušenie povinnosti (zákazu neoprávneného
odberu vody) je priamo upravené v predmetnej zmluve. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na znenie ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Inštitút zmluvnej pokuty zakotvený v kogentných ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákona je
jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, jeho zmyslom je jednak posilniť postavenie
oprávneného z tohto vzťahu, teda zabezpečiť a zjednodušiť reparáciu porušenia záväzkového vzťahu,
ale tiež plní prevenčnú funkciu v zmysle zabezpečenia dobrovoľného plnenia záväzkov, núti povinného
tohto vzťahu aj hrozbou takejto majetkovej sankcie riadne splniť svoj zmluvný záväzok. Nakoľko však
ide o zmluvnú pokutu, je pre ňu typické, že ju možno dohodnúť len pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti. Pojem zmluvná povinnosť treba vysvetľovať tak, že ide o povinnosť, ktorá vznikla z dvoj
alebo z viacstranného právneho úkonu, teda zmluvy. Z ustanovenia § 544 nemožno vyvodiť, že by
zmluvnou pokutou bolo možné zabezpečiť aj splnenie iných ako zmluvných záväzkov, teda záväzkov,
ktoré vznikajú na základe iných právnych skutočností, ako sú zmluvy. Záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností
uvedených v zákone (§ 489 OZ). Pre zmluvnú pokutu je práve typické, že ju možno dojednať len pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá vznikla z dvoj či viacstranného právneho úkonu - zmluvy.

7. V súdenej veci si strany v zmluve dohodli v čl. 5. 11 „v prípade neoprávneného odberu vody z verejného
vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa § 25 zákona
č. 442/2002 Z. z. je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 331,94 eur, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody". Pojem neoprávnený odber vody z
verejného vodovodu je definovaný v ustanovení § 25 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a v ods. 2 tohto zákonného ustanovenia zákon stanovuje postih
za takéto zákonom nedovolené správanie. Už samotný pojem neoprávnený odber znamená, že ide
o správanie sa nedovolené, v tomto prípade aj zákonom definované s určením sankčného postihu,
pokiaľ k takémuto konaniu dôjde a to formou náhrady škody. Znamená to, že nikto, nie len ten,
kto má uzavretú zmluvu o dodávke vody aj s takýmto dojednaním o zákaze neoprávneného odberu
nesmie uskutočniť odber vody spôsobom uvedeným v ustanovení § 25 ods. 1 pod písm. a) až f),



inak sa dopustí neoprávneného odberu vody, ktorý je sankcionovaný povinnosťou nahradiť za takýto
postup, konanie škodu spôsobenú prevádzkovateľovi verejného vodovodu. V tomto prípade ide teda
o zákonom stanovenú povinnosť, nie o zmluvnú povinnosť, ktorá môže byť zabezpečená zmluvnou
pokutou v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že tak, ako je
zakomponovaná do zmluvy zmluvná pokuta v ustanovení čl. 5.11 preto nemôže obstáť z pohľadu
ustanovenia § 544 OZ, pretože z nej nemožno vyvodiť, akú konkrétnu zmluvnú povinnosť má táto
zmluvná pokuta zabezpečovať. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné zmluvnou pokutou zabezpečiť
konkrétne zmluvné dojednanie určitých povinností, ktoré by mal zmluvný odberateľ vody z verejného
vodovodu splniť, resp. vykonať, aby nedošlo k neoprávnenému odberu vody jedným zo spôsobov
uvedených v § 25 ods. 1 písm. a) až f), pričom už samotná skutočnosť, že dodávateľ s odberateľom
majú uzavretú zmluvu o dodávke vody, vylučuje odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody. To
však podľa názoru odvolacieho súdu musí byť v zmluve jednoznačne dohodnuté. V tomto prípade
však konkrétne zmluvné dojednanie v čl. 5.11 takémuto postupu a takémuto zmluvného dojednaniu
nezodpovedá, stanovuje len výšku zmluvnej pokuty v prípade zákonom nedovoleného správania, teda
neoprávneného odberu definovaného a súčasne aj sankcionovaného zákonom. Odvolací súd poukazuje
na to, že v prípade neoprávneného odberu by bol ten odberateľ, ktorý má uzavretú zmluvu, postihnutý
nielen povinnosťou náhrady škody, ale aj sankcionovaný zmluvnou pokutou, tzv. „čierny odberateľ" - teda
ten, kto odoberá vodu z verejného vodovodu bez zmluvy, by bol povinný len nahradiť spôsobenú škodu.

8. Pokiaľ odkazuje odvolateľ na rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou odvolací súd musí
konštatovať, že v tomto rozhodnutí sa súd podrobnejšie nárokom na zmluvnú pokutu dohodnutú za
neoprávnený odber nezaoberal, len odkázal na záznam o zistení neoprávneného odberu a poukázal na
zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu, nič iné k právnemu posúdeniu neuviedol.

9. Pokiaľ v tomto súdenom prípade okresný súd posúdil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
nedôvodný, pretože vychádzal z neplatného zmluvného dojednania tak, ako to odôvodnil v napadnutom
rozsudku, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne a správne právne posúdené a
preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

10. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalovaný; ktorý by mal nárok na náhradu
odôvodnených a účelne vynaložených trov odvolacieho konania (§ 251, § 255 CSP), pretože zo spisu
je zjavné, že mu v odvolacom konaní žiadne účelne vynaložené trov nevznikli, rozhodol odvolací súd
tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).