Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/106/2015 z 10. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. marca 2015, sp. zn. 2CoE/106/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114223204.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/106/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114223204.1 | 2015-03-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f310963b-3076-4e04-a284-80102426918d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114223204.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/106/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223204
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114223204.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr.
Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, ; proti povinnému: G.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Z. Z. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom
Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 3943/14-3, o vymoženie
pohľadávky vo výške 2146,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/3358/2014-17 zo dňa 12. novembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/3358/2014-17 zo dňa 12. novembra 2014 z r u
š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-
PC-751/14-LP zo dňa 15. júla 2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd
v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným
dňa 26. augusta 2013. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená Zmluva o úvere,
oprávnený s povinným uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu (ďalej len "rozhodcovská zmluva"). Podľa
čl. 5 rozhodcovskej zmluvy "akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter s.r.o. podľa rokovacieho
poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.“ Exekučný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu
ako spotrebiteľskú zmluvu. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a
voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov
a založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné
podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ,
obchodná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu
vzniknutom z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Prípadná
klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu



podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd konštatoval, že
rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Návrh rozhodcovskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter
tohto dojednania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi dojednaná individuálne, spočíva na strane dodávateľa. Súd mal za to, že oprávnený v
tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo
možné meniť ich obsah. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že
bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje aj informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012).
Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred
príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len
demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu
mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust.
§ 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Na individuálne
dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, zdá sa, sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov,
pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku)
papiera. Exekučný súd ďalej uviedol, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej
tak, ako je tomu v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie
rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi



dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). K čl. 7 rozhodcovskej zmluvy, kde je obsiahnutá možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť, súd uvádza, že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, že je platná. Od absolútne
neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené
zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku
sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a
je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by to
bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Súd poukazuje taktiež na tú skutočnosť, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie
je možné jeho mlčanie považovať za súhlas ani za nesúhlas. Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne
dojednanej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné vykonať
exekúciu a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,
že exekučný súd poprel základnú zásadu procesného práca, a to zásadu prekážky veci zahájenej,
pričom poukázal na § 19 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Právo
povinného - spotrebiteľa je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu
podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Namietal, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený uviedol, že je presvedčený, že nie
je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy
akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcii a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Namietal, že
povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej
uzavretí. Povinný mal možnosť zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to tak, že už od takto uzavretej
zmluvy odstúpiť. Toto právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve jednoznačne zjednali a povinný
ako spotrebiteľ mal do 14 dní možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. V predmetnej
veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných obchodných podmienok inej
zmluvy. Povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe, alebo ihneď pri ich
podpise. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu
zmluvného vzťahu, vopred od oprávneného vyžiadať, preštudovať ich, a následne rozhodnúť či zmluvu
podpíše. K okamžitému podpisu zmlúv nebol nútený. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 17. októbra 2014 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola exekučnému súdu dňa 29. októbra 2014
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd
v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina vydaný pod sp. zn. RK-PC-751/14-LP dňa
15. júla 2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu
2146,35 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa
26. augusta 2013.
Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 26. augusta 2013 sa
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56,



821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.,
IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh.
V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.
V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 12.01.2011 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 43c ods. 1,2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné
prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom



nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už
formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať existenciu rozhodcovskej doložky pre exekučný súd
vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo
strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu
a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe
ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z uvedeného
dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.
č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010
zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za
neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku,
ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
Odvolací súd súhlasí so záverom exekučného súdu v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá dňa 26. augusta 2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by
povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nemožno však súhlasiť s tým, že Rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva, ktorá obsahuje jasné a zrozumiteľné vyhlásenie veriteľa o tom, že jej
uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej spory majú byť riešené v
rozhodcovskom konaní a zároveň oprávnenie spotrebiteľa od nej odstúpiť v primeranej 14 dňovej lehote,
nemôže byť považovaná za zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXX, ktorú povinný podpísal v Banskej Bystrici dňa 21. augusta 2013 a oprávnený v
Bratislave dňa 26. augusta 2013. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala zmluva vzniknúť, muselo prijatie
návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený
neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy dlžníkovi. V spise nie je prezentované
ani to, či a kedy dlžník, ktorý mal podpísať Rozhodcovskú zmluvu dňa 21. augusta 2013 zaslal
a doručil veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie
návrhu urobil v primeranej lehote, a teda kedy a či ho doručil povinnému. Táto skutočnosť nebola
oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, keďže neposudzoval, či rozhodcovské
konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok
môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné
rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou
rozhodcovskou zmluvou, čo v danom prípade znamená, že oprávnený akceptoval návrh povinného.
Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca
právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto
rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie.
O trovách tohto odvolacieho konania nebolo rozhodované s poukazom na právnu úpravu v ust. § 224
ods. 3 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.