{"guid": "13205cf3-8837-4d3d-a261-5eeeacd89f8d:50228bc8-d9c8-4587-ba2a-31c6a8ea7c80", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2", "spisova_znacka": "8CoP/117/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/117/2013 z 29. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2013, sp. zn. 8CoP/117/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2", "identifikacne_cislo": "7811210848", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2013-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50228bc8-d9c8-4587-ba2a-31c6a8ea7c80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811210848.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti
W., S. nar. XX.X.A. a V. nar. XX.XX.A. bývajúce s matkou zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Rožňave detí rodičov I. W. nar. XX.X.A. bývajúcej v M. T. B. O.. Č.. XX a V. W. nar. XX.X.A.
bývajúceho vo F. T. O.. I.. M. Č.. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC -
advokáti s.r.o. so sídlom vo Zvolene na ul. J. Kozáčeka č. 13E v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 23.1.2012 č. k. 5P/107/2011 - 39 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo 7.2.2013 č.k. 5P/107/2011-114 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre mal. S. nar. XX.X.A.
a pre mal. V. nar. XX.XX.A. aj v súvisiacom výroku o dlhu na výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Rožňava z 30.1.2006 č.k. 10C/180/2005-27 od otca pre mal. S. na 150 Eur mesačne a pre mal.
V. na 150 Eur mesačne od 1.1.2012, ktoré ho zaviazal prispievať matke mal. detí vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do 31.12.2011. Dlžné
výživné pre každé z mal. detí v rozsahu 67 Eur za január 2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným
po 20 Eur mesačne až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku a o
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s
návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, pretože nie je
v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu mal. detí viac ako po 82,98 Eur mesačne.
Prezentoval názor, že zvýšené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ani jeho
príjmovým pomerom. Namietal, že mu súd zvýšil výživné bez toho, aby zohľadnil jeho výdavky, aj keď
ich chcel prezentovať v priebehu konania. Konštatoval, že mu konajúca sudkyňa odňala možnosť konať
pred súdom, pretože vyniesla rozsudok bez toho, aby vykonala listinné dôkazy, ktoré mal na pojednávaní
k dispozícii a to napriek tomu, že ho na začiatku pojednávania uistila, že ich po výpovediach dostane
príležitosť prezentovať. Namietal, že v zápisnici nie je uvedená ani jeho argumentácia, že má vyživovaciu
povinnosť voči svojej družke, ktorá je s ich mal. dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Nepoprel, že jeho
príjem stúpol zo 600 Eur mesačne na 1.000 Eur mesačne, ale zároveň zdôraznil, že na to, aby dosahoval
vyšší príjem, musí vynakladať vyššie výdavky najmä v súvislosti s cestovným a ubytovaním, keďže
miesto výkonu jeho práce je v C. a on s družkou a mal. dieťaťom býva vo F.. Špecifikoval svoje mesačné
výdavky na 842 Eur a poznamenal, že s výživným tvoria celý jeho plat, pričom si do výdavkov ešte
nezahrnul stravu, ošatenie a hygienické prostriedky. Tvrdil, že medzi C. Z. F. nie je pravidelné vlakové, ani
autobusové spojenie, v dôsledku čoho sú nevyhnutné aj jeho výdavky na splácanie auta a na pohonné



hmoty. Poukázal na to, že aj príjem matky výrazne stúpol od poslednej úpravy výživného, preto je
schopná uspokojovať potreby mal. detí vo zvýšenej miere. Konštatoval, že súd prvého stupňa by mal
pri zvyšovaní výživného prihliadnuť aj na vývoj jeho životných nákladov.

Aj proti dopĺňajúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec už prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, v ktorom doplnil svoju argumentáciu o to, že mu od poslednej úpravy výživného
pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. T. nar. X.X.A.. Poukázal na to, že od vydania napadnutého
rozsudku sa jeho pomery výrazne zmenili, pretože bol odvolaný z funkcie staršieho palubného technika
v C. k 31.7.2012 a od 1.8.2012 bol ustanovený do funkcie vedúci starší technik na G.. Táto zmena so
sebou priniesla zníženie jeho platu z 1.229,31 Eur mesačne na 1.080,80 Eur mesačne. Alternatívne
navrhol, aby odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom
a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniam otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne
správny. Uviedla, že súd prvého stupňa vzal do úvahy, že došlo aj k zvýšeniu jej príjmu, a že sa zvýšili
potreby mal. detí na úroveň potrieb dospelých. Konštatovala, že ani ona súdu nepreukazovala pôžičky
a rôzne splátky, pretože si myslela, že pri rozhodovaní o výživnom nie sú relevantné. Poznamenala, že
otec zatajil, že si vo voľnom čase privyrába ako zakladač plastových okien. Uviedla, že otec zavádzal
súd, ak tvrdil, že nechodí na dovolenky, pretože v lete 2011 bol s družkou na dovolenke v Chorvátsku.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca nevyjadril.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do 31.12.2011 nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolaní otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne
rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre každé z mal. detí na 150 Eur mesačne. Odvolací súd rovnako
ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého
stupňa, že zvýšenie čistého priemerného mesačného príjmu otca o takmer 561,30 Eur zo 668,70 Eur na
1.230 Eur od januára 2012 do júla 2012 a o 412,10 Eur na 1.080,80 Eur od augusta 2012 do budúcna
bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti pre každé z mal. detí o 67,01 Eur mesačne.
Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto zvýšené výživné je primerané zvýšeným odôvodneným
potrebám mal. detí, zohľadňuje skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. T.
nar. X.X.A., aj vývoj jeho životných nákladov za posledných 7 rokov. Pokiaľ otec namietal, že zvýšené
výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, odvolací súd uvádza, že medzi odôvodnené
potreby mal. detí nepatria len ich výdavky na stravu v škole, cestovné, školné a učebné pomôcky, ktoré
matka deklarovala v priebehu konania, ale značnú časť tvoria najmä výdavky súvisiace s bývaním,
stravou doma, hygienickými prostriedkami, ošatením a mimoškolskými aktivitami, ktoré sú nepochybne
vyššie ako zvýšené výživné. Odvolací súd pre porovnanie poukazuje na to, že otec len svoje výdavky
na stravu a kozmetiku vyčíslil v podaní na č.l. 98 spisu na 220 Eur mesačne. Odvolací súd konštatuje,
že dieťa má podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a ak mu tá
dovoľuje stravovať sa za 200 Eur mesačne, také isté právo na stravovanie má aj jeho dieťa. Odvolací súd
nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie o výdavky, ktoré otec prezentoval v priebehu konania,
pretože ani ich vykonanie by nič nemenilo na závere, že mu jeho pomery umožňujú prispievať na
obe mal. deti po 150 Eur mesačne. Otcovi po zaplatení výdavkov na bývanie v rozsahu 383,26 Eur
mesačne (platby spojené s užívaním bytu 180 Eur mesačne a splátka hypotéky 203,26 Eur mesačne
- č.l. 62 spisu), zdravotných pomôcok v rozsahu 10 Eur mesačne, stravy v rozsahu 200 Eur mesačne,



hygienických potrieb v rozsahu 20 Eur mesačne, telefónu v rozsahu 40 Eur mesačne a cestovného z
miesta bydliska na Sliač v rozsahu 40 Eur mesačne ostane z jeho príjmu 1.080,80 Eur ešte 387,54
Eur mesačne, čo mu stačí na zaplatenie výživného v rozsahu 300 Eur mesačne a na dopĺňanie zdroja
výživy mal. T.. Aj pokiaľ otec pracoval v Prešove, jeho pomery mu stále umožňovali prispievať na výživu
mal. detí 300 Eur mesačne, pretože mal vyšší príjem o 149,20 Eur mesačne (1.230 Eur - 1.080,80
Eur), ktorý zodpovedal jeho zvýšeným výdavkom na bývanie v Prešove v rozsahu 95 Eur mesačne
a na cestovné v rozsahu 65 Eur mesačne. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru neakceptoval
výdavky otca spojené s užívaním bytu 188,60 Eur ale len v rozsahu 180 Eur mesačne, pretože platobný
doklad SIPO za obdobie január 2013 obsahoval aj faktúru za nedoplatok na plyn, ktorá sa nevyskytuje
pravidelne každý mesiac, ale len na konci fakturačného obdobia. Odvolací súd nezohľadnil ani výdavky
otca na splátky spotrebného úveru čerpaného na osobné motorové vozidlo v rozsahu 180 Eur mesačne
a na benzín zo F. S. C. až v rozsahu 200 Eur mesačne, pretože dospel k záveru, že nie sú nevyhnutné z
hľadiska § 62 ods. 5 Zák. o rodine. Odvolací súd totiž zo stránky www.cp.sk <http://www.cp.sk> zistil, že
otec mal priame cestovné spojenie medzi F. Z. C., aj keď tvrdil opak. Podľa tohto internetového zdroja
premáva medzi C. Z. F. priama linka autobusu, pričom cena jedného spiatočného lístka bola 22 Eur. Pri
štyroch absolvovaných cestách do mesiaca je to 88 Eur mesačne, pričom otec už má zo súčasného
platu uznaných na cestovné 40 Eur mesačne, čo je zvýšenie len o 48 Eur mesačne, aj keď otec mal z
platu 1.230 Eur ešte rezervu na cestovanie 65 Eur mesačne. Rovnako otcovi nezohľadnil ani vyživovaciu
povinnosť k jeho družke, pretože voči nej nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine,
ani podľa iných súvisiacich predpisov. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému mu zohľadnil aj tak, že
si ju plní formou platieb spojených s bývaním a dodáva, že v prípade, ak mu zostatok po zaplatení
výživného podľa jeho názoru neumožňuje uspokojovať jeho ďalšie nepredvídané výdavky alebo výdavky
na mal. T., je povinný si usmerniť svoje ostatné výdavky napríklad na stravu alebo telefón, pretože
tieto sa v porovnaní s tými, aké majú vo všeobecnosti mal. deti zdajú mierne nadhodnotené. Pomery
otca, na ktoré sa odvoláva a zvýšené príjmy matky mal. detí, boli zohľadnené pri zvýšení výživného,
pretože inak by zvýšenie príjmu otca o 561,30 Eur mesačne, resp. o 412,10 Eur mesačne odôvodňovalo
zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu ako o 134,02 Eur mesačne (67,01 Eur x 2). Rovnako v prípade,
ak by súd zamietol návrh na zvýšenie výživného, resp. zvýšil výživné o nižšiu čiastku, ako konajúci súd,
podiel matky na výživnom by sa neúmerne zvýšil oproti tomu, aký by mal otec zo svojím podstatne
vyšším príjmom. Navyše je potrebné, aby si otec uvedomil, že podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine je
jednou z foriem plnenia výživného aj to, kto sa v akej miere o dieťa osobne stará a v tomto prípade
sa o mal. deti stará podstatne viac matka. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku
zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, správne vypočítal dlh na výživnom, ktorý povolil otcovi splácať v
primeraných mesačných splátkach, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/107/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}