{"guid": "131d1727-26ad-4eb8-b7c5-4538a144e051:d9e091e1-bcdb-4610-82f0-35f75e76287c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1", "spisova_znacka": "4Cob/162/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/162/2017 z 19. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. septembra 2018, sp. zn. 4Cob/162/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1", "identifikacne_cislo": "1315222845", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9e091e1-bcdb-4610-82f0-35f75e76287c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/162/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222845
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315222845.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: I. Y., J. C.. Q. D.
X, XXX XX J., zastúpený BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581,
proti žalovanému: BERG PARK NORD, a.s., Stará Vajnorská 8, 831 04 Bratislava, IČO: 46 077 758,
o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 24Cb/461/2015-75 zo dňa 3.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/461/2015-75 zo dňa 3.2.2017
mení tak, že uznesenie č. 2 týkajúce sa zmeny právnej formy spoločnosti prijaté dňa 17.8.2015 na
mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti BERG PARK NORD, s.r.o., Stará Vajnorská 8, 831 04
Bratislava, IČO: 46 077 758, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel: sro, vložka č. 71641/B   je neplatné.

Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobcu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 69d ods. 4, 131 ods. 1, 125 ods. 1,
písm. i), 218c ods. 6 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 11.11.2015, doručenou súdu dňa
13.11.2015, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 2, prijatého na mimoriadnom valnom
zhromaždení žalovaného dňa 17.8.2015, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo o zmene právnej formy
zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť. Žalobca tvrdil, že mu ako spoločníkovi
bola doručená pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 17.8.2015.
Pozvánka obsahovala len stručnú informáciu o tom, že dňa 17.8.2015 sa bude konať mimoriadne valné
zhromaždenie, ktorého predmetom bude aj rokovanie o zmene právnej formy. Valného zhromaždenia
sa žalobca nezúčastnil. Na valnom zhromaždení bolo schválené uznesenie č. 2 o zmene právnej formy
na akciovú spoločnosť. Uznesenie bolo schválené formou notárskej zápisnice N 396/15. Na valnom
zhromaždení boli týmto uznesením prijaté aj stanovy transformovanej a.s.. Hlavný dôvod, na základe
ktorého žalobca považoval schválené uznesenie za neplatné je skutočnosť, že v pozvánke nebol žalobca
žiadnym spôsobom upovedomený o možnosti oboznámiť sa so znením písomnej správy, ktorá mala
odôvodniť a vysvetliť ekonomické a právne dôvody zmeny právnej formy. Žalobca tiež nebol poučený o
svojom práve vyžiadať si takúto dôvodovú správu od štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalobcovi bola
doručená pozvánka len so stručnou informáciou o tom, že dňa 17.8.2015 sa bude konať mimoriadne
valné zhromaždenie, ktorého predmetom bude aj rokovanie o zmene právnej formy. Predmetnú
pozvánku nie je možné považovať za dostatočné v zmysle §§ 69b ods. 4 a 218c ods. 6 OBZ. Zmenou
právnej formy sa spoločenská zmluva transformujúcej sa s.r.o. prispôsobuje zákonom predpísaným



požiadavkám pre transformovanú a.s. a stanovy a.s. obsahujú všetky ustanovenia špecifické pre akciovú
spoločnosť. Na základe toho stanovy a.s. obsahujú viacero podstatných zmien, ktoré do veľkej miery
obmedzujú a ohrozujú práva žalobcu ako spoločníka. Podľa § 141 ods. 2 OBZ pri takýchto podstatných
a zásadných zmenách je potrebné schválenie všetkými spoločníkmi transformujúcej sa s.r.o., k čomu v
predmetnom prípade nedošlo. V zmysle čl. X. ods. 4, druhá veta spoločenskej zmluvy transformujúcej
sa s.r.o., je valné zhromaždenie oprávnené rozhodovať, okrem iného, aj o zmene právnej formy, ako
aj o zmene spoločenskej zmluvy, a to dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov. Predmetné ustanovenie
spoločenskej zmluvy odkazuje na § 125 ods. 1, písm. a), c), d), e) a i) OBZ, na základe ktorého je valné
zhromaždenie v rámci svojej pôsobnosti oprávnené schvaľovať zákonom vymedzené otázky aspoň
dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov. Práve ustanovenie § 125 ods. 1 písm. d) odkazuje na § 141 ako
na celok. Je preto nutné, aj pri osobitnej zmluvnej úprave pôsobnosti a spôsobu hlasovania na valnom
zhromaždení prihliadať k celému zneniu citovaného zákonného ustanovenia. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že ak sa zmena týka zúženia alebo obmedzenia práv priznaných všetkým spoločníkom, je nutný
na jej schválenie aj súhlas všetkých spoločníkov, t.j. nestačí schválenie dvojtretinovou väčšinou všetkých
hlasov. V zmysle čl. VI ods. 2 spoločenskej zmluvy mal každý spoločník predkupné právo na obchodný
podiel iného spoločníka. Stanovy takéto ustanovenie nielenže neobsahujú, ale priamo v čl. II ods. 2
obsahujú ustanovenie, podľa ktorého nemajú akcionári predkupné právo pri prevode akcií. Zmenou
právnej formy žalobcovi zaniklo právo na prednostné odkúpenie podielov spoločnosti, čo znamená,
že došlo k zúženiu práv spoločníka. Na záver žalobca ešte namietal aj riadne zvolanie mimoriadneho
valného zhromaždenia z dôvodu, že pozvánka je datovaná dňom 27.8.2015, pričom mimoriadne valné
zhromaždenia sa konalo dňa 17.8.2015.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Na pojednávaní súd v zmysle § 181
ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) konštatoval, že skutočnosti tvrdené v žalobe nie sú sporné. Z
predložených dôkazov ďalej vyplynulo, že žalovaný mal pred transformáciou ako s.r.o. troch spoločníkov,
základné imanie spoločnosti vo výške 25.000,- eur bolo splatené, na základnom imaní sa žalobca
podieľal vkladom 2.500,- eur, t.j. 10 %. Na valnom zhromaždení konanom dňa 17.8.2015 predseda
valného zhromaždenia, E. I.Ž., konštatoval, že všetci spoločníci sa v zákonnej lehote oboznámili so
správou konateľa o dôvodoch zmeny právnej formy spoločnosti na akciovú spoločnosť, v ktorej boli z
právneho a ekonomického hľadiska vysvetlené a odôvodnené zmeny právnej formy. V pozvánke na
mimoriadne valné zhromaždenie bol okrem vytlačeného dátumu 27.8.2015 napísaný rukou aj dátum
Aug - 3 - 2015.

Podľa súdu pre úspech žalobcu v tomto konaní museli byť splnené tri základné predpoklady vyplývajúce
z uvedených ustanovení: 1. žalobca musel podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od prijatia
napadnutého uznesenia, 2. napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou
a 3. porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka. Súd mal za to, že
bol splnený len prvý predpoklad, ostatné dva splnené neboli.

Porušenie zákona podľa žalobcu spočívalo v tom, že nebol v pozvánke informovaný o  svojom
práve žiadať o zaslanie správy odôvodňujúcej zmenu právnej formy. Táto povinnosť je v Obchodnom
zákonníku upravená pri akciovej spoločnosti, pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa má aplikovať len
primerane. Vo všeobecnosti teda táto povinnosť platí aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným, v rámci
jej primeranej aplikácie je však potrebné prihliadať aj na konkrétne okolnosti. Pri akciovej spoločnosti sa
totiž predpokladá viac akcionárov, ktorí ani nemusia byť známi. V žalovanej veci boli spoločníkmi len tri
fyzické osoby, ktoré sa navzájom nepochybne poznali. Z  listinných dôkazov, ktoré predložil sám žalobca,
vyplynulo, že všetci spoločníci sa oboznámili v zákonnej lehote so správou konateľa o dôvodoch zmeny
právnej formy na akciovú spoločnosť, v ktorej boli z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlené
a odôvodnené zmeny právnej formy. Tento fakt konštatoval predseda valného zhromaždenia. K tejto
skutočnosti sa žalobca vôbec nevyjadril, súd preto nemal dôvod pochybovať o jej pravdivosti. Pokiaľ sa
teda žalobca oboznámil so správou, nebolo povinnosťou spoločnosti v pozvánke upozorňovať žalobcu
na jeho právo žiadať si o zaslanie správy.
I keby došlo k porušeniu zákona, ako to tvrdil žalobca, toto nemohlo obmedziť práva žalobcu ako
spoločníka. Argumentáciu uvedenú v žalobe, ako aj ďalšie tvrdenie žalobcu na pojednávaní, že nebolo
dodržané kvórum na hlasovanie v zmysle § 141 ods. 2, v spojení s § 125 Obchodného zákonníka,
považoval súd za neprijateľné.



Podľa § 125 ods. 1, písm. i) Obchodného zákonníka, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí
rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy. Na rozdiel od ostatných kompetencií
valného zhromaždenia, rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene jej právnej formy patrí do
kompetencie valného zhromaždenia len vtedy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Ide o dve zásadné
rozhodnutia o spoločnosti, valné zhromaždenie je preto oprávnené urobiť ich len vtedy, ak mu toto
oprávnenie zveria všetci spoločníci.
V článku VIII písm. g) spoločenskej zmluvy sa žalobca s ostatnými dvoma spoločníkmi dohodol, že
do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej
formy. Na základe toho valné zhromaždenie mohlo rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú
spoločnosť. Nevyhnutným dôsledkom oboch rozhodnutí je, že zaniká obchodný podiel spoločníka, teda
aj s tým spojené predkupné právo. Pri zmene právnej formy vzniká právo k cennému papieru, s ktorým sú
zas spojené iné práva. Ak ale žalobca zveril rozhodovanie o zmene právnej formy do pôsobnosti valného
zhromaždenia, musel/mal si byť vedomý toho, že ostatní dvaja spoločníci, ktorí majú viac ako dve tretiny
všetkých hlasov, môžu platne rozhodnúť o zmene právnej formy, i keď s tým žalobca nesúhlasí. V
stanovách akciovej spoločnosti nie sú žiadne také ustanovenia, ktoré by obmedzovali práva žalobcu
ako akcionára. Ustanovenie článku III.2 stanov, že prevoditeľnosť akcií na meno nie je obmedzená a že
akcionári nemajú predkupné právo pri prevode akcií, sú úplne bežné a štandardné, keďže akcia je cenný
papier. Rozhodnutím o zmene právnej formy sa tak nemohli obmedziť, ani sa neobmedzili / nezúžili
práva žalobcu.

Ďalšia námietka žalobcu, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, tiež nebola zo strany súdu
uznaná. Žalobca na otázku súdu neuviedol, kedy mu bola pozvánka doručená, to znamená ani netvrdil,
že mu bola doručená oneskorene. Keďže na pozvánke bol napísaný aj dátum 3. augusta 2015, a
podľa článku IX.3 spoločenskej zmluvy musí byť pozvánka doručená spoločníkom najmenej 7 dní pred
termínom konania, súd túto formálnu námietku neuznal za porušenie spoločenskej zmluvy. Nakoľko dva
základné predpoklady pre rozhodnutie o neplatnosti, že bolo prijaté uznesenie v rozpore so zákonom
alebo spoločenskou zmluvou, a týmto uznesením mohli byť obmedzené jej práva spoločníka splnené
neboli, súd žalobu zamietol.  Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Voči rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý  uviedol, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)  CSP, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Žalobca v žalobe namietol, že v pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie datovanej 27.08.2015
nebol konateľom žalovaného žiadnym spôsobom upovedomený o možnosti oboznámiť sa nahliadnutím
v sídle spoločnosti s písomnou správou, ktorá by z ekonomického a právneho hľadiska odôvodňovala
zmenu právnej formy žalovaného a o svojom práve si vyžiadať kópiu tejto správy a prípadne si ju
bezplatne nechať zaslať na adresu žalobcu. Povinnosť konateľa žalovaného uviesť vyššie uvedené
náležitosti na pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie, vyplýva z § 69b ods. 4 OBZ v spojení s
§ 218c ods. 6 OBZ.

Prvoinštančný súd vyššie uvedené skutočnosti nemal za sporné. Podľa odôvodnenia napadnutého
rozsudku mal za preukázané, že uvedené náležitosti mali byť na pozvánke na mimoriadne valné
zhromaždenie a rovnako mal za preukázané, že tam tieto náležitosti neboli uvedené (bod 9
odôvodnenia), t.j. mal za preukázané porušenie zákona, a to konkrétne vyššie uvedených ustanovení
OBZ, pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia.
Napriek tomu prvoinštančný súd uviedol, že nebolo povinnosťou žalovaného uviesť na pozvánke na
mimoriadne valné zhromaždenie poučenie o práve spoločníkov môcť si vyžiadať správu odôvodňujúcu
z ekonomického a právneho hľadiska zmenu právnej formy žalovaného, lebo mal za preukázané, že
sa žalobca s touto správou oboznámil, pričom sa súd opiera o konštatovanie vyplývajúce z notárskej
zápisnice o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia, v ktorom predseda mimoriadneho valného
zhromaždenia vyhlásil, že všetci spoločníci sa oboznámili v zákonnej lehote so správou konateľa
o dôvodoch zmeny právnej formy žalovaného, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska boli
vysvetlené a odôvodené zmeny. Tým, že sa žalobca k tomu údajne nevyjadril, nemal prvoinštančný súd



dôvod pochybovať o pravdivosti tohto vyhlásenia. Závery prvoinštančného súdu sú nesprávne, pretože
nereflektujú všetky tvrdenia uvedené žalobcom v konaní a podstatu žaloby.
Žalobca nebol pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia a ani po ňom oboznámený s
písomnou správou konateľa, ktorá by z právneho a ekonomického hľadiska odôvodňovala zmenu
právnej formy žalovaného. Tvrdenie predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia uvedené v
notárskej zápisnici o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia tvrdiace opak je tak nepravdivé.
Prvoinštančný súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
mal za to, že žalobca bol oboznámený s písomnou správou konateľa odôvodňujúcou zmenu právnej
formy žalovaného z právnych a ekonomických dôvodov, pričom to tak nebolo.
Zároveň poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie
valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn 3 Obo 339/98).

Podľa odvolateľa z ust. § 141 ods. 2 OBZ je zrejmé, že sa vzťahuje na každé rozhodnutie
valného zhromaždenia alebo spoločníkov, ktorého dôsledkom je zmena spoločenskej zmluvy, ktorej
zas dôsledkom je rozšírenie povinností spoločníkov alebo zúženie či obmedzenie práv spoločníkov
priznaných spoločenskou zmluvou, t.j. nevzťahuje sa len na priame rozhodovanie o zmene spoločenskej
zmluvy, ale aj na rozhodovanie, ktorého dôsledkom je zmena spoločenskej zmluvy. Podľa spoločenskej
zmluvy žalovaného na prijatie rozhodnutia o zmene právnej formy sa vyžaduje dvojtretinová väčšina
hlasov všetkých spoločníkov.
Zmena právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným je vždy spojená so zmenou spoločenskej
zmluvy. V prípade, ak sa mení spoločnosť s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť, je nutné
rozlišovať dve situácie v súvislosti so zmenou spoločenskej zmluvy.

Prvá situácia je, keď so zmenou spoločenskej zmluvy na stanovy zároveň nedochádza k
rozširovaniu povinností predtým neuložených spoločenskou zmluvou spoločníkom, alebo zužovaniu
alebo obmedzovaniu práv predtým priznaných v spoločenskej zmluve spoločníkom. V takom prípade
postačuje dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov na prijatie platného rozhodnutia o zmene
právnej formy spoločnosti.
Druhá situácia je, keď so zmenou spoločenskej zmluvy na stanovy zároveň dochádza k rozširovaniu
povinností (t.j. uloženiu povinností akcionárom v Stanovách, ktoré ako spoločníci v spoločenskej
zmluve nemali) alebo obmedzeniu či zúženiu práv priznaných spoločenskou zmluvou (t.j. odobratiu
práv akcionárom ich neprenesením do stanov, ktoré ako spoločníci mali v spoločenskej zmluve
alebo ich obmedzením v Stanovách). V takomto prípade podľa názoru žalobcu nepostačuje len
dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov na prijatie platného rozhodnutia o zmene právnej
formy spoločnosti, ale je potreba súhlasu všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka v súlade s
§ 141 ods. 2 OBZ.

V prejednávanej veci došlo súčasne so zmenou právnej formy žalovaného aj k zmene spoločenskej
zmluvy na stanovy, pričom stanovy už neobsahovali predkupné právo na akcie iného akcionára, tak
ako spoločenská zmluva obsahovala predkupné právo na obchodný podiel iného spoločníka, t.j. došlo
k úplnému odňatiu tohto práva.
Vzhľadom na túto skutočnosť, bol potrebný v súlade s § 141 ods. 2 OBZ na prijatie rozhodnutia o
zmene právnej formy žalovaného (a tým aj zmene spoločenskej zmluvy) súhlas všetkých spoločníkov,
t.j. aj žalobcu. Keďže žalobca súhlas nedal, nebolo rozhodnutie o zmene právnej formy platne prijaté
pre nedodržanie kvóra, čo v tomto prípade predstavovalo súhlas všetkých spoločníkov, a uvedené
rozhodnutie o zmene právnej formy bolo prijaté teda v rozpore s OBZ. V dôsledku tejto nezákonnosti
bolo odňaté žalobcovi predkupné právo na obchodný podiel iného spoločníka žalovaného.

Ďalej sa odvolateľ zaoberal pozvánkou na mimoriadne valné zhromaždenie.
V žalobe, ako aj na pojednávaní dňa 03.02.2017 žalobca, resp. jeho právny zástupca uviedol, že
pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie nebola doručená včas, t.j. v lehote 7 dní pred konaním
mimoriadneho valného zhromaždenia, v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného. Nie je teda
pravda, ako uvádza prvoinštančný súd, že by žalobca netvrdil, že mu nebola doručená oneskorene.
Žalovaný tieto tvrdenia v konaní nijako nevyvrátil, resp. ani z dokazovania nebolo preukázané včasné
doručenie pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie žalobcovi. Rozsudok prvoinštančného súdu
tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj pri otázke času doručenia pozvánky na mimoriadne



valné zhromaždenie žalobcovi, ktorá mu nebola doručená včas, t. j. v lehote 7 dní pred konaním
mimoriadneho valného zhromaždenia.
Prvoinštančný súd sa nijako v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu o porušení
ustanovenia § 56a OBZ. Takýto postup prvoinštančného súdu porušuje právo žalobcu na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedného zo základných procesných práv vyplývajúcich z § 220
ods. 2 CSP. Nedostatok riadneho odôvodnenia spôsobuje porušenie tohto procesného práva a je
zároveň aj porušením práva na spravodlivý proces, keďže je jeho imanentnou súčasťou, čo vyplýva aj
z judikatúry súdov (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 119/30-30 alebo
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2011, sp. zn. 6 Sžf 20/2010).

Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu
spočívajúcom v tom, že sa vôbec v odôvodení svojho rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu
ohľadom porušenia ustanovenia § 56a OBZ, došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, a teda aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Na základe uvedeného žiada Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, aby rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 03.02.2017, č. k. 24 Cb 461/2015 - 75 zmenil tak, že: určuje, že uznesenie
č. 2 týkajúce sa zmeny právnej formy spoločnosti prijaté dňa 17.08.2015 na mimoriadnom valnom
zhromaždení spoločnosti BERG PARK NORD, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 8, 831 04 Bratislava,
IČO: 46 077 758, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro,
vložka č. 71641/B, je neplatné. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, a to do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a
dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie  je čiastočne dôvodné.

4. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu, že pre úspech žalobcu v tomto konaní museli byť splnené
tri základné predpoklady: 1. žalobca musel podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od prijatia
napadnutého uznesenia, 2. napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou
a 3. porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka. Nestotožnil sa
však s tvrdením súdu, že ostatné dva predpoklady neboli splnené.

5. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa, že v pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie
datovanej 27.08.2015 nebol konateľom žalovaného žiadnym spôsobom upovedomený o možnosti
oboznámiť sa nahliadnutím v sídle spoločnosti s písomnou správou, ktorá by z ekonomického a
právneho hľadiska odôvodňovala zmenu právnej formy žalovaného a o svojom práve vyžiadať si kópiu
tejto správy a prípadne si ju bezplatne nechať zaslať na svoju adresu. Povinnosť konateľa žalovaného
uviesť vyššie uvedené náležitosti na pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie vyplýva z § 69b ods.
4 OBZ v spojení s § 218c ods. 6 OBZ.

6. Podľa § 69b ods. 4 OBZ ak mení právnu formu jednoduchá spoločnosť na akcie, akciová spoločnosť
alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, je štatutárny orgán spoločnosti povinný vypracovať písomnú
správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní zmenu právnej formy. Správa
musí byť poskytnutá spoločníkom na nahliadnutie v sídle spoločnosti najmenej v lehote, ktorú ustanovuje
zákon alebo určuje spoločenská zmluva alebo stanovy na zaslanie pozvánky alebo na uverejnenie
oznámenia o konaní valného zhromaždenia; ustanovenie § 218c ods. 6 sa použije primerane. Dozorná
rada, ak je zriadená, preskúma správu štatutárneho orgánu a predloží svoje vyjadrenie k zamýšľanej
zmene právnej formy.

7. Písomná správa vypracovaná v prvom kroku musí byť poskytnutá spoločníkom a dozornej rade na
nahliadnutie v sídle spoločnosti najmenej v lehote, ktorú určuje spoločenská zmluva alebo v lehote 15 dní



pred vykonaním valného zhromaždenia (v danom prípade to bolo 7 dní podľa čl. IX bod 3 spoločenskej
zmluvy). Spoločníci majú právo na jej kópiu, prípadne na jej zaslanie na ním uvedenú adresu. Konateľ
spoločnosti zašle všetkým spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami,
inak v zákonnej lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia pozvánku na valné zhromaždenie,
ktorého bodom rokovania bude aj zmena právnej formy spoločnosti (§ 129 ods. 1 OBZ). Spoločníci
musia byť v pozvánke upozornení na právo, aby od nich spoločnosť odkúpila po zmene právnej formy
ich akcie, ak budú hlasovať proti zmene a požiadajú o zápis ich nesúhlasného stanoviska do zápisnice
z valného zhromaždenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bola doručená pozvánka, ktorá obsahovala len stručnú
informáciu o tom, že dňa 17.8.2015 sa bude konať mimoriadne valné zhromaždenie s programom,
okrem iného aj o zmene právnej formy spoločnosti zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú
spoločnosť. Podľa odvolacieho súdu žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 69b ods. 4 OBZ a
neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s písomnou správou, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska
mala byť vysvetlená a odôvodnená zmena právnej formy a ani ho nepoučil jeho práve si vyžiadať kópiu
tejto správy a prípadne si ju bezplatne nechať zaslať na jeho adresu. Z tohto dôvodu nebola splnená
podmienka vyplývajúca z ust. § 69b ods. 4 OBZ, a preto je uznesenie č. 2 týkajúce sa zmeny právnej
formy spoločnosti prijaté dňa 17.8.2015 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti BERG PARK
NORD, s.r.o., neplatné. Tvrdenie predsedu mimoriadneho valného vyplývajúce z notárskej zápisnice
o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia N 396/2015, Nz 28295/2015, NCRls 28942/2015, že
všetci spoločníci sa oboznámili v zákonnej lehote so správou konateľa o dôvodoch zmeny právnej formy
žalovaného, a teda aj žalobca vyvrátil žalobca tým, že v žalobe uviedol, že nebol informovaný o obsahu
a znení dôvodovej správy, vyvracia tvrdenie uvedené v notárskej zápisnici. Odvolací súd podotýka, že
dôkazné bremeno o tom, kedy bola pozvánka doručená, musí v konaní preukázať obchodná spoločnosť.
Túto skutočnosť žalovaný ničím nepreukázal.

9. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že podľa OBZ na rozhodnutie
o zmene právnej formy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon neustanovuje alebo
spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 69b ods. 2 OBZ).

10. V zmysle ust. § 125 písm. i) OBZ do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o
zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.

11. Podľa § 127 ods. 4 OBZ na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný
súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší
počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

12. To znamená, že pokiaľ spoločenská zmluva pripúšťa rozhodovanie valného zhromaždenia o zmene
právnej formy spoločnosti, na prijatie tohto rozhodnutia je v zmysle § 127 ods. 4 potrebná dvojtretinová
väčšina hlasov všetkých spoločníkov (za predpokladu, že spoločenská zmluva nevyžaduje ešte vyšší
počet hlasov).

13. Podľa spoločenskej zmluvy čl. III. písm. g) valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti.
Do jeho pôsobenia patrí rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy.

14. Podľa čl. X. bod 4. valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných spoločníkov vo
všetkých veciach. Dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov sa vyžaduje na rozhodnutia
uvedených v § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) Obchodného zákonníka.

15. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko spoločenská zmluva neurčila vyšší počet hlasov potrebných na
prijatie rozhodnutia o zmene právnej formy spoločnosti BERG PARK NORD, s.r.o., na prijatie takéhoto
rozhodnutia potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov.

16. Pre zmenu napadnutého rozsudku je však rozhodujúca tá skutočnosť, že žalovaný tým, že porušil
svoju povinnosť vyplývajúcu z § 69b ods. 4 OBZ a neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s písomnou
správou, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska mala byť vysvetlená a odôvodnená zmena
právnej formy, neinformoval ho o jeho práve  vyžiadať si kópiu tejto správy a prípadne si ju bezplatne
nechať zaslať na svoju adresu, nedodržal postup pre zvolávanie valného zhromaždenia, čo má za



následok vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 2 týkajúceho sa zmeny právnej formy spoločnosti prijaté
dňa 17.8.2015 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti BERG PARK NORD, s.r.o..

17. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností rozsudok súdu v zmysle § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa  ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu
trov konania.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

21. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/461/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}