Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sp/26/2013 z 16. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2013, sp. zn. 28Sp/26/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201080.1 Krajský súd Banská Bystrica | 28Sp/26/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013201080.1 | 2013-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Kataster nehnuteľností, Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/666582b2-bb04-4cf8-af24-931a620c9ec1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201080.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201080
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Správe katastra Krupina, ČSA 3, 963 01 Krupina, za účasti ďalšej účastníčky P. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Správy
katastra Krupina č. V 1172/2012 zo dňa 28. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Krupina V 1172/2012 zo dňa 28.12.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím V 1172/2012 zo dňa 28. decembra 2012 odporca podľa § 31 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) zamietol
návrh doručený správe katastra 05.12.2012 záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 13.11.2012,
ktorú za záložkyňu podpísal zástupca ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava na základe dohody o splnomocnení. Správny orgán konštatoval, že splnomocniteľ podpísal
dohodu v neprítomnosti svojho zástupcu, ktorého nepozná. Ďalej z toho, že dohoda o splnomocnení je
dvojstranný právny úkon, ktorý musí byť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka slobodný, vážny, určitý a
zrozumiteľný a že v prípade, že nie sú splnené zákonné podmienky nemôže ísť o úkon platný. Ďalej podľa
správneho orgánu došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko záujmy zástupcu sú
v rozpore so záujmami zastúpeného. Z predložených dokladov vyplýva, že dohoda o splnomocnení je s
predtlačeným názvom splnomocnenca na konanie so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá je na tlačive
dohody o splnomocnení tiež predtlačená. Samotnú záložnú zmluvu považoval za rozpornú s dobrými
mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. Navrhol, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti. Podľa navrhovateľa odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho prílohami, následne nesprávne zistil skutkový
stav a nesprávne právne posúdil plnomocenstvo. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola
uzatvorená riadne v súlade s občianskym zákonom. Tvrdenie odporkyne o tom, že navrhovateľ vopred
určil zástupcu pre dlžníka je len ničím nepodloženým predpokladom a nevychádza z objektívne
zisteného skutkového stavu, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku. Odporca
vychádzal len z predpokladov, čo vyplýva aj z odôvodnenia. Veriteľ sa nepodieľal sa uzatváraní
dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že dohoda
o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil to, že
dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah
spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné.
Okrem toho nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, ale rozpor medzi záujmami zástupcov



a zastúpeného musí reálne existovať. Preto je námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a
zastúpeného nesprávnym právnym posúdením vychádzajúcim z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné a
rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ poukázal na to, že dlžník neplní
svoje povinnosti z úverovej zmluvy a tiež na to, že zatiaľ nikdy počas svojej podnikateľskej činnosti
nevyužil zriadené záložné právo na úhradu založenej pohľadávky predajom založenej veci.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17. septembra 2013 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa sa listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.11.2012,
zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 13.11.2012 podpísaná za záložnú
dlžníčku ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, dohodou
o splnomocnení podpísanou dlžníčkou v Banskej Štiavnici 22.02.2012 a predsedom občianskeho
združenia ProHelp S. Z., pričom tento datoval podpísanie dňom 23.02.2012.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie len tým, že predložená
plná moc je právnym úkonom, na ktorého obsah sa vzťahuje znenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že ide o dvojstranný právny úkon medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a pre jeho platnosť sa
vyžaduje súlad s § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a že ak v zmysle § 37 ods. 1 nie sú splnené
základné podmienky, tak nemôže ísť o platný právny úkon. Podľa názoru správy katastra došlo aj k
porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva
z predložených dokladov, dohoda o plnomocenstve je s predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp
združenie občiansko-právnej pomoci) na konanie so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá je na tlačive
dohode o splnomocnení tiež predtlačená. A ďalej, že na základe uvedených práv dohody o plnej moci
a rozporu s dobrými mravmi správny orgán nepovažuje záložnú zmluvu za spôsobilú na vklad.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nemá
náležitosti odôvodnenia vyžadované zákonom. V rozhodnutí chýbajú skutkové zistenia, na základe
ktorých dospel správny orgán k tomu, že predložená dohoda o plnomocenstve nie je prezentáciou
existencie zmluvného vzťahu medzi dlžníčkou a jej zástupcoma ani skutkové okolnosti, resp. úvahu,
ktorou sa spravoval správny orgán pri posudzovaní skutočnosti, že dohoda o plnej moci je s
predtlačeným názvom splnomocnenca na konanie so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá je tam tiež
predtlačená. Z tohto rozhodnutia nie je možné zistiť, aké skutkové okolnosti považoval za dôležité, ako
ich vyhodnotil a aký právny záver z toho urobil.

Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní posúdiť dohodu o splnomocnení. Správny orgán
pri postupe podľa § 31 katastrálneho zákona skúma aj to, či zmluva ktorá je podkladom na vklad
práva do katastra nehnuteľností bola podpísaná osobou k tomu oprávnenou. Zastúpenie na základe
plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto
dohody je splnomocnencom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný
právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na
určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi
zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len
taký prejav vôle, ktorý je adresový druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým
je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby
konajúci takto písomne prejavil vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil
úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či



už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným doručeným druhej strane, resp. iným
spôsobom. Správny orgán odôvodnil rozhodnutie s poukazom na podmienky platnosti právneho úkonu
bez toho, aby uviedol, či a ktoré neboli splnené a tiež bez toho, aby bol v správnom spise prezentovaný
vznik zmluvného vzahu medzi dlžníčkou a osobou, ktorá v jej mene podpísala záložnú zmluvu. Úverovú
zmluvu bez pochyby dlžníčka uzatvárala u zástupcu navrhovateľa. Splnomocnenec návrh dohody o
splnomocnení podpísaný dlžníčkou datoval prijatie návrhu v deň nasledujúci po dni uzatvorenia úverovej
zmluvy a podpísania návrhu dohody o splnomocnení dlžníčkou. Do správneho spisu nebolo doložené,
či dlžníčke prijatie návrhu doručil ešte v čase, keď bola dlžníčka svojím návrhom viazaná. Nedoložil ani
to, že návrh dohody o plnej moci mu doručovala dlžníčka a ani to, že on prijatie návrhu doručil dlžníčke v
čase, keď bola svojím návrhom viazaná, to znamená nedoložil, kedy bol návrh dohody o splnomocnení
doručený splnomocnencovi a kedy bolo prijatie návrhu doručené dlžníčke, t.j. či nadobudol účinnosť v
zmysle § 43c občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže súhlasiť so všetkými uplatnenými odvolacími dôvodmi, avšak
s dôvodom nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia bolo potrebné súhlasiť.
Účastník má právo na to, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo odôvodnené tak, ako to vyžaduje
zákon a tak, aby bolo z neho zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné
odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.