{"guid": "13187ece-02ce-4221-bf17-0ad9e3810cde:0c1f7e53-1e41-4f00-856d-9b0d3601382d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1", "spisova_znacka": "11CoP/458/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/458/2017 z 11. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. decembra 2017, sp. zn. 11CoP/458/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1", "identifikacne_cislo": "1616205620", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2017-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c1f7e53-1e41-4f00-856d-9b0d3601382d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/458/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205620
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616205620.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matka - R. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na X. XXX/X, XXX XX G., a otec - T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. J. XXXX/X, XXX XX X. nad X., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2017, č.k. 9P/127/2016-26, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 11.05.2017, č.k. 9P/127/2016-26, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej U. W., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy XX eur mesačne na sumu XXX
eur mesačne od 01.05.2017, ktorú mu uložil zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Deklaroval, že zročné výživné nevzniklo. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 20.05.2015, č.k. 9P/57/2013-82, v časti o výživnom.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 217 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 231 Civilného
sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.),
dospejúc k záveru o zmene pomerov na strane maloletej U.. Skonštatoval, že maloletá v čase poslednej
úpravy výživného navštevovala základnú školu v mieste svojho bydliska, v súčasnosti je žiačkou strednej
odbornej školy v U., v súvislosti s čím jej pribudli výdavky za cestovné. S pribúdajúcim vekom maloletej
spojil nárast jej bežných nákladov, napr. za stravu, ošatenie, hygienu a pod. Výživné na maloletú zvýšil
o XX eur mesačne, keď takto zvýšené výživné bude spolu s výživným na druhé maloleté dieťa otca
tvoriť 28,5 % z otcovho príjmu. K rodičovstvu maloletej uviedol, že nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť
rodičov k nej. Poznamenal, že maloletá nie je vydatá a na rodičovskej dovolenke s jej dieťaťom je jeho
otec. Keďže výživné zvýšil len na sumu XXX eur mesačne, vo zvyšku návrh matky požadujúcej zvýšenie
výživného na sumu XXX eur mesačne, zamietol. O počiatku zvýšenia výživného rozhodol od 01.05.2017
v súlade s matkiným návrhom. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52
C.m.p..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej  lehote odvolanie otec žiadajúc o opätovné
prehodnotenie výživného na maloletú. Tvrdil, že jeho finančná situácie nie je taká, aby mohol na maloletú



platiť výživné vo výške XXX eur mesačne.  Dôvodil splácaním úveru a platením výživného na maloletého
syna T. Hulaka v sume XX eur mesačne. Namietal výšku svojho mesačného príjmu XXX eur uvedenú
v rozsudku s tým, že jeho skutočný mesačný príjem je len XXX eur. Vyslovil sklamanie z dcérinho
tehotenstva, pretože si želal, aby doštudovala.

4. Matka vo svojom vyjadrení  k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie
napriek tomu, že výživné navrhla zvýšiť na sumu XXX eur mesačne. Poukázala na to, že sa sama stará
o ďalšie tri maloleté deti. Tvrdila, že otec sa s maloletou nestretáva od ich rozvodu, nič jej nekupuje,
nezaujíma sa o jej zdravotný stav a o jej školský prospech.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že zvýšenie výživného na maloletú je dôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a spravodlivý a navrhuje ho odvolacím súdom
potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p.,
kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
378 ods. 1, § 385 ods. 1 a  § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C.s.p. po zistení, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. W. z
doterajšej sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.05.2017 čiastočne vyhovejúc návrhu
matky. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie len otec. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil
a vyvodil z nej aj správny právny záver. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v
dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť.

8. Podľa § 387 ods. 2  C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie považujúc zvýšenie výživného na
sumu XXX eur mesačne za zodpovedajúce v konaní preukázaným pomerom maloletej a jej rodičov.
Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa, že napriek predčasnému rodičovstvu je maloletá
U. ako žiačka strednej odbornej školy naďalej odkázaná na výživu svojich rodičov, ktorí jej ju musia
poskytovať v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami. Pokiaľ otec dôvodí svojou ďalšou
vyživovacou povinnosťou, je potrebné mu pripomenúť, že matka má vo svojej osobnej opatere ďalšie tri
maloleté deti, pričom je jej mesačný príjem v porovnaní s jeho mesačným príjmom nižší cca o XXX eur.
Výživné v sume XXX eur zohľadňuje v konaní zistené pomery otca, pretože pokiaľ by malo vychádzať
len z potrieb maloletej primeraných jej veku a statusu žiačky strednej odbornej školy, muselo by byť
stanovené podstatne vyššou sumou.

10. Odvolací súd má však výhrady k ďalšiemu zdôvodneniu výšky výživného percentuálnym vyjadrením
z mesačného príjmu otca. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva, že nie je namieste generalizovať a
za bežnú rozhodovaciu prax súdov označovať takýto nesprávny prístup k určeniu výživného. Súdna prax
môže vychádzať len z platnej legislatívy, pričom hmotné právo žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje
možnosť obdobného postupu. Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane
povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný
zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Obmedziť sa len na percentuálne odvodenie
výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by bolo závažným pochybením súdu, ktorého povinnosťou
je dokazovanie zamerať na skutočné, t.j. reálne možnosti povinného rodiča pre dosahovanie príjmu,
vyjadrené predovšetkým jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou,
pracovnými skúsenosťami, uplatniteľnosťou na trhu práce, jazykovými vedomosťami, fyzickým vekom a
zdravotným stavom. Prijatie zmieneného postupu pri určovaní výšky výživného by povinnému rodičovi
v praxi umožňovalo vyhnúť sa riadnemu plneniu výživného oficiálnym prijatím neadekvátneho a menej
honorovaného zamestnania, resp. nezamestnanosťou simulovať stav pre rozhodnutie podľa ods. 3 § 62



Zákona o rodine. Zároveň by to znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov
a vytvorenie nežiadúceho precedensu smerujúceho predovšetkým v neprospech oprávneného.
Odvolací súd dáva do pozornosti aj nadbytočnosť časti výroku rozsudku o tom, že zročné výživné
nevzniklo. Táto časť enunciátu by mala opodstatnenie len v prípade, pokiaľ by bolo výživné určené za
obdobie pred vyhlásením rozsudku, a ktoré by do dňa jeho vyhlásenia bolo povinným už dobrovoľne
uhradené.

11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §  52 C.m.p..
13. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0  (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/127/2016", "guid": "da433b38-ae75-4fd3-861a-efefee391e52:5e5a0c58-c5fe-47e5-9221-c504f2ec9d38", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}