Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/602/2013 z 4. 3. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. marca 2014, sp. zn. 11Co/602/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7912212067.1
Krajský súd Košice | 11Co/602/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7912212067.1 | 2014-03-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 174 ods. 2 OSP, § 174 ods. 3 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e8b0b5d-4b2e-4316-b51a-72fc47f728c6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7912212067.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/602/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212067
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912212067.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa N. C. A., s.r.o., so sídlom K., O. X, IČO: 35 724 803, zast.
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni M. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. R., M.. I. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 5.385,59 € istiny s prísl., za účasti J. G.
U. U. A. I., so sídlom O., G. L. X, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník,
Sov. hrdinov 163/66, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 2Ro 313/2012-40 z 25.1.2013
Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením odmietol odpor proti platobnému rozkazu č.k. 2Ro 313/2012-20 z
12.9.2012 podaný J. G. U. U. A. I., ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Uznesenie odôvodnil tým, že platobný rozkaz 2Ro 313/2012-20 z 12.9.2012 bol doručený účastníkom
konania a tiež J. G. U. U. A. I., ktoré podaním z 18.9.2012 doručeným súdu 20.9.2012 oznámilo,
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, a vedľajší účastník podal dňa
26.10.2012 odpor proti platobnému rozkazu. Súd po preskúmaní veci vychádzajúc z ust. § 174 ods. 2,
§ 174 ods. 3, § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. dospel k záveru, že legitímnou osobou na podanie odporu proti
platobnému rozkazu je iba odporca, čo je zrejmé z gramatického výkladu ust. § 174 ods. 2 prvá veta
O.s.p. a vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu, a
preto odpor podaný združením (u ktorého účinky vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní nenastali)
odmietol podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. ako podaný neoprávnenou osobou.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník konania na strane odporkyne a žiadal,
aby ho odvolací súd zrušil, čím sa ex lege zruší platobný rozkaz. Bol toho názoru, že nesúhlas hlavného
účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť „kvalifikovaný“,
teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci, preto súd musí posúdiť osobnostné dispozície
hlavného účastníka správne chápať význam úkonu vedľajšieho účastníka a musí posúdiť aj samotný
úkon, či tento je v prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje alebo tento úkon odporuje
jeho záujmom. Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech jeho
oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí byť informovaný. Je to klasický príklad
spotrebiteľských konaní, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky,
ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a
nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Poukázal pritom aj na judikatúru Súdneho
dvora EÚ v doktrinálnych veciach U. W. N., A. N., C 240/98 až C 244/98, M. L. C 168/05 a W. C
429/05, z ktorej vyplýva, že v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú súdy
povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov
nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Mal za to, že ak súd odmietol ním podaný odpor



proti platobnému rozkazu, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47 Charty
základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Takýmto nesprávnym postupom
znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občiansko-súdnom
konaní, čím bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.). Záverom poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Obdo 27/2012 z 27.8.2012.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že
odporkyňa v zákonnej 15 - dňovej lehote odpor proti platobnému rozkazu nepodala a vedľajší účastník
podal odpor až listom doručeným súdu 9.10.2012, teda až po nadobudnutí právoplatnosti platobného
rozkazu. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného
rozkazu, považoval postup súdu prvého stupňa a rozhodnutie, ktorým podaný odpor odmietol, za
správny. Nakoľko postavenie vedľajšieho účastníka je čiastočne obmedzené, jeho lehota na podanie
opravného prostriedku je limitovaná lehotou účastníka konania a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co 70/2012 a právny názor v ňom vyslovený.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a so správnym
záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci J. G. U. U. A. I., A. A. Z. O.e, IČO: 42 176 778 (ďalej len
„združenie“) nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.

Podľa  § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa  § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou
osobou.

Platobný rozkaz predstavuje samostatnú formu rozhodnutia, vydaného v skrátenom konaní. Podstata
rozhodovania platobným rozkazom spočíva v tom, že ho vydáva súd aj bez výslovnej žiadosti
navrhovateľa (žalobcu) a bez vypočutia odporcu (žalovaného) v prípadoch, kedy to zákon umožňuje. V
platobnom rozkaze uloží odporcovi povinnosť, aby do 15 dní zaplatil navrhovateľovi uplatnenú peňažnú
sumu a trovy konania alebo v tej istej lehote podal opravný prostriedok - odpor s odôvodnením. Odpor
proti platobnému rozkazu (odôvodnený) je riadnym opravným prostriedkom proti platobného rozkazu v
tzv. skrátenom konaní. Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje (§ 174 ods. 2 O.s.p.), že na jeho
podanie je legitimovaný odporca (žalovaný) a v zákone nie je upravená osobitne legitimácia vedľajšieho
účastníka na podanie odporu. Ide o významné dispozičné oprávnenie odporcu (žalovaného) napĺňajúce
jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca rozhoduje
o tom, či včasným podaním odôvodneného odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo
veci samej, urobí uplatnený nárok sporným a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti.

V prejednávanej veci hlavný účastník - odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala a procesná
úprava právo podať odpor priznáva výslovne len odporcovi (§ 90 O.s.p.), na rozdiel napríklad od právnej
úpravy odvolania (§ 201 O.s.p.), kde možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa vedľajším
účastníkom je explicitne vymedzená. Navyše inštitút vedľajšieho účastníctva sa môže uplatniť len v
takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z
účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu



(žalobe) platobným rozkazom v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla
bez vypočutia odporcu (žalovaného), len na základe skutočností uvedených navrhovateľom (žalobcom),
a hlavný účastník - odporca nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu a odpor proti platobnému rozkazu nepodá,
vedľajší účastník (berúc do úvahy prejavenú vôľu hlavného účastníka) nemá možnosť (dôvod) „pomoc
v spore“ poskytovať. Podľa názoru odvolacieho súdu relevantné argumenty neumožňujú nútiť odporcu
- rešpektujúceho výrok platobného rozkazu pokračovať v konaní v dôsledku intervencie vedľajšieho
účastníka, zvlášť za predpokladu, že tento sa s ním vôbec nekontaktoval. Opačný výklad by vážne
spochybňoval autonómnosť vôle odporcu (žalovaného) podrobiť sa ďalšiemu súdnemu konaniu.

Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Postupom súdu vychádzajúcim z platnej
procesnej úpravy nebola združeniu odňatá možnosť konať pred súdom. K námietke, že súd vydaním
nezákonného platobného rozkazu (v spotrebiteľskej veci) bráni vedľajšiemu účastníkovi v napĺňaní
cieľov Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že realizáciou ochrany spotrebiteľa
zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p., podľa ktorého ak sa
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ,
súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Prípadné nerešpektovanie
tohto zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným (princípu deľby moci odporujúcim) vytváraním
nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu vedľajšieho účastníctva. Je vecou zákonodarcu,
aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenom konaní napr. zavedením inštitútu prieskumu
platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne, ako túto možnosť upravuje Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom
rozkaze (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 357/2012
z 30.10.2013).

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.