{"guid": "1313d7cf-18a9-4192-b58e-206927523366:3b663f15-bf9c-44b4-9813-b881bff4bdbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1", "spisova_znacka": "11CoP/534/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/534/2017 z 15. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2018, sp. zn. 11CoP/534/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1", "identifikacne_cislo": "1416208709", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2018-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b663f15-bf9c-44b4-9813-b881bff4bdbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/534/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208709
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416208709.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
H. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. 2, XXX XX T., a otec - H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. W. 7, XXX XX T., o návrhu otca na
zvýšenie výživného na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.09.2017,
č.k. 25P/213/2016-58 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 06.09.2017, č.k. 25P/213/2016-58 zvýšil výživné na
maloletú H. J., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne od 01.09.2017,
ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15 dňa v mesiaci, vo zvyšku návrh otca zamietol,
zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/12/2014-51 zo dňa 03.12.2014, v časti
o výživnom na maloletú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.
2. úd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, §75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázanú zmenu pomerov
na strane maloletej uplynutím času, keď maloletá je staršia, dosiahla vek  14 rokov a v školskom roku
2017/2018 navštevuje posledný 9. ročník základnej školy. Konštatoval, že doposiaľ určené výživné
nepostačuje pokryť výdavky maloletej a preto návrh otca na zvýšenie výživného považoval za dôvodný.
Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné na sumu XX eur mesačne
zodpovedá veku a potrebám maloletej nemajúcej žiadne mimoriadne výdavky a zároveň aj príjmu oboch
rodičov a okolnostiam súvisiacim so splácaním dlhov, vzniknutých počas spolužitia rodičov. Počiatok
zvýšenia vyživovacej povinnosti matky súd ustálil dňom 01.09.2017, t.j. začiatkom školského roka, v
ktorom maloletá začala navštevovať posledný ročník základnej školy, zohľadniac  aj časové obdobie,
ktoré uplynulo od posledného rozhodnutia o výživnom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, v ktorom vyjadrila nesúhlas
s výškou výživného na maloletú. Svoje odvolanie odôvodnila nepodieľaním sa otca na splácaní dlhu
vzniknutého počas bývania v spoločnej domácnosti a dlhu za služby spol. Q. poskytnuté v byte, v ktorom
otec zostal bývať.

4. Otec a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodali.



5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je

6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zvýšenie výživného z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v
čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/12/2014-51 zo dňa 03.12.2014. Vychádzajúc
z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k
zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to aspoň čiastočným
zvýšením výživného na maloletú. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie
zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb
maloletej, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými rodičmi, skutkové zistenia
na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2
C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným
v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods.
2 C.s.p. poukazuje.

8. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce vplyv
na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd dáva do pozornosti matke, že určené
výživné nepostačuje ani na porytie základných potrieb maloletej, ktoré sa od posledného rozhodnutia o
výživnom v roku 2014 zvýšili a na ktorých, by sa mala matka primerane podieľať.

9. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p..

11. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/213/2016", "guid": "d0a8b736-b58d-4833-9d6b-78bb39a46cc8:85b9aa2d-7ff2-4937-9875-0ecd0b32f7c4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}