Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/4/2017 z 13. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. mája 2018, sp. zn. 43Sa/4/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200022.1 Krajský súd Trnava | 43Sa/4/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200022.1 | 2018-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 167 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70f37eec-3456-448a-b53e-f965ba849415 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200022.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200022
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200022.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Q. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským,
Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie
Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 10.1.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.1.2017
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.10.2016 z r u š u j e a
vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (ďalej len prvostupňový orgán
verejnej správy) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.10.2016 bola podľa § 65 ods. 1, § 112 ods. 1 a §
255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení)
zamietnutá žiadosť žalobcu o prepočítanie sumy jeho starobného dôchodku.

2. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej
kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné
posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR. V tejto súvislosti ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že z evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia vystavených Colným úradom Komárno vyplýva, že doba služobného
pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej
kategórie. Ďalej bolo poukázané na to, že námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia
služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku je potrebné považovať za nedôvodnú,
nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a podľa
preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo
II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej
judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas
doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku.Požiadavku
žalobcu, aby bola pri posudzovaní jeho žiadosti o prepočet sumy starobného dôchodku zohľadnená
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR i krajských súdov nepovažoval za dôvodnú, pretože právny
názor NS SR vyslovený v rozsudku č.k. 10So/59/2014 zo dňa 15.4.2015 ani v ďalších rozsudkoch,
na ktoré žalobca poukázal nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu
najvyššej inštancie.



3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal a namietal
nezhodnotenie celého získaného obdobia dôchodkového poistenia pre účely rozhodnutia o jeho
žiadosti o prepočet jeho starobného dôchodku. Namietal, že pri určovaní výšky starobného dôchodku
prvostupňový správny orgán porušil jeho právo tým, že nebral do úvahy celú dobu dôchodkového
poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Poukázal na to,
že žalovaná mala zrušiť prvostupňové rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu bolo v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení, keď prvostupňový správny orgán
sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní smerujúcimi k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že argumentácia
žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu je založená na citácii právnych predpisov, bez
vyslovenia relevantného právneho názoru. Poukázal na to, že ani jeden z týchto správnych orgánov
neprihliadal pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok na dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní
výsluhového dôchodku, pri určovaní jeho výšky nebolo vychádzané z celkovej doby poistenia, v dôsledku
čoho mu bol starobný dôchodok určený v nižšej sume ako mu patrí. Ďalej tvrdil, že tak žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS
SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach,
keď z rozhodovacej činnosti NS SR ako aj krajských súdov vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je
možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Namietal, že celková doba poistenia nemôže
byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov, pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, odlišne.
Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán ako aj
žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú
dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento
postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov), pričom u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli
zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri
priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Uviedol, že dôchodkový vek 62
rokov dosiahol dňa X.X.XXXX a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku
bola 45 rokov a 189 dní a nie ako uvádza poisťovňa 21 rokov a 97 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní
starobného dôchodku. Považoval za preukázané, že dosiahol vyššiu celkovú dobu dôchodkového
poistenia ako uvádza žalovaná, ktorá pri posudzovaní nároku neberie do úvahy celkovú dobu poistenia
v oboch systémoch, ale výlučne vychádza len z doby poistenia, ktorú určuje ako rozdiel medzi celkovou
dobou poistenia a dobou poistenia, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku (príspevku).
Tiež nemôže byť sporné to, že právny názor žalovanej je v rozpore s § 274 ako aj s ustálenou
judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na toto ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry,
pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností.
V tejto súvislosti poukázal na to, že pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie
podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na
dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len druhostupňový orgán verejnej správy) rozhodnutím
číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.1.2017 odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu
orgánu verejnej správy v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že skutkové a právne dôvody odvolaním napadnutého rozhodnutia i obsah
odvolania žalobcu preskúmal ako aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a
tiež pripojenú spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že toto
rozhodnutie je správne. Konštatoval, že žalobca podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Banská
Bystrica zo dňa 15.7.2015 je od 1.1.1999 poberateľom výsluhového príspevku podľa zák.č. 200/1998
Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový
dôchodok. Celková započítaná doba výkonu služby pre nárok na výsluhový dôchodok je 24 rokov a
92 dní. Zdôraznil, že z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených Colným úradom
Komárno vyplýva, že doba služobného pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie,
ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevykonával službu
colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a
preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho
názoru NS SR. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR



nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa
ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené.

5. Ďalej uviedol, s poukazom na rozsudok NS SR č.k. 10So/59/2014 z 15.4.2015, že pri posudzovaní
doby poistenia je sociálna poisťovňa povinná zobrať do úvahy aj tú dobu poistenia, ktorú poistenec získal
v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a následne vypočítanú sumu dôchodkovej dávky krátiť
podľa čl. 33 „Dohovoru“, nepovažoval za dôvodnú, pretože uvedený postup je možné aplikovať len u
tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia vo zvýhodnených pracovných kategóriách
(kategóriách funkcií) v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že právny názor
uvedený v rozsudku NS SR č. 10So/59/2014 z 15.4.2015, na ktorý žalobca poukazoval, nepovažoval za
záväzný, pretože nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej
inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.

6. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 30.1.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovanej ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na nové konanie
prvostupňovému orgánu verejnej správy. Okrem už vyššie uvedených žalobných dôvodov poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011, na základe ktorého tvrdil, že žalovaná mala
vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby poistenia
získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a následne z nej mala odpočítať výšku
dôchodku, ktorá zodpovedala dobe dôchodkového poistenia, zohľadnenej pri priznávaní výsluhovej
dávky. Záväznosť vysloveného právneho názoru aj pre posúdenie jeho žiadosti o prepočítanie sumy
starobného dôchodku podložil s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10So/59/2014 a
tiež aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/15/2016 zo dňa 28.2.2018 v odôvodnení, ktorých
bolo konštatované, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a
vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie
dôchodkového veku. Vyplýva z nich vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nerešpektovali výkladovú prax, pričom právny
zástupca žalobcu poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu zopakovala skutkové a právne argumenty
ako aj priebeh konania, ktorý bol aj obsahom odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a
zdôraznila, že žalobca ako colník nebol zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je
možné jeho žiadosť o prepočet sumy starobného dôchodku posúdiť v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011, pretože nejde o skutkovo totožnú vec. Vo vzťahu k
žalobcom namietanému nerešpektovaniu právneho názoru NS SR, ktorý bol vyslovený v rozsudku
č.k. 10So/59/2014 z 15.4.2014 poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 481/2011-19 z
10.11.2011 a tvrdila, že vo vzťahu k uvedenému rozsudku NS SR nešlo o právny názor, ktorý by bol
zovšeobecnený a preto aplikovateľný v skutkovo a právne porovnateľných veciach.

8. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) zák.č.
162/2015 Z.z. (ďalej len Správny súdny poriadok) dňa 14.5.2018.

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii, vyplývajúcej z jeho
písomných podaní. Zdôraznil, že v danom prípade ide o skutkovo totožnú vec ako v početných
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a krajských súdov SR. Do spisu založil rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č.k. 9So/15/2016 zo dňa 28.2.2018, v ktorom je konštatované, že judikatúra NS SR nie je
viazaná len na prípady I. a II. kategórii funkcií, či už u policajtov alebo vojakov, ale nárok ktorý si
uplatnil aj žalobca je potrebné posudzovať v zmysle vysloveného názoru uvedeného v tomto rozhodnutí.
Znamená to, že nárok poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné aplikovať aj na starobný dôchodok
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,
tiež od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.



10. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy
ako aj postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale
komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Za tohto stavu správny
súd s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 60 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia je obdobie
povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002
Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zák.č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou z 2.9.2016 požiadal o
prepočítanie starobného dôchodku so započítaním celého obdobia jeho dôchodkového poistenia, t.j.
zhodnotenia obdobia výkonu štátnej služby od 1.10.1974 do 30.9.1976 a od 1.10.1976 do 31.12.1998,
čo znamená, že aj doby dôchodkového poistenia, ktorá bola zhodnotená pre nárok na jeho výsluhovú
dávku s jeho následným krátením podľa čl. 33 „Dohovoru“ a jeho spätné doplatenie odo dňa vzniku
nároku naň.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dosiahnutým fyzického veku 62 rokov
dňa X.X.XXXX, pričom k tomuto dátumu podľa rozhodnutia žalovaného získal 21 rokov a 97 dní
obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa
15.7.2015 je žalobca od 1.1.1999 poberateľom výsluhového príspevku podľa zák.č. 200/1998 Z.z. o
štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok.
Celková započítaná doba výkonu služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola u žalobcu 24 rokov
a 92 dní. Žalobca tvrdil, že jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t.j.
k 2.1.2016 bola 45 rokov a 189 dní (21 rokov a 97 dní + 24 rokov a 92 dní hodnotených pri priznaní
výsluhového dôchodku), čo nekorešponduje s obdobím,, z ktorého vychádzala pri určovaní starobného
dôchodku žalovaná (21 rokov a 97 dní).

14. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u
príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho
výšky sa zaoberal v spojení s čl. 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd
SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika



ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že „ak je príspevok
za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť
funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak
jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru a tiež,
že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno
sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový
dôchodok“ (vzťahuje sa aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia).

15. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely
priznania výsluhovej dávky (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, t.j. výsluhového
dôchodku žalobcu. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely
priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho
dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve
dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku),
pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého
sú ľudia slobodní a rovní dôstojnosti i v právach.

16. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre
účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo preto nesprávne, v rozpore s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 1 „Dohovoru“ č. 128 a nutnosťou rešpektovania
vyslovených právnych názorov v skutkovo totožných veciach tak ako to už bolo vyššie uvedené.
V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správnych orgánov správny súd
rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie, v ktorom je potrebné rešpektovať vyslovený právny názor správneho súdu. Vyslovený
právny názor bol rovnaký aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 z 15.8.2012, ktoré bolo
zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013, pričom vyslovený právny
názor sa týkal skutkovo podobnej veci z hľadiska nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového
poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Takto určenú sumu starobného dôchodku je
možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho
dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po
dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového
poistenia. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo
zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky
vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len
s možnosťou zníženia dôchodkového veku (a iné), uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia
dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby
získal.

17. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a to s
poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP s tým, že o ich výške rozhodne v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.