{"guid": "130b2445-b354-4e30-bf7b-74b61096200e:1025ab5a-0df0-42b9-b844-df71c0417275", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1", "spisova_znacka": "3To/3/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/3/2012 z 21. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 3To/3/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1", "identifikacne_cislo": "6211010219", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1025ab5a-0df0-42b9-b844-df71c0417275", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010219
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010219.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného Ing. X. O., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí
dňa 22. februára 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa
16.11.2011, sp.zn. 8T 97/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. X. O.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 16.11.2011, sp.zn. 8T 97/2011 bol obžalovaný Ing. X.
O. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v čase od 08.01.2009 do súčasnej doby na neznámom mieste neplnil riadne vyživovaciu povinnosť k
svojej dcére X. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom
Krtiší zo 04.11.2008, sp.zn. 3C 160/2008 vo výške 4.000,- Sk (132,78,- Eur) mesačne, k rukám matky
dieťaťa Mgr. O. O., bytom K. D. a za uvedené obdobie dlhuje na výživnom čiastku 2.651,74,- Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon
trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil
povinnosť, aby počas skúšobnej doby zaplatil zameškané výživné.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu, vzhľadom k tomu, že sa v danej veci konalo proti ušlému, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie obhajca obžalovaného. V písomných dôvodoch okrem iného
uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru neboli splnené
podmienky na to, aby sa v danom prípade konalo proti ušlému. Poznamenal, že obžalovaný o trestnom
konaní nemal vedomosť, pričom sa taktiež nevykonali efektívne úkony pre zistenie pobytu obvineného
a doručenie písomnosti v predmetnej veci. Vyslovil názor, že postupom súdu boli porušené jeho práva
na obhajobu, pretože sa k obvineniu nemohol vyjadriť, a to k dôvodom neplatenia výživného. Záverom
poznamenal, že podľa jeho názoru nie je ani správne, ak bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť zameškané
výživné počas skúšobnej doby, pretože to považuje za ujmu vlastnú, ako aj ujmu maloletého. Navrhol
preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zopakoval dôvody, vyslovené v písomnom vyhotovení
odvolania.



Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 307 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a
urobila tak v lehote, ustanovenej v zákone.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci,
pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom, popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Na takomto
základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Na základe uvedeného odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené
dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací
súd po preskúmaní obsahu tak vyšetrovacieho spisu ako aj spisu súdneho dospel jednoznačne k záveru,
že výrok o vine u obžalovaného bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek
pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu, vyššie uvedeného skutkového deja, ktorý bol na základe
dôkazov prebratý na hlavnom pojednávaní a ustálený.

Ani odvolací súd totiž nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný v období od 08.01.2009 až do doby
vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia, najmenej po dobu troch mesiacov v období dvoch rokov,
si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom spáchal uvedený čin závažnejším
spôsobom konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne Mgr. O. O., matky
maloletej dcéry X. O., z obsahu ktorej vyplynulo, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť si plnil
nepravidelne, pričom v mesiaci august 2009 zaplatil sumu 500,- Eur, v novembri roku 2009 sumu
130,- Eur, v januári 2010 sumu 200,- Eur a v júli 2010 sumu 900,- Eur. Celkove teda zaplatil na
výživnom sumu 1.730,- Eur. Z matematického výpočtu za obdobie od 08.01.2009 až do vyhlásenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že obžalovaný za uvedené obdobie po odpočítaní sumy, ktorú na
výživné uhradil, dlhuje ešte na výživnom čiastku 2.651,74,- Eur, to znamená, že na výživnom dlhuje viac
ako jednu polovicu zo sumy, ktorú počas vyššie citovaných mesiacov uhradil. Okrem týchto skutočností
je obžalovaný usvedčený aj ďalšími, predovšetkým listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného
súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04.11.2008, sp.zn. 3C 160/2008, ktorým bol zaviazaný maloletej, počínajúc
dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, prispievať výživným v sume 4.000,- Sk mesačne, a
to vždy k 20. dňu v mesiaci, vopred k rukám matky.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin, uvedený v ods. 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák., závažnejším spôsobom konania treba rozumieť páchanie trestného činu
po dlhší čas.

Z vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona vyplýva, že obžalovaný sa protiprávneho konania
dopustil tým spôsobom, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, pričom takto konal
po dlhší čas, teda čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák.

K námietkam obhajoby, že v danom prípade neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému, odvolací
súd poznamenáva nasledovné.



Podľa  ust. § 358 ods. 1 Tr. por., konanie proti ušlému možno vykonať vtedy, ak sa páchateľ vyhýba
trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Z ust. § 362 ods. 1 Tr. por. vyplýva,
že odsúdený v konaní podľa tohto oddielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci
súdom v jeho prítomnosti, pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov
odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej
dobe, ustanovenej v Trestnom zákone.

Zo spisového materiálu možno zistiť, že obžalovaný Ing. X. O. o začatí trestného stíhania vedel, pretože z
písomnej komunikácie medzi ním a vyšetrovateľom, nachádzajúcej sa na č.l. 41 trestného spisu vyplýva,
že skutočnosť o tom, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie podľa § 206 ods.
1 Tr. por., vzal na vedomie a oznámil vyšetrovateľovi, že uvedené uznesenie si vyzdvihne do štrnástich
dní od predmetného oznámenia, ktoré uskutočnil 8. marca 2011 o 19.25 hod. Aj napriek snahe zo strany
vyšetrovateľa, ako aj orgánov prípravného konania, sa už po uvedenom dátume nepodarilo skontaktovať
s obžalovaným, čo potvrdzuje nielen žiadosť o právnu pomoc zo strany Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš,
adresované Obvodnému štátnemu zastupiteľstvu Praha 6, V.P. Čkalova 18, Praha 6, Česká republika,
ale aj vyhlásenie pátrania po osobe Ing. X. O., zažurnalizovaného na č.l. 39, oznámenie riaditeľa S., S.,
Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, prezídia policajného zboru zo dňa 04.02.2011 a tiež správa
z polície z Českej republiky, Obvodného riaditeľstva polície, Praha 1, Místní oddělení Dejvice, Praha 6,
z ktorej vyplýva, že obžalovanému sa nepodarilo doručiť písomnosti, súvisiace s jeho trestným stíhaním
pretože dňa 07.12.2010 ukončil pobyt na adrese Z. X  - Z., I. XX/XXX a nebolo možné zistiť jeho ďalší
pobyt, aby mohol byť v tejto súvislosti kontaktovaný. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj návrh
na vydanie príkazu na zatknutie, vydaný Okresnou prokuratúrou vo Veľkom Krtiší, ktorý bol Okresným
súdom vo Veľkom Krtíši dňa 21.06.2011 aj realizovaný, avšak bez kladného výsledku.

Podľa názoru odvolacieho súdu, za daných okolností bolo jednoznačne preukázané, že obvinený sa
úmyselne vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine, pretože bol oboznámený s tým, že voči nemu
je vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Adresu, na ktorej
sa predtým nachádzal v Českej republike, úmyselne zmenil a neoznámil orgánom činným v trestnom
konaní adresu inú, na ktorú by mu bolo možné všetky listiny, v súvislosti s trestným stíhaním, posielať.
Preukázanie úmyslu, že obžalovaný sa vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v cudzine bolo splnené,
lebo tento sa zdržiava aj v súčasnej dobe mimo územia Slovenskej republiky a odmieta prevzatie
zásielok od slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Nič mu totiž nebránilo, aby
sa v predchádzajúcom štádiu konania skontaktoval jednak s vyšetrovateľom, resp. neoznámil súdu v
obvode svojho trvalého bydliska, kde sa v súčasnej dobe nachádza, resp., kde mu majú byť doručované
písomnosti, ohľadne trestného stíhania. Skutočnosť, že si bol vedomý toho, že je zaviazaný platiť výživné
na maloletú X. O. svedčí aj to, že sporadicky na túto určitou sumou na výživné prispieval.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o uloženom treste obžalovanému,
keď mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu troch rokov. Tento trest plne zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, osobe
obžalovaného, jeho doterajšiemu spôsobu života a možnostiam jeho prevýchovy a nápravy. Možno
súhlasiť s tým, že u obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť, a to že pred spáchaním skutku
viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pričom priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.
súd nezistil. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad
okolnosťami priťažujúcimi, súd vzhľadom na ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., správne znížil hornú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov. Keďže ide o obžalovaného, ktorý predtým súdom trestaný nebol, v danom prípade
na jeho prevýchovu a nápravu mu postačovalo uložiť podmienečný trest odňatia slobody s primeranou
skúšobnou dobu. Správny bol aj postup súdu, keď obžalovanému uložil v zmysle § 50 ods. 2 Tr.
zák. povinnosť, aby počas skúšobnej doby zaplatil zameškané výživné. Tento trest zohľadňuje tak
individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8T/97/2011", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}