Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/71/2014 z 5. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. novembra 2014, sp. zn. 14S/71/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2014200309.1 Krajský súd Trnava | 14S/71/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2014200309.1 | 2014-11-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 146 ods. 1 OSP, § 250d ods. 3 OSP, § 250t ods. 8 OSP, § 250t ods. 7 OSP, § 250t ods. 6 OSP, § 250t ods. 5 OSP, § 250t ods. 4 OSP, § 250t ods. 3 OSP, § 250t ods. 2 OSP, § 250t ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/527fb987-6a32-485d-a9dd-a6c0d2f3f5a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2014200309.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200309
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2014200309.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX Q.,
právne zastúpeného: JUDr. Martinou Orlíkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 6, 841 02 Bratislava,
proti odporkyni: Obec Kyselica, Kyselica 60, 930 30 Rohovce, o návrhu na konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 284,08 eur na účet právnej
zástupkyne JUDr. Martiny Orlíkovej, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 07.05.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci nariadenia odstránenia stavby súp. č. XX
postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 150/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 327 m2, ktorá sa nachádza v k.ú. E., Obec E., okres Dunajská Streda a je zapísaná na LV č.
XX v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V dôvodoch návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve
predmetnej stavby, ktorá je dlhodobo neobývaná, neudržiavaná, nezabezpečená pred vstupom cudzích
osôb a narušenou stabilitou ohrozuje život a zdravie osôb v jej bezprostrednej blízkosti. Túto skutočnosť
oznámil dňa 13.05.2013 spoločnému obecnému úradu, pričom na základe jeho oznámenia bol vykonaný
stavebný dohľad, ktorý potvrdil nutnosť odstránenia stavby. Napriek tomu Obec Kyselica ako príslušný
stavebný úrad nevydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby. Odporkyňa mu listom zo dňa
17.02.2014 oznámila, že povolenie na odstránenie stavby nebolo podpísané, pretože ak by sa vydalo
nariadenie na odstránenie stavby a vlastníci by nemali dostatok finančných prostriedkov na likvidáciu
stavby, túto by musela zabezpečiť Obec Kyselica, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov. Vo
veci bola podaná sťažnosť na nečinnosť obce aj nadriadenému krajskému stavebnému úradu, ktorý
uviedol, že nebolo možné prešetriť, či je sťažnosť opodstatnená. Nečinnosť odporcu ako príslušného
stavebného úradu je preukázaná od júla 2013 a nemôže byť tolerovaná len z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov na prípadné odstránenie stavby, ak tak neučinia jej vlastníci. Poukázal na
nerešpektovanie ust. § 88 ods. 1 písm. a) a § 90 zák. č. 50/1976 Zb. upravujúcich nariadenie odstránenia
stavby, ktorá je závadná a ohrozuje život alebo zdravie osôb a nemožno ju hospodárne opraviť.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.03.2014 poukázala na to, že navrhovateľ nepodal
žiadosť o odstránenie predmetnej stavby, ani žiadosť o riešenie predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdila
vedomosť o záveroch vykonaného stavebného dohľadu. Zdôraznila, že navrhovateľ nikdy nevyzval
vlastníkov nehnuteľností na opravu, prípadne odstránenie stavby. Obec sa pokúšala o pokojné



riešenie konfliktu, avšak z vyjadrenia spoluvlastníkov stavby vyplynulo, že pre nedostatok finančných
prostriedkov nie je v ich možnostiach zvládnuť odstránenie stavieb a budú sa snažiť tento problém
vyriešiť predajom nehnuteľnosti.

Podaním došlým súdu dňa 28.07.2014 odporkyňa oznámila súdu, že došlo k predaju nehnuteľností
vedených na LV č. XX a nový vlastník podal žiadosť o stavebné povolenie, súčasťou ktorého je aj
odstránenie stavieb na pozemku parc. č. 150/1 a 150/2.

Podaním došlým súdu dňa 15.10.2014 odporkyňa oznámila súdu, že dňa 30.09.2014 bolo na
základe žiadosti nového vlastníka predmetných nehnuteľností vydané stavebné povolenie na výstavbu
rodinného domu na pozemku parc. č. 150/1 v k.ú. E., pričom súčasťou povolenia je rozhodnutie o
povolení odstránenia zostatku stavby „Rodinný dom“ na parc. č. 150/2 k.ú. E..

Podaním došlým súdu dňa 23.10.2014 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť z dôvodu
vydania stavebného povolenia zo dňa 30.09.2014 č. 222/2014-04/SOcÚ, ktorým bolo zároveň povolené
odstránenie stavby súp. č. XX na parc. č. 150/2. Z tohto dôvodu žiadal zastavenie konania a uplatnil si
nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. s poukazom na právny názor vyslovený v
uznesení NS SR sp. zn. 3 Sžo/225/2010 a skutočnosť, že odporca ako správny orgán po podaní návrhu
na začatie konania urobil úkon smerujúci k ukončeniu svojej nečinnosti a vydal rozhodnutie, ktorým
povolil odstránenie stavby. Odporca teda z procesného hľadiska svojim správaním zavinil zastavenie
konania, nakoľko len v dôsledku plnenia odporcu navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť.
Podaným návrhom bolo preukázané, že odporca bol vo veci navrhovateľovho podnetu na odstránenie
stavby nečinný, hoci neexistovala žiadna zákonná alebo faktická prekážka na to, aby odporca konal a
rozhodol a žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto bola podaná dôvodne.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy
konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o
opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,
tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 250t O.s.p.



(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa
domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po
upozornení prokurátorom.

(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu
predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu,
nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o
trovách konania.

(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak
v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p.

Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil
vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca
nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.

Podľa § 146 O.s.p

(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.



Súd pri skúmaní podmienok pre ďalšie vedenie konania dospel k záveru, že vzhľadom na dispozičný
úkon žalobcu - späťvzatie návrhu vo veci samej sú splnené podmienky na zastavenie konania na základe
analogického použitia ust. § 250d ods. 3 O.s.p..

Vzhľadom na uplatnený nárok na náhradu trov konania súd bol povinný vyhodnotiť tvrdenie o zavinení
zastavenia konania zo strany odporcu ako dôvodu pre priznanie nároku na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko je obsahom súdneho a pripojeného administratívneho spisu je
preukázané, že navrhovateľ sa od orgánu verejnej správy príslušného na rozhodovanie o odstránení
stavby postupom v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, neúspešne domáhal plnenia
povinnosti orgánu verejnej správy a k nariadeniu odstránenia stavby došlo až v ďalšom konaní na
základe rozhodnutia tohto orgánu v súvislosti so stavebným povolením pre nového vlastníka pozemku.
Z toho vyplýva, že zastavenie konania zavinil odporca a navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania
voči odporkyni.

V tejto súvislosti súd akceptoval poukaz na navrhovateľom uvádzané rozhodnutie NS SR v obdobnej veci
č. 3 Sžo/225/2010, v zmysle ktorého ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať
pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale
procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného
hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či
sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný alebo nie.

Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu vyčíslenia uvedeného
v podaní zo dňa 14.10.2014, t.j. náhrada trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie
žaloby) po 134 eur a 2 x režijný paušál po 8,04 eur. Celú náhradu trov konania spolu v sume 284,08 eur
je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Martiny Orlíkovej vedený
v K., a.s. IBAN: K. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie .