Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/103/2013 z 9. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. júna 2013, sp. zn. 4Co/103/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812202637.1 Krajský súd Košice | 4Co/103/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812202637.1 | 2013-06-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db2f502f-6ef9-4c28-9ba4-9fe805cf49a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812202637.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812202637.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu O.. A. E. E. so sídlom R. S., Š. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému O.. D. S., bytom Z. XX, S., o obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 8C 42/2012-25 zo dňa 31. 12.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal obnovy konania vo veci 9 C 92/2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2 Co 372/2009. Svoj návrh odôvodnil tým, citujem „Rozsudkom Okresného súdu v
Rožňave zo dňa 7. 8. 2009 sp. zn. 9 C 92/2006 bola zamietnutá žaloba proti žalovanému o vrátenie
pôžičky vo výške 16 956,96 Eur s prísl. a konanie vo veci bolo právoplatne ukončené dňa 18. 6. 2010,
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 272/2009 z dôvodu premlčania“.

Žalobca poukázal na to, „že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 600.000,- Sk. Po vyzvaní
na vrátenie peňazí žalovaný a právny zástupca žalovaného tvrdili, že peniaze, ktoré boli predmetom
pôžičky, boli pre firmu E. J.. J.. S.. Z.. Z dôvodu, že žalobca plnil žalovanému, dovolal sa relatívnej
neplatnosti pre omyl, vyvolaný lsťou v osobe t. j. error in persona a žiadal vydať bezdôvodné obohatenie.
Dňa 12. 2. 2008 vydal Okresný súd v Rožňave rozsudok, v ktorom potvrdil nárok žalobcu“.

Súd vyzval dňa 5. 4. 2012 žalobcu s poukazom na ustanovenie § 228 a nasl. O. s. p., aby odstránil
vady podania, t. j. návrhu na obnovu konania a uviedol dôvod obnovy konania, uviedol skutočnosti, ktoré
svedčia o tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviedol dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
(kedy sa o nich dozvedel), ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, prípadne aké
dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Zároveň súd žalobcu poučil, že
pokiaľ nie sú dôvody prípustnosti obnovy konania (skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy), súd návrh
zamietne. Dňa 15. 5. 2010 súd urgoval vyjadrenie žalobcu k výzve, na čo žalobca nereagoval. Zároveň
výzvou zo dňa 7. 8. 2012 súd vyzval žalobcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50
Eur (položky č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorý poplatok žalobca uhradil dňa 13. 9. 2012,
avšak návrh na obnovu konania nedoplnil ani do rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania.

Súd z podania žalobcu, ktoré obsahovalo účastníkov konania, ako aj návrh na povolenie obnovy konania
vo veci sp. zn. 9 C 92/2006 dospel k záveru, že žalobca neuviedol v návrhu zákonom požadované
náležitosti na prípustnosť obnovy konania a to ani po opakovaných výzvach zo strany súdu.

Potom súd prvostupňový citoval všetky ustanovenia týkajúce sa obnovy konania, ktoré zákon upravuje.

Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že ju navrhuje podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku, čo v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje, že možno vykonať



dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

Žalobca ani neoznačuje aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.

Po oboznámení sa s uvedenými listinami súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy žiadnym
spôsobom neovplyvňujú postavenie žalobcu a nevyplýva z nich, že by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd totiž zdôrazňuje, že predpokladom prípustnosti obnovy je, aby
prevedenie dôkazu oprávňovalo k úsudku, že privodí priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Keďže žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne právne významné skutočnosti v súlade
s ustanoveniami § 228 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku ohľadom obnovy konania, súd
dospel k záveru, že je potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustný.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd po zhodnotení vykonaného dokazovania návrh na
obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006 ako neopodstatnený a nedôvodný zamietol, s poukazom
na to, že pri posúdení toho, či ide o novú skutočnosť, alebo dôkazy, je rozhodujúce, že ich účastník
nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní, alebo v odvolaní.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením súd skúmal, či v danom prípade sú tu nové skutočnosti,
rozhodnutia, alebo nové dôkazy, ktoré nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, prípadne či sú tu
dôkazy, ktorých vykonanie by privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcu. Vychádzajúc z týchto
hľadísk súd dospel k záveru, že nie je ani jedna skutočnosť tou skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorá
by odôvodňovala povolenie obnovy konania, pretože zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006 je
zrejmé, že skutočnosti uvádzané v návrhu na obnovu konania boli známe už v priebehu pôvodného
konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia a návrh na obnovu
konania zamietol.

Výrok o trovách konania o obnove konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému
žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa a obnovu povolil. Z jeho viacstranného odvolania vyplývajú rôzne invektívy voči
rozhodnutiu krajského súdu vo veci 2Co 130/2008, ďalej invektívy proti sudkyni a invektívy proti
rozhodovaniu súdov.

K odvolaniu nebolo podané vyjadrenie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. prejednal vec
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že nie sú dôvody pre zmenu
rozhodnutia.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov,
prípadne na zdôraznenie správnosti uviesť ďalšie dôvody.

V zmysle tohto odvolací súd jednoznačne poukazuje na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu
aj keď až príliš sa zaoberal námietkami žalobcu, pretože stručne a výstižne. Je potrebné povedať, že z
citovaných zákonných ustanovení, ktoré hovoria o povolení obnovy konania vyplýva, že účastník môže
právoplatne rozhodnúť napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a/
až e/ O.s.p..

Žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania ust. § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ale žiadnym
spôsobom ho neodôvodnil. Neuviedol aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. To je podstata
celého rozhodnutia. Všetky jeho tvrdenia uvedené v návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania
a rozhodovania vo veci, sp. zn. 9C 92/2006. Žalobca vo svojom návrhu ani len netvrdil, kedy sa mal
dozvedieť o dôvodoch na obnovu konania, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2010.



Toto považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť s poukazom na citované ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, žeby existovali skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by bez
svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo, že by nebolo možné vykonať dôkazy
v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, resp. toto žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.